Zmysel života. Ako to beriete vy?
Možno odvážna téma na tomto fóre ...
Pocítili ste niektoré tu obrovskú úľavu, keď Vaše bytie ... existenciu ... zachvátil iný zmysel života než je rodičovstvo? Myslím tým ... po rokoch naháňania sa za otehotnením, sebaobviňovania ste sa zrazu kľudne posadili, hlavu ste si dali do dlaní, a keď ste sa potom pozreli vpred ... vo Vašich očiach bolo šťastie ... vedomie, že aj keď Vám príroda nedopriala (mnohým zatiaľ) dieťa ... dala Vám Váš život ... a veľa šťastne prežitých chvíl ... a Vašu budúcnosť. A zrazu ste všetko pochopili ...
??
Áno, viem o čom hovoríš, aj keď ma niekedy premkne ten pocit niečoho chýbajúceho v mojom živote. Snažím si užívať lásku ktorou som obklopená a ktorú dostávam, tie úžasné chvíle ktoré nie sú dopriané ostatným. Všetko chce svoj čas, na to musí človek dozrieť, je vybičovaný mnohými sklamaniami a neúspechmi, ktoré ho buď posilnia alebo má depky a žije stále v slzavom údolí. Prežila som aj to, ale práve kôli človeku a láske, ktorú mám vedľa seba som sa otriasla a budem si užívať život ďalej . Nevzdávam sa, ale už nežijem LEN a IBA pre tú jednu vec. Všetko má v živote svoj zmysel.
Pekne tema🙂 Mam pocit, že jsem jak na houpacce, jednou mam duveru, ze veci jsou spravne, ze pokud jeste nemam dite, je to proto, ze to pro me nema ve skutecnosti smysl. Verim, ze smyslem zivota je se ucit, stale se rozvijet jako bytost a bohuzel lide se nejvic pouci, kdyz se jim urcitym zpusobem neceho nedostava, ne kdyz jsou stastni a vsechno jim vychazi. Pak mam obdobi, kdy je mi to opravdu lito a mam pocity sebelitosti. Musim ale rict, ze s pribyvajici dobou marneho snazeni, se obdobi smutku vyrazne zkracuje a ja maximalne po 1 dnu od toho, kdy zjistim, ze zase nejsem tehotna, zase s duverou hledim vpred a tesim se, cim me zivot prekvapi🙂
@mortiiss Osem rokov snahy o dieťa, hľadania zmyslu života v iných oblastiach života.. nie nedalo mi to pocit zmyslu života napriek intenzívnemu hľadaniu... Každá "náplasť" /štúdium, šport, domáce zviera, cestovanie, koníčky/ fungovala len chvíľu, zaplnila síce hlavu, ale nie srdce...
Potom prišlo obrovské prekvapenie na ultrazvuku - moje miminko - a zrazu mám pocit, že môj život má zmysel a ten pocit ma neopúšťa... Síce nemám nič z toho, čo som mala pred tým /kariéra, partnerský vzťah - to všetko sa stalo minulosťou/, ale zmysel života zrazu mám..
Tu v tejto téme nájdeš veľa úvah na túto tému: https://www.modrykonik.sk/forum/ideme-na-to/ako-sa-zmierit-s-bezdetnostou/
Mam tri deti, ale poznam osobu, ktora urobila hadam vsetko, podstupila hormonalnu liecbu, ktora sa jej podpislal na zdravii. Aj tak nema dieta, ale tim zivot neskoncil. Je to asi prirodzeny pocit, ked zena tuzi po dietati, a spolocnostou urcena predstava stastia, ale v skutocnosti, to nie je tak. Vela parov nema deti, popripade adoptuju. Alebo ziju sami bezdeti, cestuju, vzdelavaju sa. Su tak tiez stastni. Kazdy musi vybrat co ho naplna a snazit sa to realizovat v ramci svojich moznosti.
@mortiiss ahoj, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že na chvíľu sa dá "odreagovať" inými aktivitami, ale nefunguje to natrvalo. Ja som s tým pocitom "zmierenia" bez problémov žila 13 rokov v šťastnom, spokojnom a bezproblémovom manželstve......študovala som, cestovala, robila kariéru, starala sa o domácich miláčikov (leguán, papagáj, psík, korytnačka).........ale biologické hodiny sa aj napriek tomu ozvali. U nás je problém na manželovej strane, takže sa to momentálne pokúšame riešiť, aby potom už aj pre mňa nebolo neskoro................takže som ťa asi nepotešila ☹
@little_miracle Úplne súhlasím. Materstvo/ rodičovstvo a ani túžba po ňom sa nedá ničím nahradiť...
@little_miracle Úplne súhlasím. Materstvo/ rodičovstvo a ani túžba po ňom sa nedá ničím nahradiť...
@little_miracle Ja som na tom moja nápodobne ...
Bábenky, všetko môžte nahradiť ale ľudí a rodičovstvo, materstvo, ničím a nikým a to, že dá sa ale len na chvíľku, to sa len tak tým oblbujeme, aby sme si pohladkali niečím iné srdce, ktoré nám za dieťatkom piští, ja nemôžem mať s mužom tretí rok a predsa je na vine nevinne on, nedávam mu to za vinu, nikdy, nedokážem to, je to hlúposť obviňovať toho druhého ale tiež už nedokážem zniesť tú bolesť, nemať nikdy dieťa ... Snáď raz, veď všetko má svoj zmysel na pravom mieste, možno Boh ešte nechce, aby som teraz ho mala ale neskôr a možno plánuje úplne inú cestu mi životom, uvidíme ... nechám sa prekvapiť, no treba sa so všetkým zmieriť, čo Ti zlé príde do cesty ...
no na chvilku som sa odreagovala:
-zariadovanim bytu
- planovanim dovolenky
-mala som na plane podat si ziadost na vysku
a v ten mesiac som ostala tehulka, zial len na 3 mesiace....
no opat mam kopec planov... na leto organizujeme s mm , svagrom a jeho priatelkou riadnu letnu dovcu niekam na spoznavaci dobrodruzny zajazd ( vyhrava india) 😉 bud pojdem na dovolenku, alebo ostanem tehulka opat....
ja som skorej este vo faze sebaobvinovania a lutosti a depresie... mozno neskor dospejem k tomuto stadiu...