Začali ste šoférovať, keď ste mali malé deti?

Začala som keď som bola tehotná druhý krát. To by bolo už neúnosné s dvomi deťmi bez schopnosti jazdiť. Chod do toho!

Pokiaľ máš zo šoférovania strach, nechoď do toho, nemá to zmysel ... je kopa takých "lebo musím", a potom to tak vyzerá.

@janapeterjana áno. Aktívne som začala šoférovať, keď som bola na prvej materskej s dcérkou. Trvalo mi asi rok, kým som z jazdy prestala byť celá zostresovaná a v kŕči. Potom sme si už chodili po výletoch a je to super vedieť šoférovať a odviezť sa kam chcem 😉.

Áno,robila som si vodičák keď mala dcéra 2 roky. To je 1000 a 1 s autom a bez. Zaplať si najskôr kondičné jazdy v autoškole, aby si to celé oprášila a trošku si začala veriť

@janapeterjana ano, auto sme kupili az ked som bola tehotna, dovtedy nam nechybalo.. ale moja podmienka bola, ze s automatickou prevodovkou a to mi velmi pomohlo

@dzulli1980 ako to vyzerá prosím ťa? Čo tým myslíš? Nechápem... Ty si sadla za volant a hneď ti to išlo? Lebo podľa mňa je úplne jedno, v akej životnej fáze sa človek nachádza, keď sa učí šoférovať, výsledok je veľmi podobný. Ja už aktívne šoférujem viac ako 10 rokov (dovolím si tvrdiť, že dobre a bezpečne) a to len vďaka tomu, že som prekonala svoj strach a všetky tie nervy na začiatku. Tak nerozumiem úplne, prečo autorku odrádzaš.

Ja som si spravila vodičák a chvíľu potom mi bratranec zomrel pri autonehode, dostala som taký blok, že som 8 rokov nesadla za volant. Keď sa mi narodila prvá dcera tak to bolo na nervy ze musel byť muž stále k dispozícii keď bolo treba niekam ísť, tak do mňa furt hučal, že mi kúpi auto a musím začať jazdiť. Súhlasila som, ale chcela som automat, je to omnoho jednoduchšie a cítim sa istejšie. Odvtedy jazdím, síce nie dlhé trate, ale keď potrebujem poriešiť lekárov, obchod, úrady, tak idem aj sama, aj s deťmi na výlet. Už máme 2 dcéry a je to fakt na nezaplatenie, že nie som na nikom závislá..

Mala som dokonca 39, keď som začala po temer 20 rokoch opäť jazdiť. Taktiež šialený strach, že 2 deti za chrbtom. No časovo som to nezvládala, škôlku každý na opačnom konci mesta a navyše moje pracovisko ďaleko od oboch, 4 hod. mi trvala cesta z práce cez škôlky domov. Najprv kondičné jazdy, inštruktor so mnou natrénoval jeden okruh. Neskôr som pridávala napr. obchod, poštu, cestu na krúžok, k lekárovi. A teraz si neviem vynachváliť nezávislosť.

Ja som šoférovala semtam ale len s muzom vedľa seba. Automat. Nikdy som si netrúfala ist sama. Až prišiel deň v novembri keď mal muž veľmi ťažký uraz tvare a musela som riešiť veci ja a bez auta to niekedy nešlo. Ale doteraz jazdím len overené trasy, bojim sa ist napríklad do centra BA sama. Ale nemusím s každou vecou otravovať chlapa nech ma odvezie. Dcerka ma 2,5 roka. Ja by som na tvojom mieste skúsila kondičné jazdy alebo nech chodi najprv chlap s tebou keď si nejazdila uz dlho.

@janapeterjana ano, tiez s minimom skusenosti po asi 7r od vodicaku. Okolnosti, dedina, ma donutili, manzel je skvely pokojny typ, takze ma naucil viac ako v autoskole. Syn mal 1,5r a ja tehu s druhym.

Ka som bola na tom Presne ako ty. No strach som mala, ze sirotky kto vas vychova?
Najskor som jazdila len zname trasy a neskor okruh rozsirovala. Neboj das to. Drzim palce.
@janapeterjana

@janapeterjana ahoj, ja som si vodičák urobila pred cca pol rokom ale naše auto som šoférovala tri krát (dokopy 45min).
Som tehotná a už vidím že je chyba že som sa hned na začiatku neprekonala lebo na všetko musím čakat manžela a je to trošku blbé kedže mám aj ja vodičák 😏
Riešim rovnakú situáciu a asi som sa rozhodla že idem začať.
Skús zo začiatku niekde mimo mesta, najlepšie v dedine kde poznáš ulice a len 5 minút denne šoféruj.
Neskoršie sa odhodláme možno aj na dlhšie trasy.
Ja začnem v poli jazdiť 😁 je to možno hluposť pre niekoho ale tak, hadam sa niekam posuniem aj z toho poľa 😁

@janapeterjana
Spravila som si vodičák a potom som ho schovala do šuflíka a 7 rokov som sa tvárila, že ho nemám. Keď sme plánovali kúpiť nový dom, mužova podmienka bola, že začnem šoférovať, lebo bez auta by sme tam existovať nemohli a muž by nedokázal všetkých všade voziť. Tak som sa učila nanovo, sama (s mužom to nešlo, len sme sa na tom povadili vždy), so 7 miestnym veľkým autom a s dvoma deťmi. Dnes mám deti tri, auto mám už vlastné šoférujem denne a nechápem, ako som tých 7 rokov fungovala bez auta a prečo som bola taká sprostá, že som nechcela šoférovať. Totálna sloboda, idem kam chcem, kedy chcem. Deti povozím, kde treba, aj muža občas, život zjednodušený o 200%.

Vodicak som si robila v 18, ale soferovat som realne zacala ked som mala po 30. Deti mali 8 a 4roky.velmi som chcela soferovat, ale strasne som sa bala.myslela som ze ten strach nikdy neprekonam.zaciatky boli tazke.dala som si kondicne jazdy v autoskole, trochu som jazdila s muzom a ptm do prace s kamoskou.deti som nevozila, az po par mesiacoch, ked som sa rozbehala.chod do toho, ja som vazne myslela, ze to nikdy nedam a teraz jazdim ako drak, vela ludi hovori ze lepsie ako chlapi🙂)))))

Ja rovnako, mám vodičák 13 rokov ale nesoferujem 10 rokov. Onedlho sa nám narodí druhé dieťa ale som vďačná že šoférovať nemusím že máme takmer všetko na peši prípadne busy chodia každú chvíľu, mala by som veľké stresy šoférovať s deťmi vzadu.

@janapeterjana tiež som začala jazdiť minulý rok (33r) dve deti vzadu 5r a 2,5r a moja asi 4 jazda bola k sestre do Rakúska dovtedy keď som išla niekam chodil so mnou brat. Potom som už nabrala odvahu aj k rodičom do Nitry sama. A odvtedy fungujem sama ta nezávislosť od muža ss nedá zaplatiť. Smelo do toho 😉.

@janapeterjana ahoj, ja nemám vôbec vodičák, bojím sa jazdiť, myslím si, že to nie je pre každého a neverím si v tomto. Pripadalo mi zbytočné robiť si ho, keď som vedela, že sa aj tak neodvážim sama jazdiť. No, ale teraz mám malé dieťa a druhé na ceste, bývame na dedine a bez auta je to pre mňa teraz náročné. Všade sa musím trepať autobusmi s kočiarom - už s jedným dieťaťom to bolo vyčerpávajúce a obmedzujúce. Teraz ako tehotná - v druhom trimestri ani neviem a nemala by som dvíhať kočiar do autobusu (ľudia sú často neochotní pomáhať s kočiarom do schodov autobusu) a ja to sama už nezvládam. Do toho je zima a cestovanie je v zime zložitejšie. Kúpila som si teraz síce skladateľnú buginu na uľahčenie, ale aj tak je to vyčerpávajúce, pretože 13 kilové, vzpurné 2 ročné dieťa dostať do a z autobusu + bugina + príručná batožina atď., no je to zaberák. Auto je na nezaplatenie. Navyše všade sú virózy a iné ochorenia a v autobuse sa to teraz všetko šíri veľmi ľahko. Ja som rada keď nemusím nikam ísť s malým. Tiež uvažujem nad vodičákom, ale neviem kedy by som si ho t.č. robila pri malom synovi a ani neviem kde na to vziať momentálne peniaze na rodičáku. Obvolávala som si autoškoly a tie kurzy idú okolo cca 900 eur. Nuž, chyba bola neurobiť si ho kým som bola bezdetná a mala som na to prostriedky a čas, ľutujem to. Byť na tvojom mieste - t.j. mať ho, tak ho teraz v zime určite využijem aspoň na krátke trate s deťmi. Myslím, že sa dajú zaplatiť nejaké kondičné jazdy na obnovenie schopností a sebadôvery vodiča. Moja teta si síce nejaké zaplatila, muž jej aj kúpil auto a ona nakoniec absolvovala jednu jazdu a potom zase xy rokov nejazdila a nejazdí, bojí sa. Proste tak ako som písala, nie je to pre každého. Ty pri malých deťoch by si to určite zvládla. Ja sa za to aj hanbím, že ho nemám, niekedy mám pocit, že som jediná... Raz si ho určite urobím....

@janapeterjana Aj my sme auto kupili, ked mal maly 3 mesiace.Pocas tehotenstva kondicne jazdy. Trpezlivy muz a automaticka prevodovka za mna velka pomoc.Jazdim vsak len svoje trasy, ktore som si s muzom vopred presla, zaciatky boli tazke, teraz som si istejsia.

@janapeterjana začala som pred rokom a vodičák som mala dlhé roky len tak v peňaženke. Mám však automat a tým pádom sa nemusím báť tých veci čo má predtým stresovali

Áno, znovu som začala jazdiť až keď som mala tri malé deti..

Vodičák som si robila ešte v práci, chvíľu som jazdila a keď som prvý krát otehotnela, veľmi som sa začala báť.. potom som sa k tomu nevedela vrátiť.. ale donútili má okolnosti, synovi presunuli škôlku ďalej od domu, bála som sa čo bude cez zimu keď bude niektoré dieťa choré a ja ho nebudem môcť vláčiť na dlhú prechádzku v teplote ale ani nechať doma.. tak sme kúpili automat, ja som sa donútila nacvičiť si riadne cestu do škôlky a zo škôlky.. začala som cez sviatok keď nebolo veľa áut, našla som si parkovacie miesto ktoré bolo síce ďalej od škôlky ale bolo mi dobre na parkovanie a potom som si tu trasu trénovala niekoľkokrát sama v aute.. o pár dní som už išla s deťmi.. teraz je to už 5rokov čo jazdím aktívne, nerobí mi problém ísť kde chcem.. teda niekam na dovolenku ďaleko by som sa bála ale také normálne kratsie trasy sú ok.. teraz jazdievam denne do práce..

@janapeterjana ja som si robila vodičák keď mala dcérka ani nie pol roka. Tiež som sa bála ju so sebou vziať do auta, ale prosto som musela. Nebolo na výber. Buď pôjdeme spolu v aute alebo nebude navštevovať baby plávanie. Potom mi to už ani neprišlo. A je pravda, že minulý rok som mala havarku s dvoma deťmi v aute ale hneď na ďalší deň som sedela s nimi v aute znova. Prosto sú veci, ktoré neovplyvníš, ci6si dobrý vodič alebo začiatočník. Možno by bolo fajn spraviť si nejaké kondičné jazdy, alebo ísť s manželom niekde na odľahlé miesto a vyskúšať si to aby si sa znova do toho dostala.

@janapeterjana Vela matiek to tak ma. Ja som znova zacala soferovat po 14 rokoch, ked som cakala druheho. Najprv som chodila len do obchodu, k doktorke, ku gyndosovi 🙂 Mne pomahalo, ked najprv trasu presiel so mnou manzel, on soferoval a ukazoval mi, na co si dat pozor. Doteraz, ked idem na nove mieato, si niekedy najprv pozriem doma v navigacii, ze ako pojdem, kde sa mam radit a tak. Stale je to pre mna trochu stres. Auto je super, velka pomoc. Jazdim teda hlavne v Bratislave a neraz sa mi podarila chyba a moja skusenost je, ze ostatni vodici su casto chapavejsi, ako by som cakala. Chapem tvok strach, ale skus to prekonat.

Ja som si robila vodičák tehotná.
Nikdy som nemala vzťah k autám ani šoférovanie má nelákalo.
Ale bola to z núdze cnosť.
Začala som šoférovať hneď ako som dostala vodičák...teda pred pôrodom a pokračovala s bábätkom a 4 r.
Najďalej som vtedy išla 10 km.
Ja ani neviem či som sa bála...asi som nad tým ani nerozmýšľala lebo som mala kopec roboty to celé zvládnuť.
Vyskytli sa všelijaké situácie... väčšinou mi zdochol motor a ja som ho nevedela naštartovať...ale tak teda neboli to životu nebezpečné situácie.
Spätné už ale viem, že problém bol aj naše retro auto (to bola zásadná chýba v mojom prípade), za mňa je naozaj polovica úspechu dobre ovládateľné a spoľahlivé auto.
Takže ak to potrebuješ, choď do toho.
Ja som teraz veľmi rada, že ten vodičák mám...je to skvelá vec

Ano, sla som po 17 rokoch bez soferovania na kondicne jazdy, ktore som absolvovala za tri mesiace. Uz pol roka soferujem. Bol to hrozny strach, ale prinutila som sa kazdy den niekam ist - aj keby to malo byt len na parkovisko pred obchodne centrum, zoznamit sa s velkostou auta a skusat parkovanie. Manzel je vzdy pri mne a pomaha s navigaciou, to som este nevychytala. Na zaciatku chod len po znamych a jednoduchych cestach, ziskas tak sebadoveru. Do toho a vela stastia!

@janapeterjana mas strach..to je normalne..je to skor taky blok v hlave ako objektivny strach..ja som aktivne 5 rokoch jazdila a potom na 2.materskej presne toto..blok zo soferovania a dokonca aj celkovo z ludi, socialnych situacii..je to caste na materskej, rodicovskej, akosi si neveris..a potom jedneho dna som skratka musela dceru niekam zaviest, muz nemohol..najprv som nechcela ale povedal mi sadaj a chod..a tak aj.bolo..zamerala som sa na ciel..ze musim odviezt..hlava vypla a islo sa..v pohode som oresla..od toho dna som normalne jazdila.. ale podotykam ze iba po znamych trasach..keby si musela, tak skratka ides..ver mi..ked ta vozi muz, tak nemas potrebu to menit..ale teda byt nezavisla v tomto od muza je na nezaplatenie!!!!

Áno, začala som kôli rozvozu dieťaťa. 10 rokov som šoférovala dennodenne a akonáhle ma už dieťa na rozvoz nepotrebovalo, prestala som 🙈 Každý mi vravel, že je to len prax a zvyk a pod. Ale ja som sa fakt do každej jazdy nútila a brala to len ako nutné zlo a nikdy som si ani nezvykla, ani nič. Som šťastná aj bez šoférovania 😁

@janapeterjana Ano, mala som dvoch skolkarov. Ale mali sme automat. Na manual by som si asi netrufla. Najprv mi len manzel ukazal co a ako. Potom siel so mnou po dedine. A potom som sla po deti do a zo skolky v obci. Ale deti ma velmi povzbudzovali a hecovali. Boli uzasne ako mi verili🙂 Vlastne oni ma asi najviac v tom jazdeni podporovali. Az raz prisla situacia ze trebalo ist do mesta ( 10km) k Dr. Auto pred domom tak reku vyskusam. A sla som. Pomalicky pomalicky som sa takto rozjazdila na bezpecne trasy a hlavne som si dopredu v hlave vzdy presla celu trasu tam aj spat a hlavne premyslela parkovanie. No a po mesiaci takeho skusania to uz bolo lepsie. Sice stale nie som vodic ktory brazdi Slovensko a Europu ale najblizsie mesto uz davam s prehladom s teda robima "taxikara" detom ( treningy, kruzky a pod.,). Takze da sa urcite aj popri detoch dostat sa do soferovania. Sem tam ma prepadla ta myslienka tej mega zodpovednosti za deti, ktore sedia vzadu, ale tak, netreba si to az tak pripustat aby vas neochromil strach. To uz potom nie je dobre. Netreba na to velmi mysliet. Treba len mysliet na ten ciel, ze tam a tam sa idem dostat. A hotovo.

@janapeterjana jasne
Ja som robila v 22tt vodičský a jazdila do pôrodu potom po pôrode ako bola príležitosti s novorodencom a 2,5 ročnou dcérou.
Čo sú už reči že prizabila? Nemôžeš jazdiť s presvedčením že sa prizabiješ. Ja vstupujem do auta že urobím všetko preto aby som ani len auto neškrabla, nie to havarovať.