Zmena prostredia v detstve a pohľad späť v dospelosti
Ahojte, neviem ako ináč sformulovať naspis. Ako ste to zvládli a aký máte postoj k tomu, keď ste v detstve odišli od kamarátov a rodiny s rodičmi žiť ďaleko napr. do zahraničia? Nezanechalo to nejaké stopy? Koľko ste mali rokov?
Ja takych deti vidim vela a je to rozne, podla mna ide o postoj rodiny voci tej krajine a kulture, mentalite kde prisli. Vidim vela ludi, co uz su narodeni napr v Rakusku a vdaka tomu, ze rodina tu krajinu nema rada a ziju dost pre seba, pre svoju komunitu, tak to dieta ma zmiesane pocity a potom poznam ludi, co deti doviedli aj starsie, niekde na 14 rocne a su velmi spokojne tie decka. Dokazu tu robit karieru a vsetko.
Podľa mňa veľa robí vek dieťaťa. Pre 2,3,4,5 ročne dieťa je stredobod vesmíru rodič. Zvyknú si rýchlo. Ak ale má už rodina teenegera čo má svoju partiu, záujmy, zázemie, je to oveľa ťažšie.
Mňa rodičia presťahovali len v rámci okresu cca 30km, keď som mala 5 rokov. Vtedy sa môj názor samozrejme nebral do úvahy, odchádzali sme od starých rodičov a často sme sa k nim vracali. Nikdy som sa s novým miestom nestotožnila, hoci som tam vyrastala aj chodila do zakladky. Vždy som odtiaľ utekala, necítim k tomu miestu žiadnu väzbu. Keď tam idem, tak hovorím, že idem navštíviť rodičov a nie "domov". A to mám takmer 40 rokov. A výhoda v dospelosti? Vždy som si rýchlo zvykla na nové prostredie a vytvorila som si tam ten svoj dočasný "domov" (internát, rôzne podnajmy, brigády v zahraničí, nové vlastné bývanie).
@majkaaa318 ďakujem za odpoveď.
Som zvedava na odpovede 🙂. Nase deti si rychlo zvykli a tym, ze je tu 4*2 tyzdne prazdniny pocas skolskeho roka, tak stihnu byt aj na Slovensku a mat tam priatelov a dobre vztahy v rodine 🙂. Ale nase deti su v skolke a na prvom stupni.