Ženy a skutočné priateľstvo
Ahojte, rada by som na zaciatok troska opisala "moj pribeh" asi to bude nadlhsie, tak verim, ze si to aj niekto precita do konca 🙂. Od zakladnej skoly som mala jednu najlepsiu priatelku, samozrejme som mala aj ine kamaratky, ale od mojich 6 do 18 rokov som za moju najlepsiu priatelku povazovala jednu osobu. Priatelka bola velmi dominantnou osobou, vedela mna aj ostatne baby v partii riadne ovplyvnovat, vacsinou negativne, ludia okolo nej skakali vzdy tak, ako si ona predstavovala, vzdy muselo byt vsetko po jej voli a ona vzdy docielila svoje. Az casom som si uvedomila, ze je to manipulator a sama dodnes nechapem, preco som mala potrebu byt po boku takejto osoby. Pocas strednej skoly to doslo do takych extremov, ze som zacala mavat panicke poruchy a uzkosti...Po strednej skole som konecne pochopila, ze udrziavat tento "priatelsky vztah" nema vobec vyznam a musim prerusit nas vztah. Z pociatku to bolo velmi tazske, kedze akonahle som sa rozhodla prerusit vztah s touto osobou, tak so mnou samozrejme prerusili vztah vsetky ostatne baby v partii, takze som ostala teoreticky bez priatelov. Zacala som ale pracovat, bol pri mne priatel (aktualne uz manzel) a sestra a ja som bola ovela spokojnejsia so zivotom...menej dramy, intrig, ohovarani, uzkosti casom zmizli. Casom som mala novu partiu kamosov (prevazne to boli ale chlapci) a ja som si konecne pripadala, ako plnohodnotna sucast partie v ktorej ma ocenili a konecne som mohla byt sama sebou. Roky som vsak mala problem nadviazat hlbsie kontakty so zenami, bala som sa... jedina zena, ktoru som mala pri sebe ako priatelku bola moja sestra. Sestra je ale celkom introvert a tak ten vztah nebol nikdy taky "hlboky", chodili sme spolu von v jednej partii, spolu zurovali, podrzali sa navzajom, ale nikdy to nebolo ono co sa tykalo nejakych hlbsich konverzacii, aj ked som sa snazila, sestra je proste velmi uzavrety typ cloveka. Nasa nova partia kamosov sa postupom casu pomaly ale isto rozpadla (vyska, praca v zahranici a pod.) a uz sa stretavame iba raz za uhorsky rok. Odvtedy som samozrejme vystriedala aj zamestnania, rychlo som karierne rastla, mala celkom dobry vztah s nejakymi kolegynami, ale nikdy sa mi nepodarilo vytvorit uz nejake to "skutocne priatelstvo" so zenou. Nejak som sa s touto skutocnostou casom zmierila...no aktualne som tehotna s prvym babatkom a okrem rodicov a manzela sa o tomto nemam s kym porozpravat. Nejde ani o nejake konkretne temy o babatku, ale skor o mojich pocitoch a pod. chyba mi taka butlava vrba, osoba mimo rodiny, ktora ma iny pohlad na veci. Som taka trocha smutna, ze v 29 rokoch nemam ani jednu kamaratku, ktorej by som sa mohla vyrozpravat alebo iba pokecat o spolocnych zaujmoch a pod. Rada by som nejaky kontakt nadviazala, ale neviem ako? Aj sa tak trocha bojim... ja som uz tak trocha na "skutocne priatelstvo" medzi zenami zanevrela, no predsa v kutiku duse dufam, ze nieco take este existuje, len som doteraz nemala stastie. Existuju prosim taketo priatelstva medzi zenami, bez intrig, bez zbytocneho klebetenia a ohovarania, bez dramy a pod.? Mam este sancu najst si skutocnu priatelku? Dakujem za prispevky a nazory!
Nie, nemáš. Priateľstvo existuje len medzi pricetnymi ženami, nie medzi sliepkami, ktoré kotkodakaju o intrigach, ohovarani a klebeteni, pochopiteľne len vždy tých iných žien.
Ahoj, vsetko je na tebe, ako si koho pustis k telu. Zaroven vzdy je moznost, ze sa sklames, resp ze nieco nevyjde podla tvojich predstav. Ja si uz ziadne vzdusne zamky, co sa tyka zenskych kamaratstiev nemalujem. Naco. Zenske osoby vnimam svojsky, ako aj zenske kamaratstva, vztahy. Moc si zeny vsak k telu nepustam, neverim im a mam prevazne muzskych kamaratov. Ak vsak velmi chces, tuzis po nejakej takej spriaznenej dusi, skus nejaky konicek si najst, cvicenie a casom sa z toho moze vyklut pekne kamaratsvo.
Hej existuje 😁 moje najlepšie ženy v živote sa narodili v mužskom tele 😁 sú to teplosi
ja tiež nemám kamarátku ktorej sa môžem so všetkým zveriť. Popálila som sa. Časom som zistila, že mi podráža nohy a ohovára ma... Momentálne žijem s mužom cca 100 km od rodičovského domu, nikoho som tu absolútne nepoznala keď som sem prišla. Vyhovuje mi to. Nejak už ani neriešim. Radšej byť spokojná a vyrovnaná sama so sebou. V práci mám prevažne mužský kolektív a zistila som, že niekedy viac a lepšie človek pokecá s chlapmi. Mám svoje koníčky a venujem sa im. Tiež plánujeme babatko.
Zas si to skutočne priateľstvo príliš neidealizuj, tak ako v manželstve k nemu potrebuješ na oboch stranách predovšetkým riadnu dávku tolerancie. Žiadna priateľka nebude tvoj 100% klon s úplne rovnakými názormi, ale tej najlepšej nebudú vadiť tvoje odlišnosti. A keď k sebe nikoho nepustíš bližšie do súkromia, ako ju chceš nájsť?
myslim si ze ano, len kazda ma o idealnom priatelstve proste inu predstavu. ja mam kamosku, s ktorou sa fakt mozem porozravat o vsetko, poradi mi a pomoze bez vahania ked to potrebujem
Tiež sa nad tým teraz tak zamýšľam, lebo prechádzam tiež niečim podobným s jednou kamoskou s ktorou som už naozaj že od základnej školy, nás nič nerozdelilo dokonca bývame o pár ulíc od seba, no, len tiež už vidím že mame záujmy úplne niekde inde. Ona sa rozišla s priateľom, on si našiel druhu a vtedy sme tak obnovili to naše stretávanie sa ako predtým. Všetko super, mali sme si co povedať lebo predtým sme sa stretávali tak sporadicky keď bola v tom vzťahu, ale to je normálne. No ja som si pred nedávnom našla niekoho, ona že mi to praje všetko nech som šťastná, ale videla som v nej že by bola najradšej ak by som bola sama a mohla tak snou tráviť čas. Ako ja som ju vždy vypočula aj som ju rešpektovala keď mala ona priateľa a nemohla ísť napríklad somnou na obed alebo nakupovať alebo kávu hocičo. No ona mi robila take scény teraz, napríklad má zavolala na kávu, povedala som jej že mám program s priateľom a môžeme kľudne na druhý deň. Ona mi odpísala po 2 hodinách že veď jasne, teraz budeš stále snim a ja som vzduch…. A takéto veci. Až sa to opakovalo viac krat. Vtedy mi už dopinalo. Minule sme sa s priateľom pohádali a my dve sme akurát boli dohodnuté, že sa ideme prejsť a na kávu. Tak videla na mne že som smutná a povedala som jej tak opatrne že sme sa pochytili s priateľom a že som smutná z toho. Ona hneď iskrí v očiach ako keby sa tesila, začala mi tĺcť do hlavy nech sa na neho vykaslem že to je chudák a podobne veci. A odvtedy som si povedala že stačí. Ona nie je vyrovnaná s vecami ktoré sa jej stali, xy krát som počúvala o jej problémoch snažila sa jej poradiť v dobrom a ona sa takto chová. No u mna skoncila. A tiež sa teraz tak zamýšľam nad týmto že či vôbec existuju nejaké priateľstva celkovo nie len medzi ženami….
Ono so ženami je to.casto krát ťažké, môžu to obe strany myslieť úprimne, môžu si byť najlepšími kamarátkami, ale stačí ak jedna nepochopí druhu a už vzťah ochladne.. muži proste neriešia veci tak ako ženy, nepremýšľaju nad každou sprostostou, neanalyzuju ju z každej strany a trikrát.. ani nemusí ísť o intrigy a ohovárania a konflikty (hoci aj tiché) vzniknú, vzťah sa zmení, ochladne.. zažila som to už 1000x a ešte asi 1000x zažijem.. ja som mala vždy nejakú blízku kamarátku, ale nikdy nie rovnakú.. po pár rokoch sa vždy vzťah zmenil, vôbec neviem či mojou chybou, alebo jej, proste každá sme akoby začali hovoriť inou rečou bez toho aby sme si to uvedomovali a všetko sa začalo meniť..
Čiže skutočne priateľstvo je, ale neočakávat od toho že to bude navždy a 100% spriaznenú dušu.. keď sa ti narodí bábo, tak sa bude ľahko zoznamovať s inými mamami, určite nájdeš aj nejakú priateľku medzi nimi a stane sa viac ako známou.. ale ani to nikdy nebude ideálne a budú nejaké nedorozumenia, zamýšľacky či je všetko ok.. tak to proste podľa mňa medzi ženami chodí stále, dôležité je nestratiť samu seba kvôli iným, aj keď je to mnoho krát ťažšie..
Existuje 🙂
Samozrejme, že áno. Ale treba si k telu púšťať práve takéto osoby a nie tie iné (zväčša povrchné). Povrchných ľudí odhalíš relatívne rýchlo. Stačí ich chvíľu počúvať, to o čom hovoria ako oduševnene o tom hovoria.
Mám najlepšiu priateľku od základnej školy, je to už 20 rokov 🙂. Ako už písal niekto vyššie, priateľstvo je podobne ako manželstvo najmä o tolerancii na oboch stranách, Ži a nechaj žiť", tu platí 100násobne. je dobré mať spoločné témy, ale na druhej strane si nechať i dostatok životného priestoru.
Okrem tejto najlepšej priateľky mám ešte ďalšie 3 dobré priateľky, tiež viacročné. Takže áno, je to možné. 🙂
Nehľadaj spriaznenú dušu. Hľadaj niekoho so zdravým pohľadom na život,.... ktorý vie i počúvať keď treba, .....ktorý sa nepotrebuje pred inými vyťahovať...ktorý si vie v živote vážiť maličkosti. Takúto ľudia dokážu byť dobrými priateľmi. 🙂
Ja mam 4 ks kamosiek z detstva, s ktorymi sa stretavam. Ale nepestujem take tie babince, babske jazdy a pod, toto mi vycerpava energiu. Rada sa s nimi stretnem, porozpravame sa, ale nikdy nie so vsetkymi naraz, ony sa nepoznaju. Ale do sukromia si ich nepustam, ja som asi taky typ ako tvoja sestra. Najlepsie sa citim sama so sebou.
Ahoj keď chces napíš. Mám 27 rokov a 8 mesačné dieťa. Môžeme pokecať aj o tehotenstve, bábätku.
Myslím, že je nás viac takých, ktoré sme sa popálili, ono to tak často býva, že niektoré kamarátstva časom ochladnú, upadnú- takisto ako o manželstvo, aj o kamarátstvo sa treba starať, udržiavať - a chce to snahu z oboch strán. Vždy máš ešte šancu nájsť si dobrú kamarátku, ale vyberaj opatrne a srdcom 🙂 A pamätaj, radšej jednu a naozajstnú, ako 10 povrchných 😉
Mojou naj priateľkou je moja sestra. Aj druhá sestra je fajn, môžem sa jej zdôveriť, aj keď tá hneď má poruke riešenia, čo ja väčšinou v tom momente nepotrebujem počuť, chcem sa len vysťažvovať😄. Mám ešte jednu, zo strednej školy, vtedy sme neboli nejak extra hlboké priateľky, ale časom sa to tak vyvinulo. Počas strednej sme sa bavili normálne, až postupom času som zistila, že sa jej môžem otvoriť aj viac. Prečo sa nevieš pobaviť hlbšie so sestrou? Ono problém je, že jedna z vás musí urobiť ten prvý krok - zdôveriť sa s hlbšími vecami. Potom začne aj tá druhá (snáď). Keďže sestra je introvert, myslím si že začať by si mala ty. A introvert ako butlava vŕba je podľa mňa super 😄. Ja som tiež dosť neprístupná, táto kamoška zo strednej sa mi zdôverila ako prvá, zistila že ju nevysmejem ani neohováram za chrbtom, atď. a potom som sa aj ja jej začala zdoverovať, akože nebolo to zo dňa na deň, od strednej som už 20 rokov 😁. Držím ti palce, osobne si myslím že sestra by to uvítala, keby si pracovala na vzťahu s ňou.
Dobra sprava - existuju.
Zla sprava - vhodnych ludi je extremne malo.
Mam jednu naj kamosku od detstva, stale sa mame rady a rozumieme si 💞
Ale nasla som uzasne osobky aj v dospelosti, sme taka partia co sa stretneme ked sa da, aj osobitne sme v kontakte a dokonca aj jednu uplne dovernu skvelu kamosku, inteligentnu, mudru, rozhladenu, ludsku. Bohuzial rodinne dovody ju odviali do zahranicia, ale vzdy sa stretneme ked sa da a stale sme v kontakte.
Takito ludia su pre mna ako najvacsi poklad 🙏
Vzdy som vravela ze chlapi pridu a odidu, ale dobra kamoska zostane 🙂
Ja si rozumiem so staršími múdrymi ženami, mám šťastie. Take manipulácie v takom veku sú úplne bežne, s toho sa v lepšom prípade vyrastá. Nehovorím že je to dobre
tak ti napíšem, presne takú kámošku / mimo rodiny / nemám ani ja a to už pekne dlhooooo rokov, pánečku ale fakt dlho, tuším od školy, ako sme sa porozchádzali zo strednej
Mala som a už nemám..teda ja som si myslela, že sme kamošky, ale ukázalo sa, že zrejme nie...a vieš kedy sa to ukázalo? Keď začala korona a všetci sa zavreli doma, kontaktovala som ju vždy len ja, zvykla si na to, až raz som sa prestala ozývať a počkala kým sa ozve ona...a ona sa už rok neozvala, ok, neplačem, mám svoj život... a naj kamoska mi odišla žiť do Ameriky, takže píšeme si denne, ale vidíme sa raz za rok
Ja to mam tak nejak podobne. Zijem v zahranici, pracujem prevazne s chlapmi. Ked mam chut sa vykecat, zapnem modreho konika. Ked vidim prispevky v niektorych diskusiach, vzdy ma ta chut prejde. A to, ze nemam ziadnu kamaratku mi dava vlastne do zivota omnoho viac.