Ahojte, otázka na tie, ktoré si robili autoškolu v 18 a nejazdili viac rokov (v mojom prípade 8 rokov). Ako ste začali znova jazdiť - kondičné jazdy alebo ste jazdili s manželom a postupte sa do toho dostali ?
Radšej kondične jazdy, manželia vedia niekdy pekne znervóznit svoje polovičky
autoškola v 18 ... k šoferovaniu som sa vratila v 32 😅. Žiadne kondičné jazdy, zopár krát s manželom a teraz už sama. Ale auto s automatickou prevodovkou.... inak by som sa k tomu určite nevrátila.. ale to som ja. Veľa zdaru prajem.
Myslím ze záleží veľmi od povahy človeka. Ja som presne ten prípad, len som nejazdila 12rokov. Ja som vedela ze sa cítim lepšie v aute sama ako s mužom (od neho som odkukala za tie roky teoretické znalosti) 🙂 ak by mi to nešlo zvažovala som aj rekondičné. Ale začala som v sobotu poobede na najbližšiu pumpu, vtedy minimum áut v meste, a postupne zas trosku dalej dom obchodu, zas ked bolo malo áut a už to išlo samé. A to som mala veľký velky stres z toho, teraz, sa vždy teším, dieta v zadu, ja si oddýchnem trosku aj 😅
Ja som začala jazdiť 11 rokov po autoškole, s mojím chlapom. Chudák, toľko nervov som ho stála! 😂
Zalezi kde sa chystas jazdit... niekedy staci manzel, ale vo vacsom meste by som sla z autoskolou... lebo maju vlastne spätne zrkadla a brzdu a vedia zasiahnut a hlavne kazdy vidi, ze je to auto autoskoly, na tvojom normalnom aute nema ako kto vediet, ze ides prvy krat po osem rokoch. Tam ide o toleranciu okolitych vodicov na stav, ze si zaciatocnik.
Ina moznost je jazdenie v noci, teda zname trasy bez premavky, bez ohrozenia ludi, pozriet si, kde zaparkujes, kam ides, ake su kde znacky, pomoze to neskutocne... uvidis sama, ze ti to pomoze ziskat doveru.
Ja mám manžela totálneho kľuďasa s pevnými nervami. Takže sme chodili spolu, kúpili sme pre mňa menšie auto na začiatok a chodil so mnou každé ráno do práce, potom išiel na tom aute do svojej a večer má zas čakal tam kde som zaparkovala a domov som šoférovala zas ja 😅akože komédie ale po pár jazdách som chodila sama a teraz nemám problém ísť hocikam. Ale keby nebola takáto možnosť určite by som riešila kondičné jazdy cez autoškolu. Už si neviem predstaviť život bez svojho auta .
Z toho, čo píšete, tak jazdiť spolu s manželom je asi dobre hlavne v tom, že človek má istotu a oporu. Určite začnem jazdiť na menej frekventovaných trasách a verím, že to pôjde.
Podla toho ako velmi sa vie manzel ovladat 😃
Akože je dosť trpezlivý a vie sa ovládať, ale uvidím, či ho moje šoférovanie nerozhodí 😂
Mala som asi 4 kondičné jazdy, potom raz s manželom (nikdy viac) a odvtedy som išla iba sama. Začala som cez víkendy a sviatky trasy ktoré potrebujem.
Ja som si robila vodičák v 18tke a normálne jazdiť som začala 44 ročná. Aj dovtedy bolo zopár pokusov, ale nikdy mi to nevydržalo. Vždy bol v rodine vodič, nebola som nútená. Po rozvode som začala, chodila som s bratrancom, zopár jázd a potom už aj sama. Som z BA a tu je šoférovanie fakt ťažké. Ale ide to. Držim palce 🙂
Môj otec si urobil vodičák na vojne cca v 1968. Odvtedy nejazdil, až do r. 2008, kedy si naši kúpili auto 😉 Pri prvých troch jazdách na veľkom parkovisku som bol pri ňom, odvtedy jazdí sám. Je však pravda, že on jazdí skôr dlhé trasy a nie iba po meste.
ja som si robila vodicak v 18tke, potom som dlho dlho nesoferovala, ked som mala 24 rokov isla som na Novy Zeland a tam sa clovek bez auta nepohne, resp. s tazkostami🤦 tak som si tam kupila auto a isla som (v cudzej zemi, ine pravidla premavky, jazdi sa na opacnej strane cesty) a dala som to bez problemov 😉 po navrate domov som zas asi 6 rokov nesoferovala a minuly rok som znova zacala, priatel so mnou isiel raz autom, a odvtedy chodim sama... ale ak si si nie ista, tak si zaplat par kondicnych jazd v autoskole
Vodičak v 18 tích, nejazdila som do tohto roku cca 12 rokov. Práca a zmena pôsobiska ma prinútili, kamoška co šoféruje dlho a dobre šla so mnou, dala mi par "rekondičných" jázd, neskôr som už začínala sama, pomaly, do obchodu a nazad, do mesta, a teraz už po cca troch mesiacoch behám sama aj do prace, lebo nemám na výber. Ešte je ta jazda niekedy taka kostrbata, ale odporúčam nalepiť Z, nie je to žiadna hanba, aspoň ostatní šoféri zvýšia pozornosť. S chlapom som to vzdala, ten nemal nervy na mňa a ja naňho, zrovna kludas nie je 😂😂
Presne tak, ako píšeš. Kým som sa cítila ako tak istá, šoférovala som vždy so spolujazdcom. Teraz už normálne sama, aj dlhé trasy.