Možno sa mi niekto vysmeje ale skúsim napísať čo má trápi.
Niesom dosť komunikatívna , ambiciózna atď..viem aká som. A viem že veľa ľuďom nepasujem.. ja si to akoby beriem k srdcu keď sa somnou pár ľudí nebaví na ktorých by som povedala že sú pre mňa blízky..alebo vidím že niekam nezapadam. Pritom ja nič zle nerobím ale možno na pohľad pôsobím zle , neviem .
Cítim sa stále sama vlastne akoby celý život . Je to zvláštne.
Našla som si aj muža a máme deti ale čo sa týka takto vzťahov s ľuďmi je to tak ako píšem alebo žeby som si len nemyšlala? Muž mi povie že namyšlam ..ale pár krát sa aj on divil kto ako sa chová ku mne
Určite je veľa ľudí ako ty a myslím, že ak nesiris negativizmus, neintrigujes a nevyžajes nejaké komplexy a pod., musíš len dlhšie hľadať tu svoju skupinku, do ktorej pasujes.
Nevtieraj sa tým, ktorých nezaujímas, nikto nezaujíma každého. Nájdi si niečo obojstranne
A ako sa teda ludia k tebe spravaju, ked sa tomu aj tvoj muz cuduje?
@0silvia0 príklad že niečo som mu viac krát vravela ako to je a neveril mi a až neskôr si to všimol. Neviem to takto povedať príklad alebo chovanie niektoho napriek voči mne a neveril tomu pokiaľ som mu nepovedala aby si všimol detaily
Nikto nezapadá všade, to je normálne.
Kto z blízkych sa s tebou nebaví?
A musíš niekam zapadnúť? Máš deti, rodinu...ak si introvert takých ľudí málokedy trápi, že nezapadne žijú si svoj život v bubline pár kamarátov.
Chcela by si byť viac komunikatívna, veselsia či čo Ta trápi?že sú blízki ľudia nepríjemní tie vzťahy?
Trocha viac rozvinúť komunikáciu sa vieš naucit
Niekomu budes sympaticka niekomu nie, nikdy nie vsetkym.
Veľmi dobré to poznám.. ja som tiež tichý introvert, som človek čo má nedokáže veľa veci naštvať, nerozculujem sa nad niečím čo neviem zmeniť, nerozprávam zbytočnosti typu "ako na dovolenke sa ozral kamarát", alebo "ako som pred 10timi rokmi opekala špekačky v lese" a podobne..
jednoducho žijem prítomnost, neriešim čo ma nepáli a malo rozprávam.. preto som pre mnoho ľudí možno divná.. dlhé roky ma to aj trápilo a občas ešte trápi, ale čím ďalej tým menej.. budem mať čoskoro 40rokov, nemám už vek na to aby som sa snažila stále niekomu vyhovieť a aby som sa musela snažiť niekam zapadnúť.. mám svoju rodinu, priateľov možno tiež avšak aj tých niekedy už beriem s rezervou.. dôležité a že fakt dôležité je mať rád sám seba.. nemusíš nikam zapadať, máš deti a muža, máš ľudí ktorí ťa ľúbia..
Keď sa ti niečo nepáči, keď sa k tebe správa niekto nevhodné z tvojho pohľadu, musíš sa obhájiť.. ak sa ťa niečo dotkne, povedz to.. k tichým ľuďom majú zväčša ľudia pocit že sa k nim môžu chovať ako kndetom.. neviem odkiaľ to presvedčenie pochádza, ale je to tak..
Minule ma inak napadlo, keď sa ma kolega spýtal asi už 10ty krát - prečo som ticho, kedy mu už niečo pekne poviem, prečo som tichšia ako minule, že sa ho začnem tiež pýtať ale opačne.. prečo stále rozprávaš? Kedy sa ma už prestanes pýtať malichernosti? Kedy už prestanes hovoriť? Netuším prečo majú niektorí extroverti pocit že by sa mal každý prerobiť na jeho obraz a práve neustále hovorenie by sa malo považovať za žiadúce.. ľudia by sa mali začať vedieť akceptovať tak ako sú.. ale nie len okolie, ale aj samého seba musíš prijať tak ako si.. to je základ.. skús v sebe pátrať prečo ťa tak zranuje to ako sa k tebe niekto chová.. zaručene na niečo prídeš a uvidíš že ti bude lepšie.. ja som na to prišla a odvtedy ako som si určite veci v sebe uvedomila mám väčšiu dôveru v seba a nie tak často má trápi čo si o mne myslia iní.. (neplatí to stále, ale rozhodne je to lepšie ako v minulosti) neviem či píšem zrozumiteľne, pretože život je o mnohých situáciách a nedá sa to všetko zhrnúť do jedného prispevku.. ale tak čo už .
@luccija ale jasne že trapi, mnoho ľudí to trápi, pretože druhi im musia dávať stále pocítiť aki sú iní a divní.. to nemá s tým že je introvertovi dobre v spoločnosti len pár ľudí nič spoločné.. to je o tom čo väčšinová spolocnost vysiela smerom k jednotlivcovi.. a stále sa introverti považujú za podivinov.. a to samozrejme mnoho ľudí trápi, lebo nie každý má sebavedomie na to aby si uvedomil že je proste taký, aký je keď mu stále niekto podsúva že je iný.. mnoho extrovertov si vôbec neuvedomuje koľko radoby vtipných a nevinnych poznámok z ich strany môžu podkopávať sebavedomie introverta..
@jana_eyre_2 komunikácia je zaklad ľudskej spoločnosti.Ako sa môže cítiť kolega pracovať vedľa niekoho a mlčať a nevie či si nahnevaná, smutná.Moja mama je introvert sestra tiež v detstve a puberte som trpela a závidela kamarátkam, kde bol doma smiech a bolo o čom rozprávať U nás jednoslovne odpovede, trápne ticho všetko ich zaťažovalo.Na šťastie pracujú osamote jedna z domu, druhá na úrade v kancelarii
@eliska13 takže to ako sa cíti introvert ktorý je stále atakovaný ako divný to je ok? Ja som celkom veselá povaha, hoc aj som introvert, len som skôr počúvac ako ten čo hovorí neustále vtipné a iné príhody.. a vieš ako mi na prd padne keď si ukecany kolega musí uťahovať z toho že som tichá voda? Komunikácia je základ spoločnosti, lenže k tomu patrí aj akceptácia druhého.. keď niekto nevie vycítiť z druhého či je smutný alebo len tichý, tak je len zlý pozorovateľ a to nie je problém toho tichého človeka.. evidentne si si doma s nikým nesadla, to ma mrzí, ale negeneralizuj prosím..
@eliska13 no veď si mohla doma štebotať a robiť príjemnú atmosféru. A nie trpieť a závidieť kamarátkam. Pre extroverta je introvert nudný suchár. Ale pre introverta je extrovert únavný tými nezmyselnými rečami o ničom. Aj moja mama trepe 2 na 3, nasilu chce byť vtipná, akože fakt niekedy trepe, to sa nedá počúvať aké koniny. Ja ako introvert som z takejto spoločnosti unavená. Moja mama mala chuderka tiež smolu, aj otec aj my tri dcéry sme všetko introverti. A tiež sa cítila medzi nami ako piate koleso u voza, zato my všetci ostatní sme si výborne rozumeli, aj si rozumieme. Ale tliachať somariny a byť nasilu veselá sa jednoducho nedá, keď to nemáš v povahe.
@eliska13 ja mamu teda neodsudzujem, ja len popisujem ako to vnímajú extroverti a introverti a porovnávam, lebo sme to takto isto mali doma. Mne mamy aj bolo ľúto, vlastne mala 3 dcéry ale také ženské debaty o šatičkách, frajeroch, nechtíkoch nezažila, lebo my sme to nepotrebovali s ňou preberať.
Len píšem, že introvert tie extrovertné reči považuje za únavné tliachanie a nebaví ho to. Ale veď to je super, že si mala otca parťáka na debatovanie, tak to nebolo také hrozné a nemusela si až tak trpieť a závidieť kamarátkam. Ony mohli zasa tebe závidieť, že máš super vzťah s otcom.
@eliska13 môj syn je celá moja mama, je spoločenský, komunikatívny a v kolektíve obľúbený a s každým sa hneď vie zoznámiť a porozprávať.
A dcéra je tak ako my, ostatní introverti v rodine, stačí jej k životu tá mikroskupinka kamošov a nepotrebuje rozširovať svoj okruh známych. Len teraz bude musieť, skončila strednú školu a ide na výšku, ak zoženie ubytovanie.
Tak skús byt viac komunikatívna.