Vyrastanie v chudobnejších pomeroch
Je tu niekto, kto vyrastal v chudobnejsich pomeroch a stale aj po rokoch je v nom taka krivda voci rodicom, ze vela veci ako dieta (podotykam, zakladnych, ziaden luxus) nemal, ze ste museli znasat casto vysmech, predsudky od inych ludi za vase pomery, pocas skoly ste museli brigadovat a otacat kazdy cent, nech aspon dostudujete..? Ako sa s takym niecim da vyrovnat, ked aj po rokoch clovek citi krivdu, ze na cigarety a pod. bolo vzdy, a potom casto ledva na jedlo?
Zabudni na to čo bolo, venuj sa škole/práci aby sa tvoje deti mali lepšie ako ty
To, čo opisuješ nie sú chudobnejšie pomery, ale asociálne správanie rodičov.
ak chceš, napíš správu 😉
neviem asi som skratka typ, co v sebe nezivi stare krivdy a zariadila som si zivot po svojom 🙂
Načo sa mam zožierať niečim čo už nedokážem zmeniť? Zi si teraz svoj život ako vieš a minulosť už nechaj tak
Inak mizno to že si musel makat a viac rozmýšľať čo sa týka financií tak to možno s teba urobila úspešnejšieho človeka
To mi pride take trapne, hlavne, ak si dospela, ze ti hanba nie je. Rodicov si treba vazit a byt im vdacny za vsetko, v prvom rade ti dali zivot a okrem toho ti dali vsetko, co ti mohli, vedeli dat. Ze si kupili cigarety? Tych par korun by ich zo situacie nespasilo. A ze si musela brigadovat? Ved student by mal chciet nieco robit, nejak sa realizovat, nieco si sam zarobit, nejak sa osamostatnovat v akejkolvek situacii...toto mi pride take...citit krivdu voci vlastnym rodicom a davat to na konik...
@heleninamama trochu silne slova, nepíše že by rodičia pili, festivali, alebo ich nechávali samých a nestarali sa či majú čo do úst
@madeline1 ja nie som ten typ, že dať deťom všetko na zlatej tácke, ale na cigarety by som nedala mesačne napr. 100,-, ak viem, že dieťa potrebuje novú bundu na zimu a proste xy lepších využití ako cigy... Cigarety nie sú vobec lacné.
regresnou terapiou
tam toho bude viac ako len ze bolo malo penazi
@pribinak Silné slová? Ja osobne by som sa z tej cigarety pogŕcala, keby som vedela, že moje deti majú sotva na jedlo, znášajú výsmech a otáčajú každý cent, aby mohli vôbec doštudovať, ako píše.
My Slováci sme k asociálom veľmi tolerantní, rovnako aj k fajčeniu a popíjaniu - ja nie. Deti sa na svet nepýtali, a ak už sú tu, tak sa má rodič snažiť a zabezpečiť im všetko potrebné - nemyslím tým luxus - aj za cenu, že si tú cigaretu a víno nedopraje.
Neviem teda ako to bolo v tvojom prípade ale áno vyrastala som v chudobnejších pomeroch. Po smrti maminy sme ostali dve dievčatá (6 a 11rokov) s ocinom samé. Nikdy v živote nepil (ani šampus na Silvestra) a nefajčil no napriek tomu uživiť 2 deti a splatiť pôžičku na byt bolo náročné. Na taký ako luxus ako nové oblečenie či nejaké extra sladkosti alebo podobne jednoducho nebolo. A preto samozrejme som zažívala výsmech od rovesníkov, poníženie a hanbu. Až vekom som pochopila že môj otec bol ten, ktorý mi dal všetko čo vedel a mohol a že chyba bola v druhých, ktorí si asi potrebovali vyliečiť nejaký svoj komplex. Brigádovala som od 15 rokov a na všetko som si musela zarobiť sama (na lístok do kina aj na výlet). Každá minca má 2 strany skús sa na to pozrieť tak, že ťa to skôr posilnilo a si silná žena, ktorá sa dokázala postarať sama o seba aj bez pomoci rodičov 😊
tak ja som vyrastala v skromnejsich pomeroch. Po pade komunizmu sa dali rodicia na podnikanie, a kym klienti zaplatili faktury, casto sme nemali ani na jedlo. Jedli sme hlavne to, co sme si vypestovali na zahrade a aj v triede som bola jedna z mala, co musela pravidelne pomahat na zahrade. Teraz svojich rodicov za to obdivujem, ze sa dokazali o nas postarat v tak tazkych casoch, v podstate mi ten minimalizmus v živote pomohol. Jediný krat, co sa ma dotklo bolo, ked som si zo skolskej jedalne zobrala viac krajcov chleba so sebou domov, lebo som bola hladna a jedna sprosta ucitelka mala debilnu poznamku, ze som decko podnikatelov a berem si chleba z jedalne.
Teraz neviem, ci riesis svojich rodicov alebo vysmech okolia. Nech zije clovek v akychkolvek pomeroch, nikto nema pravo sa mu za to vysmievat alebo ho ponizovat. Ale to je take typicky slovenske.
Vyrastala som v skromnejsich pomeroch, napriek tomu som mala všetko strechu nad hlavou, postel, čo jesť atď. A nikto sa mi za to neposmieval, možno preto ze kedysi predsa len bola doma trochu menej konzumna a vymoženosti dnešnej doby neboli... Ale voči matke necítim kvôli tom krivdu. Možno v 18 mi prišlo ľúto ze spolužiaci niektorí dostali zaplateny k 18 vodičak a k maturite auto ale.... Dalo mi to do života to ze som sa chcela mať lepšie aj ja som chcela vodičak a aj auto... A vieš čo zarobila som si nan sama, síce v inom obore a nie v 18r ale zarobila, veľmi rýchlo som sa osamostatniť a začala som namiesto vyplakavania a utapanie sa v krivda h pracovať na tom aby som sa mala lepšie, aby som mohla mať veci kt nie sú len úplne nevyhnutné ale aj veci kt mi spravia len tak radosť.... Áno priznávam doteraz nemám všetko... Ale ani nechcem všetko.. Ale na všetko čo mám som si zarobila sama a nemám sa zle... Nemám dlhy, mam zdravé dieťa, som zdravá... A žijem si taky stredný štandard...
@janulka1802 ona nepise kolko kupovali a ich cena v tej dobe bola ina, urcite nekupovali tie drahsie...autorka tejto diskusie mi pripada byt velmi nepekne a nevhodne zaujata voci vlastnym rodicom, nech uz mali akokolvek tazku situaciu, mala byt/mala by byt rodicom skor oporou...taketo krivdy ako sama pise sa nehodia nikdy a uz vobec nie k jej veku.
Manžel bol z takej rodiny. Keby nemá babku neviem ako by to bolo. Svokrovci si neodopreli cigarety a alkohol ale deťom odopreli čokoľvek. Manžel mal s tým problém sa vyrovnať. Pomohlo mu to že keď máme teraz deti dávam im a vynahradza svojim deťom to čo jemu chýbalo
90-te roky boli chudobné, chudobných bolo veľa, moji rodičia podobne nie vždy mali prácu, výplatu načas atd, ale snažili sa mi dať všetko, nebola som hladná, bosá, mala pomôcky do školy a tak. Krivdu cítim akurát po stránke zážitkov, nevadí že sme neboli nikde na dovolenke, ale nechodili sme ani na výlety po okolí alebo kúpalisko, nie kvôli financiám, ale kvôli tomu že vkuse bolo treba kosiť trávu, robiť na poli, kedže starká mala veľké gazdovstvo a nemali sme z toho moc zase čo sa týka úrody, ale aj tak som sa celé detstvo len tam nudila a nič nezažila.
Ano voci otcovi. Ten peniaze minul a zivila nas mamina.
Karma ho dobehla, ani vnucat sa nedozil.
Neviem, kto sa ti vysmieval a za co ale nechapem, preco sa nad to nepovznesies. Co bolo to bolo.
Radsej aby sa rodicia zadlzili aby si ty mala Barbie a Playstation? Alebo co ti v detstve chybalo za co sa ti vysmievali? Nejako nechapem. Dnes sa sikanuje za vyzor.. Nie v 90tych rokoch
Nie, necitim ziadnu krivdu. Su to moji rodicia, mama sa snazila ako vedela, robila co bolo v momentalnej situacii v jej silach a otec sice bol aky bol (uz nezije), vztah medzi nami bol v dospelosti velmi chladny, bolo mi ho skor luto, ako by som k nemu citila nejaky hnev za detstvo, ale aj tak som ho svojim sposobom mala rada, aj ked najavo som to nedala. Presne ako tu niekto pisal, co bolo, bolo. Som davno dospela, mam uz zodpovednost za svoje deti a nebudem stale dookola rozpitvavat a lutovat sa, ake to bolo v detstve a ako sa ine deti mali lepsie, ake krivdy sa mi diali...a vyhovarat sa, ze sa mam zle, lebo detstvo. Ziadne vycitky po desiatkach rokov nikomu nepomozu a je len na mne, aby som zila inak, lepsie ako predtym.
@amelie2017
@paola357 rozplakala som sa pri čítaní vašich príbehov. Ste silné ženy ❤️
Nasi boli mlady prave vystudovany par. Nemali pomoc od rodicov. Mama na materskej 6 rokov, takze zilo sa len z otcovho platu...
Jedno horuce leto sme chodili skoro denne na kupalisko lebo ine sa nedalo...a ja som stale chcela tie hranolky (v takom papierovom kornutku). Lenze mama na to nemala.
Tak mama kazde rano vysmazila hranolky, dala do termosky (taka zlta, si presne pamatam) a z tvrdeho papiera urobila kornutky, vzara sparadla... a ja som mala hranolky ako zo stanku...detto sa robili aj langose...😉
Podla mna ide skor o to, ci mas pocit zo svojich rodicov, z3 urobili pre teba vsetko, co bolo v ich silach. Je ine, ak rodicia mali malo penazi, ale venovali sa vam, chodili ste na turistiky po okoli, na stanovacku a podobne. A je ine, ak si mozno citila trosku nezaujem a videla, ze peniaze realne mohli vyuzit inak, ale necitila si z nich to, ze by chceli.
Vyrovnat neznamena odpustit. Mozes sa zmierit s minulostou s tym, ze je to za tebou. Je to prec a uz sa ta to netyka. Zijes vlastny zivot. Rodicom to ale nemusis odpustit. Nikdy. To neznamena ich nemat rada, neznamena to nebavit sa s nimi ... ale brat to od nich ako sebecke spravanie. Tak ako si nechavas pekne spomienky, tak si mozes nechaj aj tie nepekne. Ja niesom zastanca bezbreheho odpustania - co moc nejde s trendom. Su veci ktore mozeme niest v sebe voci rodicom ... aspon v nas ostane obozretnost. Pretoze ked sa clovek sprava k dietatu velmi nevhodne, pochybujem ze sa casom zmeni. Niektori rodicia, sa zial spravaju k detom nevhodne aj v ich dospelosti. Tak moze vzniknut spirala deti odpustaju, rodicia kym ziju, ublizuju. Moze to byt v inych formach nevhodneho spravania. Aj rodic dokaze byt debil - a niekedy debilom zial ostane. Ale ako dospela sa voci tomu mozes obrnit a dovolit im zajst len tam, kam ty chces. Jediny sposob do buducnosti ako to napravit je, nespravat sa rovnako voci svojmu dietatu. Niektore neblahe vzorce spravania preberame od rodicov. Sem tam si treba pripomenut co nam na nich najviac vadilo, a sebakriticky zhodnotit ci podvedome nerobime to iste.
Zariadila som si zivot po akom som vzdy snivala 😊 a tym to vsetko zle z minulosti uz nema ziadnu silu ovplyvnovat moj zivot.