Chcem sa spytat,akym stylom funguju rodiny,ak sa tu take najdu,ktore z jednej ani z druhej strany nemaju rodicov?
Z mojej strany otec ma rakovinu posledny stupen,muz uz rodicov obidvoch mrtvych...
Moji rodicia ani zaujem o vnucata nikdy nemali.
S tym som sa vyrovnala,s otcovou rakovinou sa vyrovnavam a priravujem ze coskoro zomrie(neda sa na to pripravit) ,no je to celkom narocnejsie,ohladom deti,..
Nie len z hladiska toho,ze je to komplikacia pre nas,ked su deti chore,maju prazdniny,skoly/skolky vyzdvihovania deti,besiedok pre starych rodicov ,ktorych sa stari rodicia nezucastnia ,nenavstevovania sa...a vysvetlovania detom,preco starki nepridu atd...pride mi to luto aj tak velakrat...
Musime riesit zial opatrovatelky.
Mate nejake opatrovatelky,ktorym verite?
My zatial sme taku nenasli,mame jednu ,ale ziadna slava
Sanozrejme,financne,materialne tahame vsetko len my.moji rodicia sem tam nejaku hracku kupia,ale viac by mi dalo,keby boli starki pre svoje vnucata🙄
Prosim,nech sa vyjadruju len tie,ktore maju podobnu situaciu.dakujem
Vsetci su daleko alebo neziju... mame styri deti a nikdy sme to nejako nevyhrotili, co nemas - na to sa nespoliehas... a mali sme stastie, ze deti byvali chore minimalne, prakticky vobec... od 1-1,5 roka jasle-opatrovatelka... my v praci... dlho sme mali s muzom dovolenky na striedacku... tabory, opatrovatelky, detsky klub, kamosky... teraz ked su starsi, je to lahsie...
Niekde existujú rodičia na oboch stranách, a aj tak rodina žije a existuje bez nich. Z xy dôvodov.
@jj298 vedela som,ze sa vsetky budu chytat"financii"akoby som len to riesila
Toho sa nechcem,to pokryvame my,zvladame
Ja som sa skor chcela ako to vysvetlovat stale detom.to my skor je luto...
Skus pogoolit nieco o "nahradnych" starych rodicoch. Je velmi vela starsich ludi, ktori nemali deti a tym padom ani vnucata. Poznam jednu rodinu, ktora su takto nasla priatelstvo a deti nahradnu babku. Ktora jasne, ze nesluzi ako pomoc, ale ako vzajomne spestrenie chvil.
@tinkavvv vau toto som nevedela.pozriem.taketo nieco som potrebovala.dakujem za pomoc!
Moji rodiča a svokor žijú na opačnom konci SR. Na nejakom vystúpení boli snáď jeden či 2x keď bol estw škôlkar
Na pretekoch možno 5x, detto svokrovci, teda kým žila svokra
Zo školy už ako prvák chodil sám, je to škola na sídlisku, 2-3 ulice. Detto krúžky.
Čo sa týka chorôb, striedali sme sa my rodičia
Nase rodiny ziju daleko od nas oboch. Na oboch stranach ulice mame vsak vynikajucich susedov v dochodkovom veku. Par krat uz maleho pokocikovali na dvore, vzdy k nim ide pre mnamky, v lete pre ovocie zo zahrady. Takze myslim, ze kazdy mame v okoli vsetky generaciw, treba sa otvorit kontaktu 🙂 starych rodicov uplne nenahradia, ale je to super, ked dieta vyrasta v komunite
Ja mam rodicov, ale byvaju daleko a tiez mi nikdy s detmi nepomahali, pracuju, takze nedalo sa. Tiez sme mali opatrovatelky… a aj nahradnu babku - starsiu susedku, ktorej syn byval daleko od nej…
co chces detom vysvetlovat? jedni stari rodicia su mrtvi a druhi nepridu, lebo dedko je chory, pripadne nemaju cas.. ja si myslim, ze deti taketo veci vobec neriesia ako problem, pokym z toho problem nerobia rodicia.. deti ani nevedia, ako to 'ma fungovat' so starymi rodicmi.. oni to beru tak, ako to je.. to len rodicia maju predstavy..
my sme tiez fungovali bez starych rodicov, aj bez opatrovateliek..
My nemáme nikoho.
Ako zvládne?no musíme zvládať.
Ale len ten to plne pochopí,kto to prežíva,prežil...
Lebo tu fakt nejde iba o financie....
Tiež odporúčam "adoptovať" si starých rodičov. Moja teta si tak "adoptovala" babku pre deti, lebo bývali veľmi ďaleko a vytvorili si s ňou krásny vzťah, až kým neodišla. Odporúčam kľudne aj inzerát v nejakej miestnej inzercii. Držím palce!
My rodicov mame obaja, ale byvame daleko, takze vobec sa nemozeme spoliehat na nejaku pomoc. Nikdy neboli ani na jednom vystupeni zo skoly/skolky, na ziadnej sutazi a pod, nikdy nam dieta nevyzdvihovali zo skoly/skolky, vo vsetkom sa spoliehame sami na seba.
Nedaleko mame domov dochodcov, takze kym bol syn mensi, chodili sme tam k dochodcom, aby mal kontakt so starsimi a oni sa mu naramne tesili. Mame aj starsiu susedku, ktoru ma syn velmi rad, ale ona chodi este do prace, tak ju nechcem zatazovat nejakym strazenim a pod, max. k nam obcas zajde na kavu.
Môžeš skúsiť nájsť náhradných starých rodičov. V zahraničí dosť bežné.
My máme podobnú situáciu v tom, ze sme od rodiny ďaleko. S manželom sa staráme o deti sami dvaja... Striedame sa pri nich, keďže našťastie mame obidvaja prácu na smeny. Manžel na tri a ja na dve.ja k tomu pracujem aj cez víkendy.
Keď sú deti choré, našťastie minimálne, je u nás stále niekto doma. Ja alebo on keďže sa striedame.
Darčeky od rodiny neočakávame, vieme deti zabezpečiť sami.
My ich ani daleko nemame ale tiez nehadzem im deti na krk,ak ozaj nepotrebujem pomoct.. takze mame opatrovatelku,kt sa ale ozaj osvedcila! 🙂 Hladajte dalej a verim,ze najdete tu spravnu.
Nie som v takej situácii, ale úplne chápem, že ti to je ľúto kvôli deťom.
Ja mám rodičov po smrti (mamu už dlho, otca pár rokov, bol invalid o deti sa nikdy nezaujímal, nevedel ani ich mená.. jednoducho bol chorý od môjho detstva) manželov otec zomrel už viac rokov dozadu a mám teda len svokru.. nema tak blízko k mojim deťom, má totiž dosť viac vnúčat a jednoducho tie od dcér sú jej bližšie.. nevycitam jej to, lebo to nerobí vedome, ale proste k mojim deťom si taký vzťah nevytvorila.. a naše návštevy sú o tom že rozpráva o svojich vnukoch od dcér, o nich vieme všetko a moje deti keď jej aj niečo chcú povedať tak ich počúva na pol ucha, ak vôbec.. chce to kompenzovať materiálne, s čím moc nesúhlasím ale tak zmeniť to už 12r neviem tak neriešim.. neohovaram - konštatujem skutočnosti.. mám ju rada je to dobra žena ale jednoducho je to tak ako je.. no a ako to máme? Tak že som sa s týmito skutočnostami zmierila, neriešim a moje deti majú najmä a hlavne nás rodičov.. po dlhom čase doma som si našla prácu na pol úväzku (deti bývali a bývajú veľa choré) aby sme nemuseli riešiť nikoho iného, sme prítomni ja a muz - sme my piati.. raz boli deti u nej cez leto, tešili sa a svokra sa snažila..
Takže čo tým chcem povedať, mať starých rodičov je fajn.. ale ak nie su z nejakého dôvodu prítomní, nie je to tragédia a nikto na tom nestráda ak sú rodičia duchom prítomní ak teda vôbec nejde o prácu a peniaze ako píšeš..
Trocha sa ľutuješ. Tvoje dieťa nebude jediné čo nebude mať na besiedke starkých. Lebo kvôli besiedke nebudú cestovať 500 km a viac a rovnako dnes keď matky rodia 35+ už aj tí škôlkári majú starých 75 plus a bud sú ležiaci často alebo už tiež mŕtvy. Rovnako aj starostlivosť o deti, človeku 65 plus ťažko zveríš malé živé dieťa, proste už na nich nestačia.... Tam práve často je skôr ťarcha že musíš okrem svojho dieťaťa sa starať aj o rodičov.
Málokto v dnešnej dobe má jedných starých rodičov 200 metrov cez ulicu a druhých 500 metrov cez 2 ulice a majú 45 rokov a sú schopní zvládnuť malé dieťa.
Fungujeme normalne. Ani manzel, ani ja uz nemame rodicov. Zomreli. Teda manzel este matku asi ma, ale nevidel ju 25 rokov, vlastne ani nevie ci este zije.
Mame starych rodicov, ale to co pises, je bezne aj u nas. nam dieta nik nestrazi, ani financne nam nik nic netaha... cize mi to pride ako normalne fungovanie. prazdniny su ina vec, tam ako je dcera vacsia chodi, ale teraz je otazne ci napr. nadalej bude chciet chodit niekam... fakt je taky, ze este aj prazdniny su nam kratke, niekam spolu, taky a onaky tabor.. a niekedy ani nestihne k starym rodicom (alebo nie ku kazdemu) ist...
To co opisujes, je realita, a buducej generacie duplom. Proste mame neskoro deti, neskoro vnucence. Okrem toho su ludia aj pohodlnejsie, vzdialenejsi rodine. Moja babka bola 40tincka ked som sa narodila... pre porovnanie.... ako nast rocna som chodila k babke, a ta mala 54-55rokov, prazdniny sme precestovali, prekupali sa... bola na dochodku, popri brigadovala... tak tolko k porovnavanie, teraz maju babky o 10r viac (takmer) ked idu do dochodku.