Viem, je to individuálne, ale naozaj neviem, máme spolu 2 deti pod 5 rokov. Partner ostal sebec,ignorant, možno bol aj predtým, ale bývali sme u svokrovcov, kde mala všetko pod palcom svokra, čiže niektoré veci som asi prehliadala. Teraz 2 roky žijeme sami a cítim sa akurát ako sluha. Keď robím všetko, čo má ,,žena" robiť, čiže skákať okolo riti a byť ticho ( ako za pradávnych čias), tak je všetko ok, keď sa už nahnevam a poviem si svoje, tak je zle a mala by som sa nad sebou zamyslieť. Do práce idem až za pol roka, čiže musela by som s deťmi k rodičom, kde si to neviem úplne predstaviť. Neviem ako pokračovať, nechcem byť vo vzťahu len kvôli deťom, len neviem ako sa posunúť vpred. Prepáčte, ale už som fakt z toho trochu zúfalá. Som chorá, mala by som viac oddychovať, nerozčuľovat sa, ale tu sa to jednoducho nedá. Tie čo máte skúsenosť, čo ste žili v podobnom vzťahu ako z toho von? Ďakujem
ešte počkaj ako to bude vyzerať keď pôjdeš do práce... možno budeš na všetko pozerať troška inou "optikou"....
@elizabet173 druhé dieťa bolo neplánovane, zlyhala mi antikoncepcia. Ako áno, chápem, že mám na tom svoj podiel viny. Ale keď to fungovalo aj u nich doma a v podstate aj u mojich rodičov, že sa o všetko starala žena a riešila žena. Ale už sa to kopí na mňa, rozprávali sme sa o tom, že mi to takto nevyhovuje. Hlavne keď má dovolenku, voľno, že ja musím aj tak fungovať naplno... Jeho názor je, že žena sa má starať o domácnosť,muža, deti
@san_dra11 poradňu som mu raz navrhla, hneď to zamietol. A rozprávali sme sa o tom, ale on je tak naučený z domu, škoda že som si to skôr nevšimla. Proste žena= domácnosť, starostlivosť muž a deti a muž= zarábať
Tak mu povedz ze ok, ty sa budes starat o domacnost a on nech zaraba.. ale poriadne nech vam nic nechyba, za dvoch
Predsa nebudes chodit do roboty a este aj o pana krala sa starat. S tym by bol ok?
Tak nech zarába tolko, že si budete môcť platiť upratovačku, kuchárku, opatrovatelku. Magor!!
Vydrz polroka, medzitým si sprav nejaký plán aspoň v hlave, potom sa aklimatizuj v práci (mesiac-dva-tri), hod vážny rozhovor s muzom a ak naďalej nebude ochotný nič na vasom (ne)fungovaní zmeniť, odid. Co iné.. Nech si nájde inu puťku, ktorá mu bude skákať okolo rite a on ani prstom nehne. 🤦♀️
Ako odísť? ...Jednoducho...zbaliť kufre sebe a deťom, zabuchnúť dvere a ísť....
Najprv na pár dní k rodičom a možno sa mužíček spamätá...a ak nie, tak budeš vedieť, že to nemá význam a potom môžeš riešiť čo ďalej. Chlapi sú naučení, že ženy majú silné reči...ukáž mu, že dokážeš odísť...a choď....
Kde na takychto kktov chodite? Boli v zľave? A toto nie je jedina tema....
,, Jeho názor je, že žena sa má starať o domácnosť,muža, deti,,..... To akokeby som citala o mojom - uz je to ex. Mal rovnaky nazor. Muz ma chodit len do prace a zena ma chodit do prace, starat sa o deti, varit, upratovat,prat , no a vecer este s usmevom nohy roztahovat. Rozpravanie a dohovaranie nepomohlo. Rozviedla som sa s nim. No a teraz ma o 10 rokov starsiu,pre ktoru je on dietatom a ona ho obskakuje. Ma, co chcel
Pozri, normalne predate byt, kupis si nieco vlastne. Pises partner, cize nie ste manzelia, rozchod je veciou 5 sekund a bye bye.
...aj u nás to takto fungovalo, brala som to ok, však som doma na MD, prečo by som nerobila všetko okolo detí a domácnosti ja. Muž nás živý, vie nás zabezpečiť, chodí do práce, potrebuje oddych a venovať sa sám sebe. On to tiež tak vnímal, že som doma tak prečo by ešte mal niečo robiť doma keď je unavený z práce, že keď začnem aj ja pracovať potom začne pomahat. Takto prešlo 6 rokov, nastúpila som do práce a žiaľ absolútne nič sa nezmenilo ☹ rovno z práce po deti do škôlky, potom s nimi ešte na ihrisko, zastávka v obchode, doma rýchlo pripraviť večeru, nejako sa zahrať, poumývať, nachystať do postele, prečítať rozprávku, ísť spať ten výbuch v kuchyni, urobiť čo treba a sadnúť si k pracovným veciam kt. Som nestihla v práci, lebo som kôli deťom z práce odchádzala skôr, takže práca každý deň domov. Muž ráno odíde, podvečer príde, naje sa, ide si zacvičiť, povenuje sa pracovným záležitostiam a sebe a má deň zasebou. No ale beriem to tak že deti milujem, chcela som ich a chcela som aj ďalšie este, sú to moji parťáci, starostlivosť o ne a čas strávený s nimi má nezaťažujú, považujem to za príjemné povinnosti a príjemne strávený čas. Zachvilu vyrastú a budem mat casu pre seba až až. Čo sa dá robím s nimi. Samozrejmá že vzťah hoci aj 25 ročný to zničilo, ale priateľmi sme ostali a pomáhame si v čom sa dá. Predsa len takmer 25 ročne manželstvo to bolo, deti sme dlhé roky nechceli a nemali, užívali sme si a vo všetkom boli za jedno. Narodením deti sa to úplne otočilo, ale deti samozrejmá neľutujem, som rada že sú, len preverili skutočnú povahu ľudí. Na to sa predom pripravit nedá, žiaľ to je život. Ale som šťastná, nič v živote neľutujem, financie našťastie riešiť nemusím.
Rozpravali ste sa o tom, ze ti to nie je prijemne takto fungovat? Neda sa najst nejaky kompromis? Ist do poradne?