Aby deti trpeli čo najmenej
Ako dosiahnuť, aby pri odcudzení manželov trpeli deti čo najmenej? Vždy som verila, že s manželom dokážeme dať veci do poriadku. A vždy sa nám to aj podarilo. Ale teraz cítim, že to zachrániť nepôjde. Cítim, že manžel nechce. Nechce nájsť kompromis alebo riešenie. Nechce "bojovať" o náš vzťah. A po pár týždňoch mojej snahy som si uvedomila, že sama to nezachránim. Bez neho určite nie. A teraz otázka, ako fungovať tak, aby deti trpeli čo najmenej? Deti majú od 7-17. Hovoriť s nimi o tom? Nehovoriť? Ak hovoriť, tak čo vlastne? Ak nehovoriť, ako sa chovať? Momentálne cítim len veľkú bolesť a v podstate zradu. Lebo hovorili sme si v dobrom aj zlom. A nechápem, čo také hrozné sa stalo, že 20 rokov manželstva je ochotný zahodiť.
PS. Milenku podľa mňa nemá, aj keď priznám sa, že keby ju mal, tak by sa mi svojím spôsobom uľavilo. Vedela by som prečo to všetko je.
prečo si myslíš že v tom nebude iná žena... pre ženy robia chlapi neskutočné blbosti...
ja mojim deťom rozprávam veľa vecí - najmä s najst. dcérou rozoberám aj keď sa manžel na mňa pre nejakú blbosť nahnevá . či myslíš že by to nepochopili?
Nebyva to jednoduche pre tie deti, to je jasne. Ale pochopia to skor ci neskor. Horsie by pre nich bolo jednoznacne to, keby ste spolu a hadate sa, tu nepohodu medzi vami by vnimali a nerobilo by im to dobre vobec.
Pre deti nie je nic horsie ako neistota. Ony to vedia, citia, ale nemaju slova. Treba s nimi hovorit, ale zaroven treba byt schopny mat dostatocny odstup, aby sa deti neocitli v konflikte loajalnosti a mali pocit, ze sa musia priklonit na jednu alebo druhu stranu. Proste nesmie tam byt citit z Tvojej strany, ze mas pocit, ze manzel "zradil" a podobne.
ako sama pises nevies preco a to je to najhorsie. A deti tu neistotu co sa deje vnimaju rovnako
@apolka77 my sme sa denne nehádali a vždy sme hádku nejako vyriešili a fungovali normálne. Aj ťažké krízy sme ustáli a dali veci na poriadok. Veď len pred pár týždňami sme boli spolu v kine, na večeru. My sme aj posledné dni komunikovali v podstate normálne a ja som sa snažila aj o inom s ním rozprávať, ako o praktických veciach. Ale z jeho strany cítim neuveriteľný chlad. Rozvádzať sa priznám nechcem, možno raz dospejem aj do toho bodu, ale teraz určite nie. Len fakt neviem, či s deťmi. S manželom sa budem snažiť komunikovať normálne, ale priznám sa, že momentálne je pre mňa ťažké povedať mu hoci aj dobre ráno.
@elizabet173 rozvádzať sa zatiaľ nechcem, na to ho mám stále príliš rada. Ale ani už zachraňovať tento vzťah. Som príliš vyčerpaná a unavená.
@deti95060810 myslím, že nie je z tých, čo podvádzajú, ale samozrejme ruku do ohňa za to nedám. A čo by to deti pochopili? Staršie už asi hej, s najstarším sa tiež často rozprávam, keď sa niečo medzi nami stane, vysvetľujem mu. Ale najmladší? Ten je neuveriteľne citlivý a asi by veľa veci ešte nepochopil. Priznám sa, že najviac sa bojím asi o neho.
Skús sa preorientovať a s manželom vychádzať ako s kamarátom. Ak cítiš neskutocny chlad, asi to teplo dáva inej 😔
@cookie29 veď to, že keď ja neviem prečo sa to deje, ako s nimi komunikovať?
Tak v Tom prípade sa o nič nesnaž. Si unavená a preto potrebuješ všetku energiu venovať len sebe a deťom ..teraz sa " vykašli" na vzťah aj na muža...venuj sa sebe, oddychuj, chod športovať, s kamarátkami aj na pár dní či víkend niekde,,,načerpať silu a znova radosť k životu...keď uvidí že si šťastná aj bez riešenia jeho a celého vášho vzťahu zrejme sa zobudí, že môže stratiť tak fajn ženu. Ak sa nezobudí, dobre pre teba..ako sa hovorí teraz nemáš čo stratiť...začni hľadať samu seba, svoj pokoj, svoje koníčky svoj úsmev a pohodu...nerieš to čo riešiť nevieš ...dosť si sa už natrápila naprosila. Nechce komunikovať tak nechce...ale Tvoj postoj k životu samej k sebe sa teraz nemusí zahodiť, neumieras, práve naopak...veľmi veľa žien je príliš závislých od nálad muža ..lenže ti si jedinečná a vieš byť šťastná aj bez muža...ak sa na toto nechytí nemáš čo ľutovať. Ale rob to iba pre seba. Je to tvoj život . Žiadny muž nestojí aby sme sa kvôli nemu trápili. Žiadny. To mi ver.
Hlavne si deti nehuckajte proti sebe a neprenasajte zodpovednost na nich (emotional parentification). Nekydajte na seba. Zazila som to a je to strasne.
- Vidis co robi mama? Aky som z toho smutny, povedz jej nech to nerobo. Ci chces aj ty aby som bol smutny?
- Chod da spytat otca preco nejdeme spolu na vylet, nech ti on vysvetli
- Pod, pojdeme len my, netreba nam ho ked je taky
- Dohovor prosim mame, popros ju ked mna nepocuva, urob to pre mna, pozri ako sa trapim
- Preco si na jeho strane? To ho mas radsej? Nevidis co robi?
- Len si ostan s nou, ja tu budem smutny ked ti na tom nezalezi
fakty... deti nepotrebuju vediet preco, potrebuju vediet ze aj ked sa rozidete zostavate ich rodicia, ze to nema nic spolocneho s vami, ze laska medzi ludmi moze vymiznut ale ta rodicovska k detom zostava...
Deti určite videli a cítili že máte problémy....takže asi tušia že pôjdete od seba. Chcem tým napísať že deti veľa x vedia viac ako si rodičia dokážu priznať. Nebude to pre nich zrejme novinka.
Hlavne aby ste sa nehádali a dokázali sa s manželom aj napriek rozchodu rešpektovať.
Týmto im dáte do budúcna najlepší príklad.