Zvažujem návštevu psychológa - poraďte mi

@michaella94 je dobre, že si uvedomuješ, čo ťa trápi. Na tvojom mieste by som určite psychológa navštívila. Mne dávnejšie veľmi pomohol. Najprv som sa tam len zo všetkého vyrozprávala, keď bolo treba, poskytla mi vreckovky. Akoby zapisovala každé moje slovo. Nedbala som na to, potrebovala som všetko dostať zo seba von. Úprimne. Sem-tam podotkla nejakú poznámku, niekedy na zamyslenie. Keď som nesúhlasila, ozvala som sa. Pekne sme sa porozprávali. Po pár sedeniach chcela začať s terapiou, odmietla som, poprosila som, či ešte sa môžme len "rozprávať". Potom som s terapiou súhlasila, aj keď si myslím, že som ju už nepotrebovala - prebiehala takto. Sedela som v kresle so zavretými očami, psychologička čítala z papierov uvoľňujúce cvičenie (niečo ako pri jóge) - zavrite si oči, uvoľnite sa od prstova, cez celé končatiny atď.... Potom si predstavte to a to (kde sa cítite najlepšie, čo si predstavíte pri slove cestovanie, dýchanie a pod.... stále niečo iné) A mne sa utvárali rôzne obrazy, na konci po "prebratí" sa ma pýtala na to, čo som videla. Ešte si pamätám, že sa pýtala aj na sny, hlavne na opakujúce sa sny.
Navštív ju, nie je to hanba, o nič neprídeš, budeš mať len o jednu skúsenosť viac.

@michaella94 A este dodam,u nas vzdy prebiehala navsteva tak,ze ona nieco navrhla,autogenny trening,praca s predstavami atd,ale vzdy sme robili to,co som mala pocit ze najviac potrebujem,casto sme sa len rozpravali....

@michaella94 aj ja dodám 🙂 S veľkou pravdepodobnosťou pomôže. Mne sedenia pomohli, tiež som nechcela do mojich problémov zaťahovať okolie.... A po tom všetkom by som sa nakoniec zdôverila aj manželovi, však by mal byť pre teba najbližším človekom.... Tiež som za sedenia neplatila.

@sida447 u nás podobne

@eva8
@sida447 baby j vam velmi dakujem za skusenosti...skusim najst nejakeho v okoli a opytam sa ci treba sprievodny listok...ja viac menej vie pocas dna fungovat uplne normlne...vlastne doteraz som nikdy nemala problemy s mojou psychikou...nepoladam sa za nejakeho labilneho cloveka 😀 aby som to spravne vysvetlila 😀 proste vecer na mna pride chvila a ja sa nedokazem ukludnit ☹ este k tomu som v septembri zacala studovat na vš a to tomu vsetkemu nepomaha....tak este raz vdaka 🙂

@michaella94 drž sa🍀

Nie je hanba ist k psychologovi alebo psychiatrovi. V zahranici kto nema svojho psychologa je divny a vobec nie je raritou ze cez pracovnu prestavku si k nemu odbehnete lahnut a vykecat sa

To ci pomoze je individualne, treba si uvedomit, ze clovek zvacsa vystrieda viac psychologov kym si najde toho "praveho". A urcite netreba zostat pri prvom, alebo ist iba tam kde to ja lacnejsie ci preplacane. Kazdy vyznava inú školu, iny smer, iny pristup. Kazdy ma iny sposob komunikacie, terapie s klientom. Taktiez druh problemu sa lisi a to je aj prve kriterium podla ktoreho treba hladat odbornika. Zavisi aky ma povod, z akej oblasti je. A to netreba naozaj podcenovat. Pretoze kazdy z nich studoval a specializoval sa na nieco konkretne. Ak clovek pride s PPP k psych., ktorý sice je klinicky ale sepcializuje sa na EEG alebo post traumaticke, tak ak je skutocne odbornik mal by ho poslat prec, resp. odporucit nie len fundovaneho specialistu ale hlavne z praxe. Bohuzial nie vzdy sa tak deje. Ja som klinicky psycholog, ktorý prerusil specializaciu kvoli rizikovemu tehotenstvu a mozem povedat, ze teda viem o com hovorim. Zalezi aka je geneza problemu, a ci vieme problem pomenovat v tom treba zacat. (Casto si myslime, ze vieme, ale nevieme). Co sa tyka hradenie poistovnou u nas to je stale velmi komplikovane a u mnohych sa hradi len v specifickych pripadoch .. napriklad psychiatricky pacient, ktory je po intervencii a ma odporucanie ma preplatenych 50% ceny u 20 sedeni a podobne. Najdete aj psychiatrov, ktorí vyznavaju "psychologický" sposob intervencie, s tym rozdielom, ze sú opravnení aj predpisovat lieky, ale tí su zvacsa drahí.. nieco na styl americkych filmov kde sedenie stoji nad 100 eur viac. No neviem nic konkretne doporucit, kedze dopytovatelka nenapisala nic podla coho by sa dalo orientovat. V prvom rade treba vylucit patologiu. To, ze bol clovek doposial psychicky odolny, vyrovnany a pod. neznamena , ze sa pod tarchou udalosti u neho neprejavila nejaka patologicka latentna porucha, alebo preddispozicia. Navyse psycholog nie je kuzelnik, on problemy neriesi on sa vam len snazi ukazat iny pohlad na vec, pochopenie, najdenie cesty, pomenovanie, nasmerovanie, nesudi otvara obzor- v inych pripadoch neurologickych vie ako funguje mozog, na akych principoch staviat urcite veci atd. Neuropsycholog je viac exaktny..atd. No pokial clovek sam nechce a neciti to vnutorne nie je schopny sa prekonat, ist do zmeny a nepohodlia.. tazko ocakavat dlhodobe zlepsenie.

@mirola dakujem za odpoved...moj problem zmena byvania...byvali sme s muzom v byte no ja som tuzila vzdy po dome...myslela som si ze nam v dome bude lepsie...predstava ako v lete grilujeme alebo vypustim deti na dvor aj psa bola krasna...no bola to predstava...mne chybju ludi ktorych som stretavala na ulici ked som sla co i len na nakup...nas pes je tiez smutny lebo bol zvyknuty stretavat ine psiky a je velmi socoalizovany....deti to iste...starsi je v skolke ale s mladsim sme len doma z dediny nam autobusy nechodia poriadne takze nestretatvama sa uz tolko s mamickami a inymi detickami ako predtym...no najhorsie je ze byvat sme sli s mojimi rodicmi...vzdy sme mali dobre vztahy muz je v ich veku ato som videla ako vyhodu...byvame v 2 generacnom dome kazdy svoje poschodie len schodisko je spolocne viac menej sa ani nestretavame ale ale aj tak su problemy....a k tomu vsetkemu moja vysoka skola na ktoru nemam tolko casu ako by som chcela....no moje deti su pre mna prednejsie a tak zvazujem ze nebudem v nej pokracovat no tu je zase tlak okolia...nie umyselny myslia to dbre ale ja si to asi velmi pripustam vsetko a neviem si predstavit ako oznamim ze som skoncila.... ☹ to su moje najvacsie problemy aspon takto zhruba ale je toho este vela...inakk presne aj to ma napadlo ze si sice najdem psychologa ale co ak mi nesadne...takze dakujem 🙂

@michaella94 konečne počujem niekoho, kto má podobné zmýšľanie ako ja - mne je lepšie v bloku, kvôli susedom, aj v okolí plno známych, predavačky v obchodoch..... Smejem sa, že aj kvôli prataniu, je to jednoduhšie pratať byt ako veľký dom 🙂 Ale všetko je vec zvyku. Dá sa nájsť nových priateľov, zoznámiš sa s mamičkami v škôlke, aj deti si nájdu kamarátov postupne. V tomto ti inak rozumiem 🙂 Neboj, tá predstava o grilovačkách sa pomaly naplní. Teraz máš toho veľa - nový dom, nová škola, rodičov v blízkosti, dve deti, ale aj milujúceho manžela 🙂 Školu by som nezahadzovala, prinajhoršom ťa vyhodia zo skúšky. Nebola by si ani prvá ani posledná. Tento semester by som skúsila, potom by som uvažovala o prerušení. Ovšem ak ťa bavá. Nezávidím ti teda 🙂 U mňa bola dcéra veľmi milá - v noci, keď som si sadla za počítač a písala prácu, vyliezla z postielky, sadla si ku mne na gauč so slovami: "Mamka, budem pri tebe, aby si nezaspala." A potom veselo odfukovala, čo mi ešte viac zatváralo oči....
Napísala som ti pre povzbudenie. Myslím, že ak ti psychológ nesadne, dá sa nájsť iný. Držím palce vo všetkom 🙂 Najťažšie je rozhodnutie, potom to už ide samo 🙂

@michaella94 chapem ze ti je tazko. Prisla zmena tazko sa ti s nou vyrovnava obvinujes sa ze si spravila chybu ocakavania boli dost ine ako realita. K psychologovi ta vie predpisat aj tvoj obvodny lekar. Mne vyhovuje institut virginie satirovej. Pogugli. A ries to ako si pomoct cim skor

@michaella94 skus to par dni poriesit frtanom pred spanim. To zase na depku nevizera a psycho ti co poradi, bud povie ved sa prestahujte naspet do bytu v okoli kde ste boli, alebo bude nachadzat pozitivne veci aby si si v dome zvykla. Stahovala som sa par krat v zivote byt, dom... a vsade sa da zvyknut. pockaj pol roka , sprav si vodicak auto a do mesta na nakupy, kruzky, skoly s detmi. Ano pre deti dom je lepsi aj dvor, stari rodicia, nepozeraj na smustneho psika a seba.

A tiez si myslim ze na jar si ten dom aj zacnes uzivat ked budete vonku a znamych novych si najdes a s rodicmi nastavis hranice