Vysokohorská turistika a prekonanie strachu
Ahojte, toto je taka netradicna tema, ale skusenosti a postrehy sa mi budu velmi hodit 😀 chystame sa v lete do Tatier na turistiku, na tie najznamejsie stity. V Tatrach som bola len raz a popravde, mala som celkom strach, hlavne uz tesne pod vrcholom 😂 prekonali ste nieco podobne? 🙂 Popravde, ani z lietania som nemala taky strach 😂
Zdravý strach je prirodzený, ak sa na tie štíty chceš dostať tak sa ho snaž prekonať. Prekážky sú na to aby sa zdolávali. Ja som tzv posero, manžel vtedy ešte priateľ, ma vzal do Janošíkových dier, strááášne som sa bála ale dala som ich celé... srdce som mala v krku, žalúdok stiahnutý, keď som videla tie rebríky vysoké, skaly šmyklavé, laná po boku nad priepasťou jediná istota myslela som, že pustím do gatí ale keď som videla jeho nadšenie dala som to a sú to napokon tie najkrajšie spomienky. Odvtedy ak aj mám strach z niečoho idem do toho, ale musí byť pri mne niekto komu verím na 100% keby niečo.... ak máš ale strach panický tak to sa radšej kochaj krásou zospodu 🙂
@julianadrx uplne panicky nie, skor iracionalny by som povedala, raz som sa skoro vystverala na Krivan, nie uplne az na vrchol, ale nechybalo vela, len psychika nepustila, len sa musim presvedcit, ze dam aj tie posledne desiatky metrov 😃 takze vela tomu nechyba 😃 len v hlave mi proste isli take scenare, ze tie kamene nie su napevno a hociktory povoli, tak sa to cele zosype 😂 toto je asi najhorsie, vysky a uzke cesticky som uz prekonala pri prvom vystupe 🙂
neviem ci sa s tymto da nieco robit, len hlboky nadych a vydych aspon u mna toto plati, ja mam paniku aj z vysok, cize ja na taketo akcosky moc super partak nie som, ale viem, ze drahy ma rad chodenie po horach preto sa mnohokrat prekonavam, ale tie mnohe vyhlady stoja za to prekonanie vnutorneho strachu 🙂
aj ja som sa s tymto stretla, ked som len zacala chodit na hory. uz ako dieta som mavala strach zo schadzania smerom dole z vysok. neviem odkial prameni a s tymto som bojovala aj na stitoch. ze tam v pohode vyleziem, len dole je to horsie 😁 takto som 5 vyskovych metrov vzdala koprovsky stit. sadla som si tam a rozdychavala asi 10 minut, kym som sa odhodlala sa vratit. hlavne som tam nemala ziadnu podporu, lebo jedna uz isla dole a dalsie nesli az hore. takze moje rady su taketo, viacere boli spominane: vzdy mat pri sebe nejaku podporu, ktora vie, ake s tym mas problemy a dokaze ta aj slovne podrzat. ak ta chce strach prepadnut, rozdychaj, nemysli. tento bod je dost dolezity. treba sa naucit nemysliet. s cistou hlavou je to o dost jednoduchsie. s poslednym hlbokym nadychom a vydychom vykroc. a chodievaj casto na rozhladne, rozne kopce s vyhladmi. na viacerych si precvicis istotu 😉
No ja prežívam niečo podobné, ako tatry zbožňujem no na skaly nie šom schopná sa nejak vyštverať, nie je to pre mňa. Keď idem aj ja tak sa vyberajú trasy, ktoré zvládnem a keď nejdem, tak chodia na také, kam by som sa ja asi nedostala. Máme to našťastie takto podeleneé