Vydatá do iného mesta. Tiež ste na tom rovnako?

keby len do ineho mesta,ale aj do ineho statu 😀 babink mame tisic km daleko co uz laska je laska,ale zvykame si.

jéj dobrá téma aj ja som sa vydala do iného mesta a zvykla som si tu až po 7 rokoch aj to sme sa v rámci mesta a okresu ešte 2x sťahovali 😉

skalnicka ja som odisla v 18 za pracou do Ba...to je tak 300km od mojho rodneho mesta. ked uz som si tam zvykla a mam tam aj kamosky, prestahovali sme sa s mm do senca, nie je to sice daleko a mam aj vlastne auto, ale s babatkom je to aj tak narocne a este k tomu kamosky deticky nemaju a maju celkom ine zaluby.
tu som nepoznala absolutne nikoho, ale zacala som chodit do materskeho centra a tak som postupne spoznavala mamicky s rovnako starymi-mladymi detmi.

ahojte, super téma
tak ja mám podobný osud ako tina 🙂
síce som sa tu nevydala, ale s manželom sme sa tu usadili a tiež som niekedy stratená keď neviem na koho sa obrátiť 😉
chodila som do Trenčína na výšku, potom som sa zemestnala, budúci manželík prišiel za mnou a tak...kúpa bytu, svadba a teraz miminko 😉
aj keď to tu milujem, rodičia aj svokrovci ďaleko/ 450 km/, známych len pár a dobré kamarátky poskromne a maminy s malými detičkami vôbec ☹ jedna sa odsťahovala do 20 km vzdialeného mesta , druhá je 40 km ďaleko a vidíme sa občas 😒

Ahojte babenky. Konecne nie som jedina, koho trapi problem, ze je v cudzom meste a skoro uplne sam. Asi kazda maminka na materskej vie, o com vravim. Manzel v praci a vy stale doma spolu s vasou ratolestou zatvorena medzi styrmi stenami. V meste, kde byvate skoro nikoho nepoznate, takze nie je ani vela prilezitosti, ako sa pocas dna porozpravat s niekym dospelym, kym je vasa polovicka v praci. No a casom to uz cloveku zacne liezt "pekne na mozog" Ak by sa tu nahodou objavila dajaka maminka na materskej, ktora sa pristahovala do Piestan, aby sa ozvala

no babenky, ked som zakladala tuto temu, ani som si nemyslela, ze by sa mohla uchytit, lebo som vlastne ani presne nevedela sformulovat "moj problem", ale ako som si precitala, vy ste to krasne vsetko vystihli...clovek by nikdy nepovedal, ze mu moze chybat kamarat, resp.kamaratka, ved uz sme "velke dievcata", ale...keby ste vedeli, ako casto ma napadne, ake by bolo fajn s niekym kocikovat, ked vidim oproti iducu mamku s kocikom...hned by som sa opytala aky je chrobak stary 😅 , ale potom mi trkne, ze by som bola za dost divnu osobu -staci, ked sa nam s tou mamkou stretnu pohlady, ja sa usmejem a ona...nic...viete, ja som z takej malej dedinky a tu v meste...parkrat sa mi stalo, ze som napr.videla niekoho s rozopnutou taskou a len som chcela upozornit na to, aby si clovek daval pozor, aby ho neokradli a to ste mali vidiet ten pohlad...alebo sa ma niekto opytal na cestu a ja som s usmevom odvetila, ze rada by som pomohla, ale nie som tunajsia a on to vzal tak, ze pomoct nechcem...alebo sa niekto opytal mna kolko je hodin a ked som odvetila, ani nepodakoval 😒 , mozno som staromodna, ale ocakavala by som to podakovanie a aspon naznak usmevu...
sirinka mala fajn napad - ked bude maly trochu vacsi, tak snad by to slo - len musim vypatrat nieco, kam sa nebude treba trepat - z pre nas znamych dovodov MHDckou 🙂
na zaver uz len - snad sa nam ten zvlastny pocit samoty a stratenosti spolocne podari preklenut...tak hor sa do toho! 😀

Jeej skalnicka chválim ťa za založenie tejto témy🙂 Ako tak čítam vidím , že nie som sama na tomto svete kto žije v úplne cudzom meste a sám , bez svojich blízkych a kamarátiek.
Ja žijem v Košiciach už 4 roky a stále to tu mám ťažké. S manželom sme sa spoznali v Anglicku a on je rodený Košíčan a ja som z Oravy , kôli práci som sa rozhodla odísť do Košíc, opustila som svoje rodné malé mestečko a prišla do Košíc.
Neskôr sme sa s namželom zobrali, narodila sa nám dcérka,kúpili sme si väčší bytík...je nám fain.Lenže manžel tú má svojich rodičov poblízku (bývame na tom istom sídlisku) aj sestru tu má..len ja som tu ako taký prst, stále sama.Najhoršie je to, že som skúšala aj materské centrum, aby som nebola stále sama, trochu sa rozptýlila, našla si nejakú mamičku kamarátku..lenže realita je úplne iná...
Mamičky ktoré som stretla v materskom centre tak síce pokecali sem-tam niekedy trošku, ale len tak si myslím zo slušnosti, jednoducho neprijali ma medzi seba ako tie ktoré sú tu skalné mamičky, čiže rodené košíčanky.
Ako som spomínala som z Oravy z malého mestečka ale tam sú ľudia k sebe prijateľnejší...bola som asi dosť naivná keď som si myslela , že si tu nájdem nejakú kamarátku ..

Aj niekedy keď som s malou na ihrisku tak by som sa prihovorila nejakej mamičke, niekedy keď sa deti spolu hrajú, tak sa opýtam iba také formálne otázky koľko má rôčkov...či chlapček či dievčatko a tým komunikácia viazne...ďalej neviem čo...☹

Som už z toho zúfala,pretože každá z nás čo sme takto vzdialené od svojich blízkych potrebujeme niekoho s kým môžme sem-tam vybehnúť s detmi vonku na ihrisko, na prechádzku..alebo trebárs deti nechať manželom a ísť vonku na kávičku...v lete s deťmi na zmrzku....hlavne nebyť sama a pokecať...

Lenže v tomto meste sa stretávam doposiaľ iba s takými nejak aby som sa vyjadrila slušne, alebo niekoho neurazila...s mamičkami takými namyslenými a myslia si o sebe neviem čo...niečo katastrofa...asi som nemala to šťastie..

Takže ak je tu nejaká mamička z Košíc ktorá je tu tiež sama...tzv."prisťahovalec" tak nech sa ozve...🙂

aj ja sa vydam do ineho mesta.. mam tam len jednu kamosku.... a ani priatel tam nema moc rodiny, len jednu tetku a uja, kt. moc nemusim.....

ja som sa tiež vydala do iného mesta, síce len nejakých 15km od toho môjho, ale aj tak to zo začiatku bolo ťažké.manžel odtiaľto pochádza a ke´d sme sa rozhodli kúpiť si vlastný byt, tu boli pol.mil.lacnejšie,takže rozhodlo to.zo začiatku som sa tu cítila hrozne osamelá,jediný ľudia,ktorých som tu poznala, bola rodina môjho vtedy ešte priateľa.lenže to nestačí.navyše,v časti mesta,kde bývame, bývajú sami dôchodci. ☹ Postupne sa to ale zlepšilo, spoznala som pár ľudí a keĎ sa narodil malý, tak tiež.tu sú tiež niektoré mamičky,ktoré medzi seba nepustia nikoho iného, ale sú aj také,ktoré ma prijali.
bývam tu tri roky a momentálne je to také,že keĎ prídem k mojim rodičom na nejakú dobu, väčšinou chodím na týždeň,aby si užili drobca, hrozne sa tam nudím,lebo všetky kamarátky sa mi tiež popresťahovávali do iných miest príp.krajiny.takže v meste,kde teraz bývam,poznám viac ľudí,ako vo svojom rodnom meste.
pravda ale je,že toto je podstatne menšie mesto ako Košice, takže ľudia sa tu viac poznajú aj sú ústretovejší k "prisťahovalcom".

danculik, ked citam tvoj nazor, akoby som citala svoj zivot..moji rodicia daleko - na strednom Slovensku, svokrovci na rovnakom sidlisku, starsia sestra mojho muza v rovnakom meste...len akosi to ma jednu chybu - su mi "dusevne daleko", i ked by som im krivdila, keby som povedala, ze sa nesnazia...a vies, co je sranda? ja som v KE studovala 😀
pekne si to vystihla v tom, ze my - pristahovalkyne - u nas sa to povie " zeny na prístavkoch" 😀 - sa tazsie adaptujeme do kolektivu domacich...viem si predstavit, aku by sme mali radost, keby sme v nasom novom meste nasli niekoho tiez pristahovaneho, ci rovno z nasho rodneho kraja! mne by az srdce stislo!
ak tato tema pomoze "dat dokopy" aspon dve mamky, nie to este celu partiu, ma to tu cele zmysel...a pre tie z nas, co nebudeme mat stastie stretnut sa nazivo, aspon budeme zdielat rovnake pocity 🙂

janette4...tak to máš super...na teba sa šťastie usmialo🙂....už aj môj manžel sa snaží aby som si tu nejakú kamarátku našla aby som nebola sama, pýtal sa aj kolegov v prcái čo manjú manželky z iných miest ale to sú zatiaľ bez detičiek a majú iné záujmy...takže zasa smola☹((

Mne sa práveže kamošky zo zahraničia vrátili do rodného mesta...všetky sme sa nejak rozdelili po zahraniči ale každá sme sa vrátili domov..iba ja som odišla...☹takže kámošky tam mám....keď idem k rodičom tak na 3-4 dni aj to iba 2x do roka....tak sa s nimi strtnem v jeden deň..ale to proste nestačí...

No čo už však možno si už aj na mňa sadne časom šťastie..🙂

ahojte. tak aj ja som sa sice vydala do ineho mesta aj ked som v tom meste 4 roky studovala, ale 3 dni po svadbe sme odisli do ineho statu a bolo.ziadna rodina, ziadna znama, toboz kamaratka, a sami ako paluchy. zozaciatkyu to az tak nevadilo ale casom to bolo az neznesitelne. chybal ten pocit ze ked potrebujete pokecat tak mate ku komu ist, alebo len sadnut na kavu a trosku vypnut. potom som otehotnela a zas sama. vyplasena na koho sa obratim a s kym sa poradim. zvladli sme aj to. hoci ked som s malou chodila do parku a videla tie pohlady tych namyslenym mamiciek lebo si myslia ze su nieco viac ako ja kedze som cudzinka, tak som to vzdala a chodila som do parku v case ked tam nik nebol. ☹ no co uz samotar totalny. po 3 rokoch som sa zoznamila s instruktorom kulturistiky a kedze ja to zeriem a milujem cvicenie zacali sme kecat a stal sa pre nas ako clen rodiny ako brat. ale nic netrva vecne a po dalsich 2 rokoch spachal samovrazdu. bolo to neunosne. a stale je a to je tomu dnes presne 2 roky. rozpravali sme sa spolu o vsetkom a vsetky problemy sa nam tak zdali lahsie a predsa som mu nedokazala pomoct a prisli sme o neho. ostali nam sice splocny znamy ale ten skutocny priatel ktoreho sme ziskali tu uz nie je a zas je tu stara kamoska samota. ☹ teraz mam sice zopar znamych ktory radi pokecaju ale taky skutocny kamarat kamaratka tu chyba.

ahojte,
som rada ze niekto zalozila takuto temu do teraz som si myslela ze som nejaka cudna ked mam takyto problem , sice nie som na neznamom mieste chodila som sem do skoly 4 roky 2 roky vyska a teraz som tu uz 2 roky vydata ale aj tak som sa citila sama kym som bola tehotna tak som tu poznala len svokrovcov co booi 10 min od nas ale to nebolo nic moc vsetko len formalne kym som prikyvovala bolo dobre.......noa kamaratk zo strednej sa mi porozchadzasli alebo tie co ostali mali uplne ine zaujmy ako ja lebo ja som bola vydata.....:( teraz to je uz lepsie prestahovali sme sa do vacsieho a mam super susedu s takym babom ako ja moje:D tak uz mi nie je aspon tak smutno, len ona tu aj tak pozna viac ludi tak nema vzdy cas...... 😖 ja to asi tak neviem sa len tak s niekym zoznamit:( ale dufam ze casom sa to zlepsi:D

juj, od včera koľko nových príspevkov 😉
ani nestíham pri tej mojej dcéruške čítať 😀
o chvíľu pôjdem s malou vonku a tak dobre by mi padlo, keby som mala nejakú dobrú dušu, kt. by išla s nami. a s niekým si pokecať 😉
akurát pozerám von oknom a pred chvíľou slnko svietilo a teraz sneží 😝
včera sme zmokli a teraz nás zasneží 😀 no čo už keď malá cez deň spí iba v kočíku 😒

janette 4 si priamo z NMV?

mami, aj moj krpec je kocikovy..ale este o to je to zaujimavjsie, ze zaspavat musi v babyvaku, potom spi aj dve hodky... 😀 apropo, my chodime po meste s plastnekou aj ked slnko svieti, bo ked nas "podfukne", sme hned hore a nevieme sa nadyyychnut, xi

no , ja som niekedy z toho úplne hotová, lebo min. 4 hodky každý deň behám s kočíkom a hlavne keď tak husto sneží alebo prší tak sa cítim ako exot 😀 😀 😀
všetci kukajú a isto si v duchu myslia, že čo tá bláznivá trápi to dieťa a nesedí si doma 😀
ale Terezka bude plakať o dušu, ale akonáhle ju dám do kočíka zavrie očká a v momente spí 😀
už som skúšala ju "obabrať" a nechať doma v kočíku ale keď cíti , že sa nehýbeme hneď je hore 😀 😀 😀

ahojte 🙂 zasnem, myslela som si, ze len ja mam take divne pocity 😀tesim sa, ze nie som nenormalna... ja som sa najprv prestahovala za manzelom na vychod, nasla som aj zopar dobrych priatelov, ale kvoli praci sme presidlili do uplne ineho mesta, od nasich sme cca 300km a od svokrovcov cca 500km. par ludi tu poznam, ale nie je to ako kamosi z detstva, rodneho mesta alebo vysky....esteze existuje telefon alebo net. tu na MK mame skvelu partu 🙂 poznam aj zopar mamiciek tu v meste, ale ako pise laura, oni poznaju viac ludi a preto nie vzdy maju cas. no a ked sa stretneme viacere, citim sa ako 5-te kolo u voza, lebo preberaju spolocnych znamych atd, atd...tiez som zo severu a ludia su tam otvorenejsi a povedala by som pristupnejsi...

mami.sk: aj moj stuplik spal len v kociku ked bol mensi tak ta uplne chapem ja som tiez behala stale skocikoma do 2 hodky do obedu a 2 po obede mali sme s kocikom nabehanych miliony km:D potom som si kupila satku a od vtedy mi spal uplne hoci kde.....a konecne som si mohla porobit aj doma co som potrebovala a nemusela som ponocovat kvoli tomu:D

laura, ja mám babyvak ale terezka v ňou vôbec nechce byť ☹ buď v kočíku alebo na rukách 😀 😀 😀
no niekedy by som bola rada, keby si chcela aspoň hodinku pospať doma 😀 ale to u nás nehrozí 😀 😀 😀

no a s tým ponocovaním, posledné 4 dni sa vždy zobudí okolo 4 ráno a veľký problém uspať ☹ tak som už ako mátoha. nechápem čo sa robí, lebo aj keď ju kojím, tak sa napapkala a už aj spala. a teraz vystrája min. 2 hodiny 😒
dnes v noci bola hore od pol tretej do 6 a to už sa manžel venoval, lebo a som bola K.O. ☹

ja neviem ako sa da dat dietatko v baby vaku lebo moj jakubko ked bol maly tak chcel len dohora a ziadne trochu naklonit alebo do klolisky zaviazat:( a jemu sa nepacili ani ziadne klokanky ani nic podobne a to sme toho vyskusali kopu lebo som bola z neho zufala......a ked mal cca pol roka tak ani za nic v kociku to som sa nemohla ani pohnut....:( ale teraz chodi sam :D a najradsej sa vyvaza v koci ale to ja uz nerada len ked sa niekam ponahlam:D

ahojte, no tema ako vysita 🙂 tiez sme prisli za pracou do uplne cudzieho mesta, kde sme ani ja ani manzel nikoho nepoznali. postupne sme postretali par ludi hlavne v praci, s ktorymi sa dalo pokecat a ist si niekam sadnut. lenze potom sme sa prestahovali z mesta na dedinu a ja som ostala tehotna. nemusim hovorit, ze kontakty nebolo ako udrzovat, obcas sa cez vikend so "starymi" kamosmi stretneme, ale je to naozaj zriedka a ja som cele dni sama s drobcom. je to mala dedina, nikoho tu nepoznam a uz som sa aj rozpravala s nejakymi mamickami, co som tu nahodou stretla, lenze tie tu maju rodinu, stare kamosky, poznaju to tu, tak maju stale co robit, alebo kde ist. takze obcas sa stretneme, porozpravame, ale je to naozaj malo. strasne rada by som si tu nasla blizku kamosku, s ktorou by sa dalo prebrat milion veci, prisla by na kafco a tak... no teraz ide leto, tak to snad bude lepsie 😅 a naozaj potesi aj to, ked viem, ze nie som sama, co ma taky problem - aspom tu sa moze clovek trosku vyzalovat 😝

sklanicka, aj ja som sa vydala do ineho statu, moja rodina i priatelia su odtialto 2500 km a to iste z manzelovej strany, ale na opacny smer 😀 😀 som tu sama len s drobcami a ako ja hovorim, vrcholom mojej spolocenskej sezony je nakup rozkov v miestnych potravinach... 😒 ale clovek si zvykne na vsetko 😉

ja som zapadniarka, ktora byvala na vychode a nasla som si muza zo zapadu 😀 svadbu sme mali na vychode 🙂
no a byvame v uk 😀

dididi - ja som východniarka, bývajúca na západe, muža mám východniara a svadba bola na východe 😀 😀 😀

ja som prisla pred 3 rokmi do cudzieho mesta, ale zvykla som si dost rychlo. zo zaciatku som to prezivala ako vacsina. kym sme nemali maleho, tak nebol problem, ale ked som zostala na materskej, tak som bola chvilu stratena. moja rodina 200km, svokrovci 100km (skoda, ze nie naopak 😀 ) a kamosky 20, ale uz s inymi problemami a programom. ☹
potom sme zacali s miskom chodit na plavanie a do MC a zrazu sme mali vela kamaratov. teraz este chodime aj na hudobnu, takze pribudli dalsi. 🙂 mne sa stale niekto prihovori a niekedy mam pocit, ze takto "rychlo" som sa nezoznamovala ani na vyske. vsetky nove kamosky maju auto (ja tiez), takze aj dost pendlujeme medzi sebou, hlavne teraz, ked je von skaredo.
treba ist von. zamracenych ludi si nevsimaj a ked ti niekto usmev opatuje, tak skus zacat rozhovor. mne sa vela ludi prihovori, ze aky je maly krasny, alebo ako smiesne spuli ustocka, tak som hned happy a komunikujem. 😀 skus to aj ty. pripadne pochval kocik, ciapocku ... a ak sa debata ma rozbehnut, tak to pojde a ak nie pride niekto dalsi. drzim palce, nech si zvyknes. 😉

ahojte...
tak ja som neodisla do ineho mesta,ale ineho statu.... je to tazke...zvyka sa tazko...ale tak uz ked som tak rozhodla....🙂som spokojna....mame sa fajn....mam jednu dcerku a cakame dalsie... 😀

SKALNICKA...no vidíš to asi plávame na rovnakej vlnovej dĺžke...mne sa napráíklad dneska ráno stalo, že sme čumeli na sebe s jednou mamičkou ona zo svojim bäbätkom a ja zo svojím..a len čumeli a usmievali sme sa na seba ako prihriate... 😀 😀 😀 ah jo.....bože prečo som tu tak sama ☹ ☹ a najhoršie je to , že nemám ani aký program malej vymyslieť...teda vymyslím, ale všetko absolvujeme samé dve...☹..už mi z toho hrabe...
A čo sa týka svokrovcov a manželovej staršej sestry a jej rodiny..tak ako píšeš..sú mi duševne ďaleko...až príšerne ďaleko..a keď nemusím tak ich radšej nevidím 😀

BUFFINKOmamami sú skalné a sem-tam sa s nimi stretneš a si pripadáš ako piate koleso u voza..ja som sa tak cítila keď som chodila do Materského centra, boli tam mamičky už zohraté...a somnou prehodili len formálne veci..a oni sa bavili presne ako píšeš o svojich spoločných známych..a tak...no nakoniec som vzdala aj to materské centrum..mala som sa total debilka🙂

WALI...tiež dúfam v to , že ide leto bude viacej príležitostí ísť vonku s malou do parku, na ihrisko a že dúfam, sa nájde nejaká normálna mamička čo prehodí aj zopár slov...a možno sa aj skamarátime...dúfam, veď nádej zomiera posledná🙂

ADULIK 23...nooo si dosť odvážna len tak začať debatiť s nejakou ženskou o deťoch..a potom asi podľa toho čo čítam tak prejdeš do hlbšej diskusie až napokon ste kámošky...🙂🙂 no chcela by som túto tvoju vlastnosť...ja síce sa niekedy prihovorím nejakej mamičke ale iba v tom prípade keď sa deti spolu začnú hrať na ihrisku a pod. inak nie..som dosť hamblivá...alebo respektívne mám vždy v podvedomí, že bože čo ja chcem však som prisťahovalec...a bla bla..a to ma vždy odradí...☹....ah jo..

Bože ženské je tu niektorá z KOŠÍC ktorá je taká osamelá ako ja???☹((((((ozvite sa prosím....

Ahojte ja mám tiež taký problém ako vy .Ja som študovala v inom meste ,tam som sa vydala ,pracovala ,narodila sa mi dcérka a po rozvode som sa presťahovala späť do rodného mesta .Tiež tu nemám kamošky .Aj ja sa prihovorím ,vymeníme čísla .Volám ju 4 krát či ide von ,ale vždy nemá akosi čas .Ona mi ani raz nezavolala ,tak som aj ja prestala .Tak tiež chodím sama na vychádzky...no niesom sama mám tri detičky 🙂 .Možno sa tu mi osamelé stretneme ,ktoré budeme z jedného mesta .