Život bez priateľov

Som introvert... Ľudom sa snažím vyhýbať 🤭😅

neboj sa, nie si jedina, ja som na tom uplne rovnako. zijem v meste, kde nikoho nepoznam, dokonca aj moja rodina je daleko. su sice odo mna len hodinu cesty, ale aj tak nie je pre mna jednoduche stretavat sa casto. takze bud rada, ze ty mas blizko aspon tu rodinu 😇 ale aj tak si myslim, ze to chce len cas a najdes si niekoho, s kym budes travit dlhe chvile 🙂 len treba chodit na tie spravne miesta.

Mas deti? Ja som vacsinu casu s nimi. Ked mam cas bez nich tak najradsej chodim na bicykel, behať, staram sa o zahradku, lezim a citam si knizku alebo na nakupy spravit si radost. Ale som introvertnejsi typ, mne staci ist von s babami raz za mesiac a som zabavená na další mesiac dopredu ☺️☺️

tiez nemam kamosky, ked som otehotnela zacali sa mi rucat vsetky vztahy, lebo sme si prestali rozumiet a a ked som otehotnela druhykrat vsetky vztahy s kamoskami ktore trvali cez 20 rokov sa skoncili pretoze kamosky su bezdetne este stale. momentalne mam len deti a muza. sem tam prehodim par viet s mamickami na ihrisku.

ja mám 32 rokov a s kamoškami sa vidím minimálne.. vysokoškolská partia sa rozpadla hneď po škole, keď sa každá z nás presťahovala do iného kúta Slovenska a sveta.. sme kade-tade, síce sme často v kontakte, no vidíme sa všetky spolu len raz za rok v lete.. moje kamošky z detstva to isté - jedna žije v Salzburgu s deťmi a mužom, druhá na SVK, ale 250km odo mňa, má veľa zdravotných problémov, takže niekam ju dostať je priam nemožné.. medzi kolegyňami mám síce dobré vzťahy, ale nenazývala by som to nejakými kamarátstvami.. vychádzame spolu v práci, raz za čas si vybehneme na večeru, ale to je všetko.. žiaľ, rokmi sa priateľstvá menia a dosť slabnú.. ja to beriem ako prirodzenú súčasť "starnutia"

ahoj, ja som síce slobodná a bezdetná ešte, ale mám ten istý problém, som naviazaná na rodičov a sestru a nemám tu už kamarátov, jedine online, a to mi nestačí...som preto nešťastná

A preco nechces kamaratky? Pride mi, ze uplne nedocenujes aky prinos moze mat pre teba kamaratstvo. To nie je o vysedavani a behani niekam.

Záleží od toho, či ti to vyhovuje, alebo nie. Ak nemáš kamošky, lebo ich nepotrebuješ a trápi ťa len to, aby si nevisela len na mužovi a deťoch, nechýba ti vysedávanie s kamoškami, tak sa tým vôbec netráp. Ak kamošky nemáš a chcela by si, tak si nejaké nájdi. Možno si myslíš, že to sa ľahko povie. Ale ono sa to aj ľahko urobí. Hlavne, keď máš deti. Tie majú kamarátov a tí majú mamy... A je to. 😉

@sibrez rovnako ako u mna. presla som si velkym sklamanim a aj vycitkami, ze my deti mame a ony chceli a nemaju, uplne sme sa odcuzxili.
tiez nemam kamosky, dve najlepsie odisli mimo slovenska, jedna az usa, co je casovy posun, ktory aj na telefonovanie je naprd. ale deti zaberaju vela casu, zahrada, s muzom mame stale nejaky program, ja rada citam alebo sa ucim na klaviri. uz sa nezozieram tym, ze si neviem najst nove kamosky - ta, co ma prist pride

@mamamasama 😀

Neboj niesi jediná. Ešte aby som mala čas na nejakú kamosku pri malej.. Som rada ze si navarím a upracem

Ja som celé dni doma, príroda , práca,nemám žiadnych kamarátov

Som na tom rovnako.Podme si zalozit skupinu 😊

Máš nejaké konícky, záluby? Po detoch sa mozes venovat zálubám. Chodis na nejaký kurz? Aj to sa dá. Prípadne v kolektíve sa mozes aj zoznámit. Obycajne sa to stane, ked to clovek uz necaká.