Ako brať ľudí takých akí sú?
Vekom si stále viac uvedomujem koľko predsudkov, stereotypov , názorov mam od rodicov ukotvenych v hlave o tom aká by som mala byt, akí by mali byť ľudia okolo mňa, aby som ich mala rada, viem ze veľ tých veci nesuznia so mnou resp mi neprinášajú nič dobré len to posudzovanie v hlave, ale je to akosi súčasť mojej identity a neviem to pustiť. Chcela by som mať viac láskavý pohľad na ľudi, ktory skôr prijíma, neodsudzuje, akceptuje, vidí rôznorodosť a dobro, ako to v sebe rozvíjať?
stereotypov z detstva sa zbavíš sebarozvojom… je kopec kníh, videí, seminárov - ale podľa mňa je najlepšie a najbezpečnejšie pracovať na sebe pod dohľadom psychológa…
Moja skusenost je, ze cim viac clovek dokaze prijat a mat rad seba, tym viac dokaze prijat a mat rad aj inych. Zacala by som teda od seba a ten pohlad na inych sa ti zmeni uz sam. Samozrejme nie je to uplne jednoduche, u mna sa to podarilo hlavne vdaka psychoterapii a nebola kratka. Ale verim, ze niekomu pomozu aj knihy alebo blizki ludia, ktori sa prijat dokazu.
Suhlasím so sebarozvojom ako takým a aj s dohľadom psychológa/psychoterapeuta. Dodám, že prvý krok je už len to, že si to uvedomuješ. Že pozoruješ svoje myšlienky, názory, predsudky, skrátka pozoruješ to čo máš v hlave. A tak ako to pozoruješ, tak máš aj moc nad tým, aby tú myšlienku buď len prijmeš že ok, prišla si do mojej hlavy a aj odídeš alebo ju ideálne v hlave vymeniš za tú, ktorú v hlave chceš mať. Najskôr vedome na tom pracuješ až ti hlava začne automaticky predkladať viac toho čo tam chceš a menej toho čo nechceš...
Ja mam to iste. Takze presne ako pisu damy, sebarozvoj + dobra literatura a v neposlednom rade planujem navstevovat terapeuta/psychologa. Ja som dostala od rodicov tak nezdrave modely, ze som si povedala dost. Takto ja nechcem zit a posuvat to generacne dalej. Moj syn bude vyrastat inak. 🙂
Ako nič😉,jasne že odlahcujem,nie je to jednoduché,ale ak naozaj budeš chcieť,dá sa to.Nechodis v ich topánkach ,nemáš právo posudzovať ich životy.Ani ty sa určite každému nepáčia,to je normálne takže ani tebe sa nemusí páčiť kazdy stale pisem o správaní.Drzim ti palce,nech sa ti podarí zapracovať na sebe a potom len uvidíš aký je život krásny a rozmanitý.
ked zistiš, s akymi skrytými problémami bojujú, o čom nemáš ani šajny, tak ten pohĺad sa zmení
Mne pomohli knihy... napr Slabikar stastia od Baricaka.
nie je to sucast tvojej identity.. ved sama pises, ze su to len stereotypy prebrate od rodicov.. tak ich tak ber.. ako bordel v hlave.. odhodis, neriesis.. a dobrom si, to nemusis rozvijat.. to sa prejavi samo, ked presmerujes pozornost od toho bordelu