Vodičský preukaz, keď momentálne nepotrebujem cestovať

keď chytáš záchvat plaču, tak ho radšej nerob. Nie každý má vlohy na šoférovanie

Za mňa bol vodičak vyhodené peniaze 🙁 ja som ho chcela v hlave som si predstavovala ako budem super mobilná a budem šoférovať
No prdlajs.. autoškolu som spravila ale ako prišlo na šoferovanie sama (aj keď vedla mňa sedel hocikto skúseny či priatel, rodičia) ja som chytala obrovský stres zo šoferovania.. kvoli tomu som robila chyby, stres sa zväčšoval a chyby sa stávali častejšie a takto dookola a šoferovanie som úplne kvoli tomu vypustila.. teraz by som asi už ani nevedela šoferovať keby si sadnem za volant
Ale je to velmi individualne, každá to mame inak možno si to radšej ešte poskúšaj a uvidíš
Ale ja som priklad toho že aj keď som sa tešila ma to, a take tie skušobne jazdy niekde na opustenek ceste mi išli a bavili.. realne šoferovanie v premavke aut už nie
Takže radšej poskušaj ešte, a keď to nepojde tak radšej sa na to vykašli

Vodicak si urob, k tomu auto s automatickou prevodovkou ak skutocne nemas vlohy na soferovanie, ja fakt, ze nemam😂, takto som zacinala ja ako priserny bojko, prve jazdy boli po malom meste v mini premavke, kde boli obrovske parkovacie miesta, ked prisli deti tak uz to slo same a neviem si predstavit byt bez auta...chce to len cvik a podporu z okolia mamina alebo kamoska, moje heslo prve roky bolo: Šikovný ma predbehne a hlupák zatrúbi...

pozri, vodicak si sprav. mat ho bude iba vyhoda ked sa rozhodnes, ze to skusis. a ak nie, nic nestratis okrem tych penazi. a mozno ti prave ta autoskola pomoze odburat ten stres, ktory z toho mas.

Ja som robila vodicak na vyske, instruktor o nicom, dost bojazliva som povaha a on to len horsil, domov som par krat prisla s placom a ze koncim. Urobila som, par krat soferovala s bratom a koniec.
Zmena prisla ked sme sa s manzelom a dietatom prestahovali na dedinu, kde auto bolo nutnost. Manzel je kludna povaha, vysvetlil mi prakticke zaklady co ani v autoskole nevysvetlili a zacala som jazdit. A rokmi to slo a ide dalej, stale vacsia a vacsia odvaha a istota, co niekedy som sa bala...kruhacov, ist sama do okresneho mesta s detmi po lekaroch, jazdenie v zime a po lade, v hmle, ist 100km k mojej mame...ale toto len s manzelom vedla zatial.
Ked auto nepotrebujes a nebudes jazdit tak to moze byt zbytocne. Rovnako je dobre spociatku mat pri sebe niekoho sikovneho v soferovani ked mas taku povahu. A dobry a chapavy instruktor je zaklad.

Urob si vodičák,kým si mladá.Ja som si urobila v dvadsiatke,dvadsať rokov som ho nevyužívala.Potom som sa odhodlala a ako dobre,že som si ho nemusela robiť na "staré kolená"

Ak je moznost, treba si ho spravit. Ono nevies, kedy sa ti zide a v tejto dobe si myslim, ze vodicak je pomaly nevyhnutnostou. Takze by som nad tym nejak dlho nepremyslala

4 roky sme mali kúpené druhé auto. Tiež som sa bála, ale pripadala som si bez neho menejcenna. Vodičák mám 2 roky a nechápem načo som tak dlho čakala, mala som ho mať uz roky. Zo začiatku som sa bála, až brucho ma bolelo keď som niekde mala ísť, ale lenivosť a odpor chodiť autobusom bola silnejšia ako strach. Moja rada, urob si ho, kúp si automat a možno budeš sama zo seba prekvapená

Vodičák som si urobila v 18, jazdila chvíľu a roky bol v supliku. Pribúdali situácie kedy by sa mi tak hodilo auto, byť odkázaný na niekoho ma zralo. Kúpila som si automat kde opadol strach z toho ,že mi zdochne, že sa nepohnem v kopci atď.... Ako človek čo mal vodičák roky v skrini môžem povedať,že neľutujem,že som ho mala "zbytočne" kurzy sú čím ďalej drahšie, koronou skomplikovane. Radšej ho mať a vytiahnuť v pravej chvili

Ja si robim prave kondicne jazdy, vodicak som minimalne 10r nepouzivala. Pridem si lava na sporty, lava na rychle reakcie, ale prestahovali sme sa mimo mesta a desi ma, ze pokial by sa nieco mojim detom stalo a muz by nebol doma, nevedela by som ich odviest do nemocnice. Posledny impulz na kondicne jazdy boli aktualne zabery, ked maminy prekracuju hranice same a bez aut...

Vodičák ani neviem ako sa mi podaril,ale spravila som nejak....som antitalent na šoférovanie,aj keď som ho mala,necítila som sa do premavky....z času na čas som sa o to pokúšala,že pojdem na nákup a chlap bude sedieť vedľa....nikdy nie sama....celú noc pred šoférovaním som sa budila ani nespala,pozerala aký je čas...lebo som vedela že ráno pôjdem...ráno samozrejme mi trebalo vracať atď....nejak som so strachom odsoferoval a potom zasa pol roka som nesadla za volant ...taký som strachoput...jedného dňa hovorím chcem vedieť šoférovať,už má nebavi všade sa vláčiť s deťmi,s kočíkom,nákupy atď..... chlap mi kúpil automat ...jazdila som si začiatku s ním vonkajšie okruhy po meste,také ľahšie trasy....po pár pokusoch som sadla naložila deti a šla na nákup,chodím denne do škôlky.....pri automate môj strach odpadol a idem😂....je to neskutočná pomoc a sloboda....čiže hlavu hore, urob ho čím skôr,čím neskôr tým bude len drahší,šoférovať nemusíš hneď ...ak sa necítis kúp si automat a pôjde to jednoducho ani nevieš ako...😉

Ja som vždy vedela, že vodičak nechcem. Mam hrôzu zo šoférovania, ani najmenej ma to neláka, skrátka som typ, ktorý za volant nesadne. Vždy som mala k dispozícii bud MHD, alebo vlastne nohy, a potom som sa vydala na dedinu, kde to už bol problém.
Ani tak som sa k tomu nedonutila.
Každý je iný, manžel šoférovať miluje, mňa to desí, a tak sme sa jednoducho presťahovali do mesta. Koniec problémom...

Vodičák je super vec ,ale pokiaľ máš strach je to horšie ako keď šoférovat nevieš , takze na tvojom mieste by som najskôr popracovala na Tom strachu a potom sa pustila do vodičáku 🙂