Vyrastala som v alkoholickej rodine

tanya32
4. nov 2017

Ahojte,
hladam kamaratku ktora vyrastala tak ako ja v alkoholickej rodine.
Mna to velmi poznacilo, uz pomaly v styridsiadke sa s tym stale neviem
vyrovnat. Mozno by aj niekomu inemu pomohlo, porozpravat sa a vediet,
ze nie je sam. Dakujem.

bagerka
4. nov 2017

Ahoj, môj otec bol alkoholik(zomrel takmer 10 rokov dozadu, rok aj niečo na to,ako ho mama opustila a chcela začať nový život, no žiaľ Ten hore mal iný plán...2 týždne na to ju napadol nejaký steroidy vy, agresívny chlap v posilovni a zomrela na krvácanie do mozgu. Chlap si odsedel 5 rokov. Ja som mala 18, najmladsia sestra 13... do teraz mávam ja aj sestry zle sny- priam nočné mory,no mame už svoje rodiny, a a samozrejme ze sa nedá zabudnúť, ale sústredíme sa na tu a teraz a som pyšná na každú segru (3 mladšie) ako sa dokázali vyrovnať so všetkým a sú z nich (nás) normálne, úspešné ženy. To je v skratke ... na Slovensku je náš takýchto určite nespočetné veľa

tanya32
autor
4. nov 2017

@bagerka Ďakujem za odpoveď. A blahoželám, že ste to všetky tak zvládli. Ja som sa celý život cítila tak zvláštne, nie som moc komunikatívna. Sebavedomie asi ani nemám. No a teraz na “staré kolená“ som zacala studovat vyvoj dietata, a pri téme alkoholizmus v rodine som ostala ako obarená. všetky charakteristiky sedeli na mňa.
Je asi ťažké sa cez to preniesť a teda obdivujem ľudí, ktorí to dokážu.

deti95060810
4. nov 2017

@bagerka ...👍

bagerka
5. nov 2017

@tanya32 ďakujem 🙂 zvláštne momenty boli, to je jasné, ale keď má človek ciele a vie presne čo v živote nechce a čo chce a sústredí sa na to, tak myslím že potom je to jednoduchšie. Minulosť nezmeníš, a hlavne, nie je to tvoja chyba a tvoja hanba že rodič(ia) boli tým čím boli. My sme segry každá iná, ale vždy sme si navzájom pomáhali a pomáhame. A tiež bez pomoci našej starkej by sme neboli to co sme 😉 Segra aj začala písať, chcela spraviť knihu, podľa mňa by to bol bestseller, lebo naozaj veľa deti/dospelých by sa v nej našlo

bagerka
5. nov 2017

@tanya32 a vidíš, dala si sa na štúdium, to by som sa ja asi nedala, (aj keď som bola dobrá žiačka) takže klobúk dole pred tebou 😉

ivangeline
23. dec 2017

Neboj sa. Časom si na tu myšlienku zvykneš. Ak ti niektoré tvoje vlastnosti vadia a ovplyvňujú negatívne tvoj život,tak zájdite na DDA stretko. ;) Milo tá privítame. Ak nie,nie je to choroba,aspoň nie v pravom zmysle a človek vie žiť aj napriek tomu.. a to,že ťa niečo poznačí neznamená,že to nemôžeme zmeniť,tak chceme...trauma je trauma ale čo z toho vzniklo,s tým sa dá pracovať..

tanya32
autor
24. dec 2017

ďakujem za odpoved. Poznacilo ma to teda poriadne. Vadi mi vela veci, ale ako pises, neznamena to, ze sa to neda zmenit. Viem, ze to nie je lahke, ale kopec ludi to zvladlo. Nastastie mam oporu v rodine, takze to je velke plus. Na DDA stretko by som sla velmi rada, len neviem, ci je v kazdom meste. Pozistujem a uvidim. Ďakujem a prajem krasne Vianoce