Zlé spomienky

Cca 15 rokov dozadu, sme mali v rodine tragickú udalosťou. Auto z mojou rodinnou prislusnickou, malo dopravnú nehodu, zomrela. Na vine bol jej vtedy priateľ, neprispôsobil jazdu podmienkam a schopnostiam. Prežil... samozrejme v rodine ho nemajú radi. Ja som bola ešte dieťa,ale táto smrť ma poznačila, mali sme veľmi blízky vzťah... on veľký pan sa tváril akoby sa nechumelilo, síce sa tváril, že mu chýba, že ho to mrzí ale na druhej strane sa tváril že za nič nemôže.
Po niekoľkých rokoch, keď som mala cca 16-17 rokov, sa mi dotyčný ozval. Prehodili sme pár slov, chcel mi to vysvetliť. Ja som mu chcela dať šancu, tváril sa, že ho to trápi, že chce aby som ja poznala skutočnú pravdu... bola som hlúpa, že som som mu dala tú šancu. Začal kí písať, ako mu ju pripomínam a ze sa bojí, že sa do mňa zamiluje a podobne zrasty mal 40+ už vtedy dobe.. tak som to skončila, že o tomto nebola rec, že mi chcel vysvetliť len tie okolnosti... dlho sa mi neozval a bola som rada. Opäť mi napísal, a všetko to zle, a nepríjemné sa mi vrátilo... Neviem co robiť. Určite ho nebudem spätne kontaktovať, ale spomienky sa vrátili.. aj tá akoby neucta voči nej, že začal baliť mňa, napriek tomu, že pochybil on. Sú na to aj rozhodnutia zo sudu, že on bol vinník. Musela som sa troška vyrozprávať, poprípade budem rada, za nejaké povzbudenie. Doma o tom hovoriť nemôžem, vyvolalo by to zase v mnohých ludoch otvorené rany a hnev. Ďakujem..