Život s manipulátorom - prosím o vaše skúsenosti.
Ahojte,
viem že podobné diskusie tu sú, ale mňa zaujíma - prosím naozaj iba tie, ktoré s manipulátorom žili (znaky a charakteristiku manipulátora si viem vygooglit aj sama) - ako a po akej dobe ste si uvedomili, že ste manipulované? Ako sa to prejavovalo, čomu ste najprv nepripisovali význam, no po čase ste prišli nato, že to bola forma manipulácie?
Dosť sa nad tým zamýšľam, keďže mám niekedy pocit, že som po 6tich rokoch vzťahu dosť zmagorená, môj partner nieje zlý človek, do vzťahu som priniesla dieťa ktoré ho má rado, berie ho ako otca keďže mu ho v plnej miere nahrádza, berie ho ako svojho, dal by mu aj posledné. Vzťah nieje už nejaký ten čas ideálny, pred rokom som sa dozvedela niečo čo bola posledná bodka, nemám v ňom dôveru akú by som mala mať. Na druhej strane som aj ja zložitá povaha, nemam problém priznať si svoje povahové chyby, ale, čo je u mňa priorita, som povaha fér, ktorá povie pravdu aj keď nieje ružová, čakám úprimnosť na 1000% nielen na 100% a viac x mi potvrdil, že úprimný nieje. Na hádky aj keď mám pravdu, reaguje útokom a nakoniec som z toho ja tá zlá.. Vlastne všetko čo poviem, že neklape v našom vzťahu je uzavreté tak, že je to spôsobené mnou.. Nikdy nezačal nič slovom "ja" ale vždy začína "ty"..
Môže byť aj manipulátor,ale aj narcisticka porucha osobnosti...aj keď evidentne urobí chybu obviňuje vždy a výlučne teba. S takým človekom sa nedá vydržať.
@zazvorka87 nie,nezijes s manipulátorom,ale obyčajným klasickým bulom 😎
@zazvorka87 tak to je chmulo ,prepáč...
Mne napríklad otvorila oči sestra, lebo tiež som si myslela, že len ja som ta hlúpa a zla, a robím len chyby. Bolo sme u nej na návšteve, a keďže sme cestovali spojom nazad, tak bolo treba včas ísť na, stanicu. On okrem toho bol hrozne nedochvilny, proste vždy meskal, motal sa, tak mu vravím, že o tej a tej musíme ísť, nech sa zbali. Nič nerobil, tak s to zopakovala, vybuchol, že nie je sprostý, načo ho plasim. Ok, bola som ticho. Vravím mu, či mu mam zbaliť veci, zase zreval, že on si to pobali. Dobre. Ja som sa obliekla, vzala si tašku a ze treba, reku ísť. On v trenkach začal sa suchtat, potom si všimol hodiny a začal behať ako blázon, všetko mu samozrejme padalo, lebo bol nervózny, kričal, reval, prečo som ho nepobalila, tie kabliky, nabíjačky, sejkre na proteín a podobne. Ja, som len vytrestila oči, na čo on reagoval, čo vypliestas ociska ako krava? Behal, búchal, kričal, napokon sme leteli ako o dušu na stanicu, zadychcani,vo vlaku mu vravím, prečo si skôr sa nechystal? A on na to, veď si mi mala povedať, a pobaliť mi veci! Na to som už nemala slov, že teda "veď som ti vravela, tak vidíš, že som mala pravdu". Reakcia jeho "nie, nemala, ja ju mam, a nikdy si chybu neuznám. Ty si sprostá, kvôli tebe sme museli bežať, lebo si mi mala vziať veci". Čize úplne nezmyselny rozhovor, mne až do plaču bolo.no a potom mi volala sestra a rovno povedala, či si uvedomujem, čo on robí a ze vždy hodí vinu na mňa. Tak odvtedy som začala chápať, že kde je problém. A tak to bolo v podstate vždy, až som tresla za ním dverami.a chvalabohu už je len ex
@anita6666 idem počítať ešte niečo o narcistickej poruche osobnosti. Lebo tie klasické črty manipulátora nemá(ze všetko robím zle, som nemožná a pod toto práveže nie, chváli mi snáď každé jedlo, poďakuje aj ked mu kávu urobím a pod) v podstate sa správa ku nám naozaj dobre v súkromí aj pred inými, on je ten čo sa viac snaží, fakt by nám dal všetko je ťahuň domácnosti a nikdy to nevykrikoval. Na druhu stranu, sa mi par x stalo keď som mala vycestovať von na stretávku dajme tomu (odsťahovali sme sa na čas, bola som cez 200km od domu takže som zostala sama so synom v podstatne v cudzom prostredí odstrihnuta) a nakoniec som nikam nešla, ale nebolo to štýlom žeby mi zakazal, práve naopak pocitovo aj slovne dával najavo že jasne nech idem, ale jednoducho tak "prirodzene" k tomu prišlo, že som nakoniec nešla, vždy to bolo obrátené na mňa, že ved ja som nechcela a zrušila som to, ale tomu samozrejme predchadzali veci, ktoré keď spätne vezmem, beriem ako manipuláciu (napr mal na deň, kedy som mala ísť, mať prácu aj ked vedel týždeň dopredu že chcem ísť, začal predomnou nenápadne spomínať ako musí ísť tam a tam niečo vybaviť, ale to je ok, lebo veď vybaví aj s malým - teda vo mne vzbudil pocit že idem von, ale nechávam mu dieťa na krku. Po rokoch vzťahu samozrejme vie že toto na mňa platí a neradanto robím, nebola som sama mimo niekde na celý deň za posledných 6rokov ani 10x) Hovorím, aj o tom, ako si nevie nič priznať, on je ochotný zatĺkať niečo, až kým mu to ne******* pred tvár čierne na bielom, dokonca niektoré veci nepriznal dodnes a má výhovorky že to tak jednoducho nieje. Pritom sú to jasné dôkazy. Ďalej tým že je ťahuň v podstate od začiatku vzťahu, ja som za roky doma popravde "zblbla" získal tým akoby istotu, že neodídem. Keď sa nad tým zamyslím, urobil zo mňa za roky vtáčika v zlatej klietke. Viem, môžem si zato určite aj sama, ale k tomu prispeli aj okolnosti, ja s malým dieťaťom, potom síce nástup do škôlky ale zase často je doma kôli chorobám, ja v cudzom prostredí (ešte som aj introvert) dieťa na starosti doslova 24/7. Tak dosť rozmýšľam či som manipulovana ak áno tak v čom a podobne (napr aj ľudí ktorých poriadne nepoznám, on s nimi pride do kontaktu lebo niečo pracovne riešia, mi stavia do svetla že sú takí a takí. napr zlý, kurevnik, ďalší podrazak a podobne)
@jaskolka tak takto môj zase vôbec. Aspoň nie štýlom nadávok a podobne. Ale napr keď mu niečo poviem, že som na niečo prišla, tak nie nieje to tak. Aj ked som mu to ukatala odfotene, jednoduchosť vymyslel ktorému by snáď neuverila ani pubertiacka. A do dnešného dňa to je jeho argument že tak to bolo a hotovo. Ked ma niečo také trápi, vytiahnem to, väčšinou to skončí hádku on začne hucat a odíde. A vyššie som napísala toho viac, aj jeho správanie v nejakej konkrétnej situácii napr. Pritom je to človek naozaj dobrý, ktorý sa o nás stará, má náš rad a snaží sa. Nenadava, nerobí zo mňa neschopnu práveže to naopak. Preto neviem kam to zaradiť.
Autorka,praveze je to presne to iste ako v pripade,ktory opisala @jaskolka, t.j. chlap si nevie priznat chybu a citi sa ponizeny,ak ma pravdu niekto iny (partnerka).Akurat je rozdiel v intenzite temperamentu,ale v konecnom dosledku hucia obaja (chlapi).Podla mna to nie je znak manipulacie,ale jesitnost a nejaky komplex z detstva.
@mlska19 myslím, že to nieje to isté v tom, že partner @jaskolka jej po jeho chybe, začal nadávať a hovoriť jej že ona je tá sprosta, môže za tú chybu ona, v podstate jej podsúval to, že je neschopna zmenežovať jeden odchod z domu. Čo zase mne nie, aspoň sa mi nestalo žeby ma označil za neschopnú v niečom. Čo sa týka toho, že je moja chyba - myslím tým, že keď poviem napr že máme vo vzťahu také a také problémy, chcem sa o tom dajme tomu hovorilo alebo len chcem aby vedel že to ako problém vnímam, nič sa nerieši, lebo odpoveď je že to niesu žiadne problémy, to si len ja vytváram v hlave. Neviem, nejak ho podľa znakov neviem radiť medzi manipulátora, lebo nie všetko sedí. Skôr toho sedí menej podľa znakov, ale áno, našla som aj situácie kde som pravdepodobne zmanipulovaná bola.
Len to potom aj ja som svojim spôsobom manipulátor, lebo mu poviem nech dá riad do umývačky a potom mu povie že nie tak a prehodím si to. Každý má niečo to, čo považuje že je nejak dobre a keď to polovička tak neurobí tak jednoducho to povie že nie tak a urobí po svojom. Ak ma chápeš ako to myslím. Ja som človek ktorý má rád veci ak sú urobené tak, ako su predstavujem lebo len vtedy som spokojná, ale nemám pocit žeby som na základe toho manipulovala napr muža.
Ale vo vzťahoch nielen partnerských je manipulácia bežný jav ... Napr to ako popisujes že ti podsúva svoj názor na druhých ľudí, aby si si na základe toho vytvorila svoj názor ..to je bezna neumyselna manipulácia ...ale to čo baby popisujú a čo snažíš sa ty pripísať manželovi je psychologická manipulácia... Ale z toho čo som prečítal je tvoj manžel normálne v poho chlap ktorý je "ješitny" tak ako každý chlap ;)
Uz ste tak zmagorene ze hladate iba " manipulatora" ... trochu sa zamyslite aj nad sebou zeny! Preboha!
osobne si myslim podobne ako
@goodidea ze tvoj muz nejaky extremny manipulator nie je , v zmysle tazkej poruchy osobnosti, moze mat prerastene ego, snahu sa presadit, vyuzit prevahu, ze si na nom ekonomicky zavisla, ale vyslovene na tvrdeho manipulatora ci narcistu to unho nesedi. Podobne sa chova moj muz, ktory sam osobe je tiez v mnohom dobry muz, pochvali, stara sa, ma nas celu rodinu naozaj rad. ale tazka natura, co najprv hlada chybu v druhych a len tazko pripusti svoj podiel, obcas ale pripusti ze je taka neprijemna povaha, aspon to o sebe vie. Moj muz sam povie, ze sam so sebou by nevydrzal.
@goodidea práveže mu nechcem pripísať nič a preto hovorím, že nejako ho neviem a nechcem ho zaradiť do tejto kategórie, aj keď su situácie kedy som si icj spätne s manipuláciou spojila. Ale ako píšeš, je to bežný jav o vzťahoch aj partnerských. Ja to skôr beriem tak, že vlastne on nikdy nepovedal to, že on nemá chyby. Tak ako každá jeho ex bola krava, lebo..... Tak každý s kým napr niečo rozbehol alebo robil sa chcel len nabaliť, vyklul sa z neho hajzel v biznise a podobne. Čo ja nehovorím, že tak nieje, lebo ľudia sú takí. No vždy je na chybe, vo všetkom, ten druhý. Pritom s nim tiež nieje ľahko,ale to nevidí. No asi mi už vadí na vzťahu viac vecí a keď niečo chcem rozobrať, nedá sa, lebo keď o tom poviem končí to hladkou, preto absolútne nechcem vytvárať diagnózu ak to diagnóza nieje. Popravde som práve preto založila diskusiu, aby mi ženy ktoré s takým človekom žili, opísali nejaké situácie na základe ktorých to spozorovali.
vies ja mam realnu skusenost s naozajstnym manipulatorom, on ma tieto sklony uz od detstva, hodne hodne neprijemny clovek, s ktorym je prakticky nemozna partnerska debata.
@negymama ja to poviem o sebe tiež, lebo to tak je. Mna hnevá hlavne neuprimnost, ani nie tak samotná vec ktorú urobí, ako to že zatkla, neprizná, doslova neprizná ani keď mu ukážem jasný dôkaz že to urobil. Nie vymysli výhovorku ako pre dieťa a aj ked to o rok spomeniem, stále dokola tú istú výhovorku použije. Asi sa stretli dve ťažké povahy, a tým že to neklape tak akoby malo, tak sa moc zaoberam už každou situáciou aby som si ju rozobrala dopodrobna.
To bude skôr ťažká povaha :/ .. on má dosť negatívne skúsenosti na základe ktorých si vytvoril pesimistický pohľad na svet a na ľudí ... Bude treba nejako naučiť ho komunikovať postupne...
Neuprimnost je o strachu a trestani. Casto to prave byvaju deti manipulatorov /ako moj muz/, ktore vykazuju niektore znaky manipulacie ako odpozorovane spravanie a vytvorene strategie prezitia, ale sami o sebe tu poruchu nemaju a v pripade priazniveho detstva a mladosti by sa tieto crty neprejavili. Neuprimnost je strategia prezitia vo velmi prisnom prostredi, ktore netoleruje chyby a vsetko je trestane. Je to akysi krc, ktory nedovoli cloveku sa ani v dospelosti uvolnit, napriek milujucemu partnerovi. Nemusi to byt vedoma snaha o manipulaciu, skor o zachovanie dobrej reputacie, nestratit tvar. Casto taki ludia pouzivaju slovo "vina", banalne situacie hodnotia prilis mantinelovo.
Avsak skutocny manipulator vykazuje tieto crty aj v priaznivom prostredi. /teda co je dneska "priaznive prostredie" asi idealne detsvo nemal nikto/
@negymama áno toto by všetko sedelo a tiež je pravda že detstvo mal všelijake, najmä z jednej strany rodiča pochytil toho veľa z povahy (na rodiča sám povie narovinu aky je to človek, ale to že je taký aj on vo veľkej miere, to si už neprizná) Je to ťažké byť s takým človekom, ja mám s komunikáciou tiež problém, nebola som ju otvorenosti vedená ako dieťa, toto sa učím odkedy mam sama dieťa, lebo chcem aby vedel rozprávať o všetkom somnou... Tiež ak niečo za problém vo vzťahu považujem, beriem to ako takú povinnosť hovoriť o tom, učím sa sama v tomto smere prekonávať, problém je že s ním sa naozaj nedá, lebo každý jeden argument z jeho strany začína slovom "ty" on nikdy nič. Za ďalšie ako píšem, stali sa veci kde klamal, stále vravím tak obrazne že ak si zaslúžim a hrotim situáciu vynadaj mi, keď mám niekedy v hádke už skončiť ale nekončím daj mi po pysku (nikdy som ale nedostala aj keď par x by som si ja sama dala byť na jeho mieste) ale nikdy ma neoklam, neznesiem to. Žiaľ klame, tým že neprizná jasné veci. Samozrejme ma to raní ani nie tak to čo urobil,ako to že nepovie pravdu keď ja kurnik viem že to tak bolo a ešte mu aj ukážem dôkaz. Zakončí sa to tak že on kričí lebo je nervózny a vlastne som ja nakoniec tá zlá čo si len domyšlam a vytváram hádku. Pritom ho x krát upozornim aj počas toho ako chcem o probléme rozprávať, nech rozpráva s kľudom a nezvyšuje hlas. Ale aj tak nikdy nič nevyriešime, nepreberieme, lebo jemu sa to nepáči a reaguje ako reaguje a tak to v sebe dusím. Lo rokoch vlastne už nechcem ani ja nič rozoberať, už to len poviem jednou vetou a nemám chuť zase sa snažiť rozprávať o niečom, keď to má byť zase moja vina, moje vymysli alebo to ma skončiť hladkou.
Otázka pre všetkých .
A čo deti, môžu byť aj oni vo svojom partnerstve manipulátormi, keď to vidia doma?
presne viem o com hovoris a poznam podobne situacie, ale i tak i ked zdialky a sprostredkovane myslim, ze tvoj muz pravy manipulator nie je. Videla by si ten rozdiel, keby si s ozajstnym manipulatorom zila.
Ty ho natlakom na uprimnost a rozobratie veci do jadra tahas na uzemie, kde sa citi ohrozeny a preto reaguje hadkou a krikom. Ak v detstve utiekal do zatlkania reality, ako bezpecnej zony, rozoberanie k jadru veci, k pravde ho privadza do stresu.
Clovek skutocne cestne presvedceny o pravosti toho co tvrdi, nepotrebuje krik a hadku. Hadkou zahladzuje stopy, odputa tym pozornost, prenasa vinu na okolie... to su konania na urovni malych deti. Pristihnes dieta s plnymi ustami zakazanej cokolady, tak ukaze na brata, aha on sa pocikal, alebo ukaze na mamu, aj ty si minule jedla... proste hocico , len nech nie je tema jeho aktualne previnenie. Aj to su manipulacne techniky, ale skor na urovni bezneho ega, ktore chce vyzerat dobre, nez vedome patologicke manipulovanie.
Skutocny manipulant ako sociopaticka narusena osobnost, je ine kafe. Jeho len tak nepristihnes, ludi povazuje za babky na dosiahnutie svojich cielov, hlavny ciel je vzdy ten isty - MOC. prostriedkom mozu byt peniaze, sex, v skutocnosti je to chtivost po riadeni ludi, k ludom nema skutocny emocny vztah, ale vie emocie predstierat. Casto pouziva ironiu, zozieravu kritiku, prekruca, domaha sa moralnych pravidiel, ktore on nedodrziava.
@negymama ďakujem pekne, presne preto, čo píšeš - aký je pravý manipulátor, som ho do tejto kategórie nechcela zaradiť, lebo som stále mala názor, že nie, nieje, keďže veľa vecí nesedí.
Neviem, či vyžadujem od neho priveľkú úprimnosť, možno pre neho áno, podľa mňa nie. Lebo u mňa je to základ. Zase nemusím vedieť o všetkom, som zato aby sme mali každý aj to svoje súkromie, ja som človek ktorý súkromie vyžaduje aj v partnerskom vzťahu (práve v tomto som ja tá ktorá keďže je doma vksue s dieťaťom o každom mojom kroku vie a vyhovuje mu to tak, on je ten ktorý pracuje a má aj ten svoj pracovný svet kde ja nemám potuchy kde je, čo riešiť,lebo viem len to, čo mi sám povie. Ale neriešim to, lebo tak je to ok a popravde čakám nato aj ja kým konečné zmením prostredie, ľudí a budem pracovať) Ale ak niečo urobím, potom mi nato partner príde, tak nezaklamam ale priznám sa, ospravedlním sa, poviem prečo som to urobil/a v danej chvíli. Hlavne nehovoríme o sebe jedno, ako by som to a ono nikdy nerobila a pritom to robím. Asi sme sa stretli dvaja ľudia, v tomto smere veľmi rozdielny, u mňa je úprimnosť na prvom mieste lebo od toho sa odráža moja dôvera a on je človek ktorý má problém povedať pravdu.
Hádka vzniká vtedy, keď som prišla na veci ktoré urobil, povedala mu o nich a chcela som vedieť prečo. Keď zaklamal že nie neurobil to, tak som mu ukázala dôkaz, tam to začalo, zvyšovanie hlasu, útok na mňa. Ja to v sebe nemám uzavreté, lebo viem že klamal a ani po roku nieje úprimný a neprizná to.
Pri jednej jedinej chybe, kde urobil naozaj prešľap ktorý priznal, aj to iba preto lebo musel a nebolo cesty späť, tiež priznal iba polovicu, ktorá bola potrebná, byť v danej chvíli povedaná. A to bola pre mňa veľmi dôležitá situácia, čo sa týkalo ďalšieho rodinného fungovania. Neverím mu už nič, aj keď je to síce dobrý a starostlivý partner, nevie hovoriť pravdu a klame.
Keď mu poviem, že niesom takto vo vzťahu šťastná, či on áno, je odpoveď len tá, že všetko si to robím ja, že sama seba trápim. Tak neviem už.
aj mne moj muz povie... ty si to sama vyrabas, nemas dovod nebyt stastna. Svojim sposobom ma pravdu. Po rokoch som sa naucila neodvodzovat svoje stastie od druhych ludi.
To co robis ty, som robila aj ja. Nie je to efektivne. Vlastne efekt je nulovy. Nie si jeho ucitelka, nie si jeho mama, ktora ho chce zbavit zlozvykov /klamania/. Ja som bola v detstve klamarka, zahadzovala som za skrinu desiate, ktore som nezjedla, tajila som drobne co som vzala mame s penazenky, potajomky som sa chodila tulat za mesto na vlakove kolaje kam som nesmela... a cim viac ma pristihovali, trestali a vysluchami zahanali do kuta, tym to bolo horsie. Tvrdohlave ofucane ego sa odmietalo pokorit a uznat chybu.
Ja som z toho vyrastla, davno nie som to dieta. Ale su ludia, v ktorych to dieta ostane. A dospeli v jadre nie su odlisni, To co neplati na dieta, neplati ani na nich.
Ty sa v tomto mozes uvolnit. Ano sama seba netrapit, prijat tu cast pravdy a dovery, co zatial od neho mas. Bud za to vdacna a racionalne sa zariad. Aj ja som sa v mnohom uvolnila z krca, uz netlacim na zmenu u inych. oni sa zmenia - jedine ak to sami chcu a necitia tlak. Ina zmena je nemozna.
Ja to kazdemu vzdy hovorim. Chciet zmenu druheho cloveka, je ta najmenej efektivna cinnost na svete.
chapem ze dovera je v partnerstve dolezite, ale takto si ju nevybudujete. doveruj mu len tolko kolko mozes, a zvysok nechaj nanho.
Manipulátor ťa presvedčí, že bez neho si nič, nula, že keď sa na teba vykašle alebo opačne padneš na dno a budeš všetkým na smiech. To ťa núti byť v tom chorom vzťahu. Robí zo seba chudiatko jak nemôže to alebo tamto, tak od samej lasky robíš všetko zaňho...fakt všetko, keby si mohla aj ho kŕmiš...Ospravedlňuješ sa aj keď si nespravila chybu ani nič zlé. Stačí že ho niečo naštve mimo teba a už si sypeš popol na hlavu ako ťa to mrzí. Občas sa vie chovať ako ukážkový gentleman...dá ti to čo ti chýba ako z filmu a potom sa otočí chrbtom a ty robíš všetko pre to aby bol znova taký ako v tej chvíli ukazuješ mu lásku doprosuješ sa mu a dúfaš že znova ťa zasype on tou svojou, ale netušíš že to je vlastne to, čím ťa udržuje v tej svojej pasti.
Ja som mala vyše 4 rokov vzťah s knižným manipulátorom. Ze tomu tak je, mi v podstate úplne došlo až po rozchode