Ženy, ktoré vlastníte diár
Ženy, ktoré vlastníte alebo ste vlastnili diár. Ako?
Ja sama cítim, že často sú veci, ktoré by som dala na papier a nemôžem, nechcem to zdieľať s nikým iným. Pracovná psychologička mi poradila tiež viesť diár (riešili sa konflikty v práci a ako prevencia mi poradila veci si radšej napísať, kým to nie je naozaj potrebné riešiť, netreba všetko povedať).
Môj problém spočíva v 2 veciach. Jedna je, že často nemám možnosť si myšlienky, pocity hneď zapísať a neskôr na to buď zabudnem alebo je to už von zo mňa a tak celý diár ide do zabudnutia. Ďalšia vec je, že som ohľadom toho strašná perfekcionistka. Niečo napíšem zle a opravím, už sa mi to nepáči. Niečo tam zvýrazním, vyfarbím, prestane sa mi to páčiť a už mi ten diár "nevyhovuje, keďže som tam niečo pokazila", chcem začať nový. Takto mám začatých dobrých pár diárov. Neviem to dotiahnuť do konca, pritom to naozaj chcem aj potrebujem.
Máte nejaké tipy?
nie som perfekcionista, ale tiez mam problem pisat dennik lebo ako komu to adresujem. chvilu som si pisala ked som mala tazke obdobie, mozno je to len nezvyk, ale obcas som sa tak zamyslela, ze ci mozem to a ono napisat, co ak to budu citat moje deti raz…ale odporuca sa to
Ja som si zvykla tok myšlienok, keď toho bolo príliš, či nikdy neposlané správy písať do poznámok v mobile… ten mam so sebou stále a ťukať viem do neho hocikde… občas si tam stále nejakú tu myšlienku poznačím… a ten perfekcionizmus chápem, ja som to tak mávala so zošitom v škole 😅 ale toto je práve fajn spôsob ako trénovať tu spontánnosť a upustiť od toho, uvoľniť sa a písať, škriabať, prepisovať, kresliť, tvoriť ako ti príde na myseľ, uvedomiť si, že to nie je sloh na známku…
Neviem, na každom kurze sebarozvoja odporúčajú písať denník.
Asi je to práve moderné. Nevieme ti poradiť, ale píš si denník.
To je rada tak pre grafomana nie pre bežného človeka s obmedzeným časom.
Toť môj názor. Ale ak ti to pomáha kľudne píš denník ďalšie.
diár nie je bakalárska práca alebo školské poznámky, aby si ho mala dokonalo napísaný a zvýraznený… diár ma obsahovať tvoje pocity a nálady, postrehy a myšlienky… ak ti napadne niečo čo si chceš zapísať, poznač si to napr do poznámok v telefóne a ptolemaiova to prepíšeš (ale z môjho uhla pohľadu by som potom radšej využívala diár v telefóne, nebavilo by ma si to prepisovať do papierovej formy)… každopádne to už je na tebe aká forma značenia myšlienok ti bude najviac vyhovovať
Alebo ak teda nutne nejde o pisanie, skus si to nahravat (do telefonu). AI ti to mozno aj sama prepise a upravi.
pri písanní denníka by si nemala písať tak aby si prepisovala myšlienky. ten denník neslúži na analýzu toho čo napíšeš - ale aby si dala zo seba na prvú všetko čo cítiš… takže píš ako ti plynú vety v hlave… nikdy som si nepísala denník, nepotrebovala som to - pretože si priebežne píšem vety na hocijaký papier, niekedy z toho vyjdú úplne nesúvislé bludy, ale ako vravím- nie je to na čitanie, je to na písanie, prišla som na to úplne intuitívne že mi to pomáha dostať to z hlavy…
@katka700 Radia, ale je chyba ze nevysvetlia presne preco. Pred par dnami som ze stazovanie si niekomu, ubera z toho problemu tu urgenciu / potrebu s tym volaco robit. Vyslovene je to nejaky proces v mozgu, ktory sposobi ze ked sa clovek vyventiluje, tak potom je to viac ok. Pri vela problemoch je to aj kamen urazu, lebo to zobere tu najostrejsiu zlost/nespokojnost a tym padom aj motivaciu s tym nieco urobit.
A pre autorku... vedela by som na ruke spocitat kolko krat v zivote som mala potrebu nieco pisat, ale celkom to pomaha... nie ako kazdonennu vec, kde by som pisala ze som bola v obchode a kolegyna ma vytocila. Ale veci, ktore ma clovek fakt problem psychicky spracovat. Nieco, co zabera vacsinu mentalneho priestoru a obsesivne to v hlave premielam. Vacsinou nieco, co velmi ublizilo. V tomto pripade to nema byt esteticka vec, ako fotoalbum, co si budete niekedy listovat a prezerat. Ale skor nieco ako.... ked od zlosti nieco hodite o stenu a rozbijete. Alebo ked od frustracie kricite do vankusu. Ten papier ma byt mentalny boxovaci panak. Takze ziadny pekny diar, pekny set farebnych pier, nalepky na dodekorovanie... Ja som to naskriabala na nejaky zdrap, vacsinou boli tie myslienky velmi repetitivne a potom som to vyhodila. Toto je velmi dolezite. Fakt si uvedomit ze nerobite spomienkovy album, ale snazite sa spracovat vlastne emocie. A nema to byt povinnost, ze si vecer lahnete a spomeniete si "krucifix, -musim- si este napisat volaco do denniku...." a potom na to kukate, lebo neviete co tam napisat... Malo by sa to robit ked Vas nieco zoziera. V takych momentoch Vas gramaticke chyby fakt stvat nebudu.
Určité obdobie som si písala. V ťažkom čase keď som mala pocit, že neviem čo so sebou. Pocit, že asi vyskočím z kože alebo sa zbláznim. A tak som tie ťažké myšlienky písala a písala. Presne tak ako sa píše tu - vety rad za radom, ktoré zo mňa išli. Neštylizovala som to, nezvýrazňovala, nič, len som to dávala zo seba von. A tiež presne ako radia, písala som to do poznámok v mobile. Prípadne si viem predstaviť stiahnuť si niečo, kde si môžeš do jedného a toho istého programu písať aj na mobile aj na PC (na tom sa predsa len píše ľahšie, ak by ti taká forma doma v kľude vyhovovala viac). Tak by si to mala vždy po ruke a zároveň, ak ti záleží na zvýraznení, tak si tam môžeš aj zvýrazňovať a zároveň si tam čokoľvek ľahko zmeníš, ak sa ti to prestane páčiť.
Ta forma o ktoru sa snazis nie je kompatibilna s ucelom na ktory ten dennik ty chces pouzivat. To co sa ty snazis vytvorit je taky klasicky dennik z davnych cias. To si ludia pisali, lebo po veceroch nebolo nic ine co robit, bez TV, pocitaca, mobilu. Mali kopec casu si tie myslienky sformulovat, pekne ten text ozdobit.
Ale ak ty potrebujes zapisovat myslienky za pochodu ako sa ti valia z hlavy, tak musis volit inu formu. Pouzivala by som mobil, alebo pisala na prvy papier co najdem a ukladala to do obalu.
Ja som si psala ked som mala tazke obdobie a ako som davala zo seba pocity na papier, tak som sa v nich stale viac a viac vyznala a chapala ich. Dovtedy to bolo vsetko velmi chaoticke. A tam nebola jedinna veta ktora by nemala skrtanec, ale mne neslo o formu. Ked som si to potom po case citala, zistila som ze stale pisem o tom istom, akurat som obmenila slova, rozvyjala to trochu z ineho uhla, ale podstata sa neustale opakovala.
Pis do mobilu - ten mas vzdy pri sebe cize pises hned ako ti napadne myslienka a mozes to tam donekonecna opravovat, kym sa ti to bude pacit. Oba problemy vyriesene 😉 Tiez to tak obcas robim, ked sa potrebujem vypisat, aj ked nepisem denny diar.
Ja si píšem denník už asi 27 rokov, začala som cca také malé zaznamenávania ako 12 ročná a teraz už mám asi 3 veľké A4 zošity. Píšem si to tak, že si vždy napíšem aký je mesiac, ako nadpis a potom dni, kedy mám čas niečo zaznamenať alebo pocit, všetko proste, rodina, priatelia a čo potrebujem dať tam, maľujem si tam, lepím nálepky, keď sú Vianoce aj Nový rok, Veľká Noc, tak to tak na tú tému vymaľujem...
Niekedy si to čítam spätne, ale po mne to ešte nikto nedokázal prečítať🙂
ja neviem, diár je kalendár, kde si píšem termíny a čo mám urobiť, aby som nezabudla.
To čo píšeš ty, sa volá denník.
Diar ako dennik, nie kalendar... z toho nadpisu je to take divne (formulaciu vlastnit diar v zmysle pisat dennik som este nepocul). V kazdom pripade nemozes si pisat na pocitaci? Musi to byt na papier? Nebudes mat problem s opravami, upravou ci zabezpecenim...