Ako a kedy odísť z nefunkčného vzťahu?
Zdravím. Vec sa má tak, že čím ďalej, tým viac zisťujem, že s partnerom už ďalej nechcem viesť spoločný život. Mame vyše pol ročne bábätko. Už som tu pár krát zakladala diskusie, ako ma uráža, reakcie boli vždy rôzne, od toho “ako mám pohnúť zadkom” po “je to manipulátor a odíď”. Mám veľa chyb, veľa krát uprednostim oddych pred naháňaním sa v domácnosti, občas sa snažím mať pravdu, aj keď ju možno tak úplne nemám, ale potom uznám chybu. Bývam nesikovna, či uz z únavy alebo to možno mam proste v sebe, obcas vylejem kávu na stol/ gauč. Často po sebe neodložim veci na miesto, len mne to vždy proste nenapadne. Ale snažím sa upratovať niekoľko krát do dňa pár minút, aby to bolo priebežne, neserie ma nechať v susicke prádlo aj do druhého dňa, dôležitejšia je pre mňa psychická pohoda, ako sa cely deň naháňať, lebo treba spraviť toto, toto a cely deň by sa niečo našlo. No ale k veci, priateľ mava pri mne výbuchy hnevu, kedy mi nadava do je****ych alebo mi už povedal, či mi ma dať facku, v hneve že dopichá toho j*****eho psa alebo že kopne mačku do hlavy, všetko sú to reči, ale dosť nepríjemne a toto posledný rok počúvam minimálne 2-3x do mesiaca, v horšom prípade sa podchytíme aj každý deň, aj keď nie takto veľmi. Keď niečo robím, hovorí mi, ako si mám pohnúť, že mi všetko trvá a že som neschopná, hovorí to takým nepríjemným tónom, uz mi povedal aj, že mám ísť naspäť k mame. Skratka prestavajú mi stačiť jeho dobre stránky, tieto “občasne” výbuchy zlosti ma začínajú srať. Najradšej by som počkala a išla do roboty, len kedy to pre to dieťa už nebude take náročné, byť v jasliach? Keď bude mat 1.5 roka, alebo radšej počkať do 2 rokov ? Pred malou sa aspoň zatiaľ vie ovládať a riešime si to buď keď spi alebo v inej miestnosti. Ste tu nejaké slobodne mamičky s deťmi? Ako to zvládate?
takto to vyzera, ked si zena s chrunom decko urobi... ale ked ho milujes, tak s nim ostan, chudak male dieťa, co z neho vyrastie, ked toto pocuva od otca na vlastnu matku... nuz, dalsi chruno. Ale my ti tu radiť rozchod nebudeme, lebo bude zle, ze radime rozchod 🤷♂️
@barborachors smutne je, ze to tie zeny "zistia" az ked je dieta na svete.
@martina1985ba a nech popri tom stihne este dalsie dieta...🙂
@martina1985ba
@veronikaszabova
@stanulienkat
@barborachors
Ženy, spravila som chybu, chcem ju napraviť, nechápem, prečo na mňa útočíte. Už čas späť nevratim. Nemyslim si zrovna, že by jej bolo lepšie v jasliach s cudzími ľudmi, ma strachove obdobie, a kričí už len keď niekoho cudzieho vidí, vlastne bývanie si z rodicaku nezaplatím, nemám kam inde dať malú. To mám bývať v aute, alebo sa nasťahovať nasilu k nejakej mojej rodine ? Bez prace to zrejme nepojde, chcela som radu, ako toto obdobie zvládnuť a ci niekto nemá podobnú skúsenosť. Kedy už dieťa vydrží 8-12h v pohode bez matky. Našťastie to na dieťa neprenášame a riešime si to pomimo. Neviem, či by ste boli takéto hrdinky, keby sa ocitnete v takejto situácii. Človek urobí chybu áno, ale on sa po narodeni dieťaťa totálne zmenil, to som ako mala vedieť ? To človek zisti, až keď sa to stane.
Pozri ja som bola hrdinka a zbavila sa chlapa (nie nezabila som ho) ale s tym rozdielom, ze ja som sa odstahovala do podnajmu, maly isiel v necelych 1,5 roka do jasli a ja do roboty. Jaslach vydrzal 9 hodin 🤷🏻♀️ Neubudlo z neho, teraz chodi do skolky a je v pohode. Teraz byvame vo vlastnom…ano este nejaky ten patek hypo budem platit … ale kto uz neplati
A k svojim rodičom ísť zatiaľ nemôžeš? Aby si sa nemusela hneď staviať na vlastné nohy?
netuším na čo čakáš...asi na riadnu facku alebo? sorry treba odísť kým si ho dieťa nepamätá a ani tieto jeho nálady, hučanie a hnev....fakt chceš aby decko vyrastalo v tomto? ver, že bude trpieť viac ako ty ked v tom zostaneš. nerob mu to....
Tvojmu dietatu sa nic nestane, ak pojde do jasli alebo bude mat opatrovatelku. Ja zijem v zahranici, od dcery som sla do prace v jej 4 mesiacoch, prvy rok bola s opatrovatelkou, potom sme to kombinovali, 4 hod jasle a zvysok opatrovatelka. Od syna v 9 mesiacoch, je s opatrovatelkou. Maly je na mna velmi naviazany, ale ked nie som doma, je uplne ok. Pekne sa hra, neplace, opatrovatelku ma rad. V tvojom pripade by som si radsej vybrala tu tahsiu cestu a to ist do prace a dieta bud jasle alebo opatrovatelka. Mne by to za tu psychicku pohodu stalo. Neviem si predstavit takto zit. Aj ja si radsej oddychnem ako sa budem nahanat okolo domacnosti. Spinu nemame, deti chodia ciste a najedene, ale ked to pradlo neposkladam v utorok, ale az v stredu, nic sa mu nestane. A ano, aj ja vylejem kavu ci dzus. A muz sa len zasmeje, ze zase..
Viem, že sa žiada zmena. Skúste prísť na to, kedy začína jeho hnev, čo ho tak búri, aby používal tak nevhodné slová... Keď to je len tým, že si potrebujete oddýchnuť, ste dvaja dospelí rodičia malého dieťaťa. Skúste sa v pokoji porozprávať. Chápem, že v práci to môže mať on ťažké a vy doma. Začiatky sú vždy ťažké - pre oboch. Doteraz každý z vás mal svoj priestor a čas len pre seba. Teraz sa o to musíte deliť a väčšinou je to mama, ktorá obeduje všetko preto tá psychika odchádza ako prvá. Počúvať vetu "však treba spať vtedy, keď dieťa" ma vždy rozosmeje, najmä ak ide od môjho muža. Žiaľ, všetko tieto šarvátky, hádky, vyhrážania sú so zlej komunikácie. Neviem, ako dlho ste spolu, čo všetko ste obaja spravili pre udržanie tohto vzťahu, ale najdôležitejšie je vždy sa spolu ROZPRÁVAŤ...
A jednu smutnú pravdu mi dávno povedal jeden môj ex. "Keď je problém, vinní sú vždy dvaja." Žiaľ, neuvedomil si asi, čo povedal, ale som rada, že to skončilo takto. Po rokoch mám dobrého muža. Nie vždy je to dokonalé, aj my si ponadávame do tĺkov, ale vždy je to vtedy, keď sa dlhší čas nerozprávame poriadne. Nie len pár slov prehodiť, ale hodinu debatovať. Potrebujeme sa vyrozprávať zo svojich ťažkostí a vtedy chápeme jeden druhého a nekričíme po sebe toľko. Skúste i vy sa spýtať, čo prežil za celý deň, čo ho bavilo, a čo trápilo...
Ale keď ste rozhodnutá odísť a opustiť všetko to "krásne", čo vytvorilo vaše dieťa (láska, nie ten jednooký nástroj) a je teraz tu, tak každá jedna rada je márna.
A do budúcnosti maminko, nech ste akokoľvek unavená, rozprávajte sa s partnerom, manželom. S kýmkoľvek. Rodičia vás vždy vedia pochopiť a mnohokrát aj veľmi dobre poradiť. 😘❤😉