Poslednú dobu musím mat vyslovene chut rozprávať cez telefón. Osobne nie, tam má to neobťažuje…Niekedy mám z toho aj výčitky, že nedvihnem, ale som už taká unavená z tehotenstva a starania sa o 2 ročného, že proste niekedy ten telefón nedvihnem. Máte to aj vy tak, že musíte mat vyslovene chut sa s niekym rozprávať po telefóne?
Myslím tým rozhovor s kamarátkami, mamkou, bratmi alebi svokrou. Kor keď všetci chcú volat cez videohovor, aby videli maleho, ten zas robi scény lebo chce držať v ruke telwfon a tak ja s bruchom pr dni do terminu naháňam syna po dome a vlastne sa ani o ničom nestihneme pozhovárať. Večer tiež skôr uprednostňujem písanie pred volaním.
Nie nedviham vzdy, vsetci si zvykli. Kto nie, nevola. A nie len doma, ale aj v praci, ked mi vyvolavaju (hlavne sukromne veci, samozrjeme firemne dviham), nemam na to proste cas odbiehat od prace stale. Bud potom zavolam, alebo uz rovno pisu. zase mam vsetky cisla ulozene, viem kto vola.. ak nemam napr. dceru doma, dviham aj cudzie cisla :D co ak sa nieco stalo... preto mam ulozene aj take ze kurier, donaska, alebo "nedvihat"...
@dkethe presne tieto nutene rozhovory má ťahajú z energie🙄
ak som mala menšie deti, uprednostňovala som osobné rozhovory / iba s maminou / teraz, keď mám deti väčšie, skôr píšem / so sestrou/ a volám iba s maminou.
kamarátke som napísala pred 6 mes. na mail, odvtedy mi nenapísala 😕 a popravde, už ma ani nebaví, furt písať ja ako prvá.
Zdvíham. Ak je to kamoška, kde viem, že nasleduje hodinový rozbor minulých a budúcich udalostí, tak zdvíham ak mám čas. Ak nemám čas, tak jej napíšem sms, že sa jej ozvem, že teraz nemôžem.
Nie. Keď sa mi nechce v ten daný moment tak nezdvihnem. Ale obvykle volám nazad (keď to je osobné). Cudzie čísla ma absolútne nezaujímajú a ani ich nezdvíham. Nikdy.
ja neznášam takéto rozhovory o ničom, raz za čas si s mamkou zavoláme, a to ma už ucho bolí... ale inak radšej píšem ako volám, pracovné hovory mi stačia, večer po šiestej mám tiché zvonenie a pracovné už nedvíham
Ahoj, nedvíham či neodpíšem vždy, hlavne vtedy, ak práve robím niečo iné, alebo teda zdvihnem a poviem, že práve robím niečo iné 😁... že práve žehlím, upratujem, niekde sa chystám, dieťa práve spí, som na WC-ku. Ak to nie je dôležité, tiež sa nerada vykecávam cez telefón o zbytočnostiach, zdržiava ma to.
V praci mi zvoní telefon xy krát za den, veľakrát je to cez 20 hovorov denne, do toho osobne stretnutia a pod. Takze ja bez hanby priznávam, ze sa sukromne niekedy tvarim, ze telefon nemam. mam zo zásady zvonenie vypnute, v robote telefon pred sebou vidím, doma síce nie, ale vobec mi to neprekáža. Keď mam zmeskany hovor a chce sa mi, zavolam, ak nie, zavolam neskor. Prístup k telefonu mam aj doma pomerne často, cize malokedy sa stane, že si všimnem zmeskany hovor nejako extrémne neskoro. Ak cakam súrny hovor, zvonenie zapinam. Paradox je, že ľuďom okolo mna vacsinou vadí, keď nedviham (nechápu, že po celom dni nechcem byt stále na drate 😅), ale ak zdvihnem nahodou hneď, tak väčšinou mi - hlavne rodičia - “mudrujú”, čo sedim na telefone 😂
Maly bol od narodenia velmi citlivy na zvonenie telefonu. Okamzite sa zobudil a tak sme vypinali telefon vzdy ked spal a velakrat sme ho zabudli zapnut ked sa zobudil. Kazdy vie ze k nam sa uz 3 roky neda dovolat😀.
Teraz ked je starsi chce telefonovat ako tvoj a tiez ho casto treba nahanat a nic z toho rozhovoru nie je. Ja osobne neznasam rozhovory cez telefon a iba to trpim. Ked sa dohodnem co potrebujem, davam telefon malemu nech sa s nimi vykecava on. Ide mu to skvele. Velakrat im zlozi uprostred rozhovoru a ja sa na tom bavim.😀
Ja čím som staršia tým viac neznášam telefonovanie.
Neznasam rozhovory cez telefon. Neviem,ci je to choroba z povolania, lebo denne som mala aj cez 50 telefonátov. Teraz radsej osobne. Jedine s kamoskou ma bavi kecať. S rodicmi a segrou nie. A... je to zabijak casu, radsej si so všetkými píšem.odpisem,ked mam cas.
A mne sa casto stane,ze nedviham,lebo som s detmi
Okrem toho - moj mladsi syn neznasa,ked s niekym telefonujem. Vtedy mrauci a liepa sa po mne.
Toe telefonáty, keď len naháňam dieťa, aby ho videli a nikto nič nehovorí, tiež neznasam. Ale najnovšie mi už ani nezvonia 🤣už mi len ukáže Zmeškaný hovor. Tak aspoň mám výhovorku, že mi nič neprišlo 😃 alebo sa keď tak snažím nejak ukončiť, horšie to bude keď dieťa bude už seriózne rozprávať a náhodou ma opraví, že nič súrne nemáme 🤣
Väčšinou dvíham, len keď robím niečo iné alebo fakt nemám čas, volám späť. Ale zase telefonáty na "pokecanie si" mam málokedy, ja väčšinou krátko a stručne. A teda som prudko alergicka na debilov, ktorí nedvihaju nezname (nie utajene) čísla. Asi ich je hodne lebo každý druhý uchádzač o prácu ma toto bohumile odôvodnenie a hrozne sa čuduje, ze sme ho odmietli.
@vroni je takych ludi vela, ale ked viem, ze cakam hovory z roznych cisiel tak najskor necham to cislo prebehnut googelom :D cize to ze nezdvihnem potencionalnemu zamestnavatelovi nehrozi. Vies kolko mne vola otravovacov a "agentov" s teplou vodou? :DD Dnes teda iba 2... no...
@simca06022011, ja istej miery chápem, že nedviha matka na materskej. Ale úprimne, agenta s teplou vodou zlozim, číslo blokujem. Ale moze mi volať skola, úrad, banka, nemocnica, proste číslo, ktoré nepoznam. Jednoducho mam telefón na komunikáciu a nie na selficka. Mna pobavili cez coronu policajti, ktori kontrolovali karanténu telefonicky a podobní inteleguani, ktorí sa týmto "argumentom" ohanali podostávali maximalne pokuty, ze nedvihat neznáme číslo je úchylka a nie argument. Medzičasom už to potvrdil aj súd.
@vroni no ked myslis, osobne si myslim, ze keby si mala cely den dvihat mobily, velmi rychlo by si nazor zmenila, za predpokladu ze chces aj nieco ine urobit. A ja aj zvonenie vypnem. V tomto sa rada pridam k mojmu chlapovi, povie, ze nasi rodicia/stari rodicia, tiez cele dni na telefone nesedeli, a vsetci to prezili. Rovnako su aj rozumnejsie sposoby ako komunikovat, ak sa nedovolam. Ak ak mam dieta doma, skola, nemocnica ma nezaujima. A banka/urady uz vobec nie. Maju elektronicku schranku/email. Komunikacia je ok, odtial potial. A sud, nech si potvrdzuje co chce, ked mi raz prekazaju telefonaty, tak mi prekazaju. Nech policia riesi otravovacov, a predajcov databaz s kontaktmi, a potom nas obtazuju.
Ak ma chce niekto skontrolovat, vie kde byvam :D
@simca06022011, cely deň mobil nedvíha nikto. V práci súkromný mobil nepoužívam, doma vypínam pracovný. Tiez som uplne kludne vypla zvonenie, ked som uspavala dieta alebo ležím vo vani, zase mobil nie je môj pan. Ale keď sa nevenujem ničomu životné dôležitému, tak proste dvihnem zvoniaci mobil bez ohľadu na to, či číslo poznám alebo nie.
Nie, nedvíham ani náhodou. Nemám čas, niekedy ani chuť. A mam to s malou divoké, tiež vždy plače, lebo chce mobil a potom s ním beha a hádže ho a ja kričím, aby ma počul volajúci (takto len s rodinou volám)... Ale väčšinu hovorov nezdvihnem, vybavím správou alebo večerným rýchlohovorom. Alebo vôbec.
@simca06022011, súdu bude úplne a srdečne u prdele, ci ta telefonáty obťažujú ci nie, proste by si v tomto prípade zacalovala okolo 4000 euro za nedvihanie telefónu. A keď ti niekto zneužije kartu alebo ibanking, tak tak urcite poteší, že ti to banka pošle poštou. Ved ako za cias našich rodičov, kde je problém, nie?
Ja skôr zdvihnem, ako odpisem. A áno stáva sa, že ak nemám chuť -nepočujem zvonenie
Kedysi som nemala problém odpísať a aj zdvihnúť telefón zakaždým. Ale od istého obdobia proste to vnímam tak, že keď mi niekto volá veľakrát ma v niečom vyruší a často je to proste nejaký nezmysel, nejaká otázka k ničomu alebo tak, preto som názoru, že radšej napísať a človek keď bude chcieť, mať chuť, čas, tak sa ozve. Lebo niekedy je fakt toho veľa a mňa teda takáto komunikácia často vyčerpáva.
Nikdy, mam tiché nastavenia, nech ma telefón neruší.
Neznášam telefonovanie a nechápem čo.na tom ľudia vidia...hlavne keď vidím ako kráča po ulici a v kuse s niekym debati.
Ja ho.mam tak na dohodnutie stretnutia, raz za čas dáme videohovor s babkou. Raz za čas je myslene raz za štvrť roka, dva mesiace.
Celych 5 rokov na rd som mala vypnute zvonenie. Ked som si nasla neprijaty hovor a chcelo sa mi dristat, zavolala som. Nebudem predsa denne babkam dvihat, ze co som varila a co sme jedli a kedy som bola/idem von.
Zvykli si