Viera v Boha

@miroslava_mirka toto je velmi individualne.
Nemyslim,ze ked niekto mal skutocne silny,resp.snazil sa o vztah s Bohom,ze ho to po smrti blizkeho od Boha vzdiali. Mozno prve chvile to zamava so vsetkym,tak aj vo vztahu s Bohom...pridu otazky,preco...ako mohol....
Mne viera pomohla zvladnut stratu rodicov a pomaha mi aj teraz.
Nie som taky super veriaci ako by som chcela byt,no snazim sa.

Mne zomrel velmi blízky kamarat, ked sme mali asi 20 rokov. Nemalo to ziadny vplyv na moj vztah k Bohu. Casto nanho myslim doteraz. Ale najhorsie na celej udalosti som niesla to, co jeho rozhodnutiu predchadzalo, co si musel prežiť a ako zufalo sa musel citit.

@miroslava_mirka Mne minulý rok zomrel dedo a nemalo to žiaden vplyv na moju vieru. Verila som Bohu,že robí všetko tak ako má byť.Pozri si film Chatrč, možno pomôže 🙂

@miroslava_mirka vela ludi, co prezili holocaust stratili vieru v Boha, pre tu hrozu co tam videli, ako to mohol Boh dopustit na nevinnych ludoch, detoch...
Co sa tyka mna a vnimania Boha po smrti blizkeho, tak ja to (nieco) citim, resp. citim Boha v kazdom cloveku, citim strachy ludi, aj ich pohodu, citim ked niekto umrie a nema dusu pripravenu ist prec a citim, ked clovek este za zivota odchadza, akoby sa jeho aura vytracala. Boha v zmysle biblickeho pana na nebesiach, podla obrazu ktoreho bol na zemi vytvoreny clovek necitim, neverim, verila som mozno do 4-5 rokov... Jezisa vnimam ako historicku postavu, ako pana, ktory bol lokalny guru, ktoreho ucenie prerazilo na celom kontinente a slo dalej, nespajam s nim vieru v Cirkev, alebo co, takze zatial mnou nejako ziadna smrt neotriasla (a to som jej blizkost v rodine prezivala od malicka) v zmysle, ze by som si kladla otazky, ci ma zmysel zivot, alebo ci je nieco po smrti. Zime pre tento den, jednu istotu mame vsetci, ze raz zomrieme, tak žime najlepšie ako vieme.

@miroslava_mirka u nás v rodine zomreli krátko po sebe dve malinké nevinné deti a to moju vieru v Boha veľmi ovplyvnilo. Dokonca som prestala úplne chodiť do kotola. Rozprávala som sa o tom aj s kňazom, on sa mi snažil vysvetliť, že to bola Božia vôla a chcel ich ako anjelov a pod. No podľa mňa oni chceli žiť, byť s rodičmi, mať kamarátov, zažiť to čo k životu patrí..... a nikto ma nepresvedčí o opaku. A nikdy už moja viera nebude ako pred tým. Na Boha už ani nemyslím, nemodlím sa, lebo ak je jeho vôľa aby umierali deti, tak nemá v čo potom veriť....

@miroslava_mirka ahoj, úprimnú sustrast...😟, je to veľmi ťažké....som veriaca, a viera v Boha sa u mňa stratou milovanej mamičky viac upevnila....najťažšia bola pre mňa modlitba k Bohu, kôli tomu,aby sa maminka už viac netrápila....dni po Tom, boli toho len dôkazom 😟

@miroslava_mirka Tvojou vierou moze otriast vela smutnych udalosti.Pamatam si,ako jeden knaz rozpraval na omsi,ze vzdy,ked ide navstivit onko deticky v nemocnici,iduc odtial sa pohada s Bohom...

Mne zomrel moj ocino...velmi blizky clovek, moj vzor, moja podpora...boli to tazke dni a noci...preplakane...
Od chvile ked ho vzali do nemocnice ( len preistotu na vysetrenia) po samotnu smrt vyhlasenu lekarom preslo 6 hodin. Cas sa prichystat na takuto spravu nebol. Aj ked ten nieje asi nikdy. Verim ze mu je dobre a verim od posledneho jeho vydychnutia lebo chvilu po tom co mi to lekar oznamil som zazila na mali moment tak nadherny pocit, bezstarosti, lahkosti, stastia ze sa to ani opisat neda...verim ze sa bol somnou rozlucit a chcel mi takto ukazat ze sa ma dobre...preto to beriem ze to bola Bozia vola...pre mna a okolie mozno tazka ale pre neho mozno ta najlepsia...

Ja som úplne prestala veriť v boha ale nie kôli smrti blízkeho. A to som bola naozaj od malička vedená k viere. Angažovala som sa v cirkvi, vyštudovala cirkevnú vš. Nakoniec sa zo mňa stal totálny ateista. Prestala som veriť lebo nám s mužom nie je dopriate dieťa. 10 rokov sa snažíme, sme zdravý a nič. Dali by sme mu lásku, všetko čo treba a nič. Čo je to za boh keď nedá dieťa tam kde by sa malo dobre a kde ho chcú. Ale tam kde ho nechcú, tam kde žije v hlade, špine, bitkách...

@jeanne0 Jób má môj obdiv. Prišiel o všetko, a napriek tomu sa nevzdal viery. Či má človek od Boha brať iba to dobré? V dobrom sa ľahko verí. Viera ako aj vzťah by mal byť v dobrom aj v zlom. Aj v tom najhoršom. 😉

@miroslava_mirka nijako to pre mňa nesuviselo. Vieru som stratila ale preto že som sa neuspoķojila s týmto svetonázorom, bol to výsledok intenzívneho premýšľania počas VS.

Problém bude asi v tom, že si Boha mylne predstavujeme ako osobu, bytosť, niekoho, kto má rozhodovať čo sa tu na zemi má diať a má byť spravodlivý a preto nás také tie zlé veci čo sa nám stanú od neho akoby odvrátia. Pre mňa ale Boh nie je nijaká bytosť ( čo som si samozrejme uvedomila až časom) je to všadeprítomná kreatívna energia, ktorá funguje na určitých princípoch - zákonoch, platných v celom vesmíre ( zákon príčiny a následku, zákon zachovania energie, zákon rovnováhy atď.). To či sa tu udeje niečo zlé, nezávisí teda akoby na jeho rozhodnutí, je to výsledok nejakých dlhodobých alebo krátkodobých energetických vplyvov, ktoré medzi sebou neustále vplývajú. Nás ľudí tiež považujem za čiastočky Boha ( božskej energie - v Biblii je to metaforicky nazvané, že nás Boh stvoril a vdýchol nám dušu, že sme na jeho obraz akokeby) čiže aj my ovplyvňujeme túto božskú energiu neustále svojim konaním ( slobodná vôľa) ktoré majú potom rôzne následky. A síce častokrát nevieme pochopiť prečo sa niečo stalo, ono to malo svoje príčiny niekedy možno v minulosti, jednoducho tie zákony, ktoré sú stále dané, ktoré na tú energiu vplývajú sa prejavia v určitom momente nejak. Netreba preto zato viniť Boha, že niečo akoby "dopustil" dokonca ani nás alebo toho človeka, ktorému sa to stalo. Proste tieto zákony, ktoré tu vytvárajú rôzne situácie sú tu na to aby sme sa takpovediac zdokonaľovali, posúvali, získavali skúsenosti, a to častokrát aj cez bolesť a utrpenie, patrí to k tomuto stvoreniu, treba to prijať tak ako to je a nehľadať vinníka. Je to skúsenosť, ktorou sme si mali prejsť. V podstate sme si to sami vybrali a naplánovali, že tým budeme ako čiastočky Boha prechádzať. Tu máme pocit, že sme oddelení, keď nám akoby nejaká tá blízka čiastočka odíde, trpíme, no v skutočnosti sme neustále všetci spojení v jedno, sme totiž JEDNO. Takže sa nikto z nás nemusí báť, že o niekoho prišiel, prišiel len o jeho hmotnú stránku, hmotnú formu tu na Zemi, ale to je len malá čiastočka jeho prejavu tu na Zemi, o to skutočné duchovné a duševné prepojenie nikdy neprichádzate, len ho tu v tejto forme nie úplne dobre dokážeme vnímať. Neviem či som to napísala zrozumiteľne, v podstate je veľa vecí tak metaforicky popísaných aj v Biblii ako to je, no v tej dobe kedy Biblia vznikala sa to ťažko dalo popísať takto ľuďom, len v tých príbehoch a zázrakoch, a samozrejme že si do toho kadekto potom aj počas stáročí pozasahoval, tak niektoré časti už zmenili význam, ale niektoré sa celkom dobre dochovali.
Čo sa týka samotnej VIERY, to tiež neberiem tak asi klasicky kresťansky - slepo veriť - skôr to beriem ako vnútornú silu v každom z nás, ktorá je schopná formovať tú energiu všade okolo nás, tou vnútornou VIEROU formujeme tú božskú energiu, ktorú máme, čiže formujeme svoje okolie, tvoríme, a vytvárame aj svoju budúcnosť. Bohužiaľ si to vôbec neuvedomujeme aká je to sila a ako ňou veľmi môžme všetko ovplyvniť, nielen pozitívne ale aj negatívne samozrejme. Čomu uveríme, to sa stane skutočnosťou - tiež sa nachádza v Biblii kopa prirovnaní, ktoré to potvrdzujú ( Ježiš - nie ja ale tvoja VIERA ťa uzdravila - nie viera v Boha ako mylne vysvetľujú kresťania, ale viera v to uzdravenie). Preto pozor na to, na čo myslíme a čomu veríme. Preto aj sebavedomí ľudia sú takí akoby silní, veria hlavne sebe, svojej sile, že ju majú a potom veria cieľom, ktoré si predsavzali, že ich dokážu splniť. Samozrejme bigotne veriacim toto moje ponímanie Boha a Viery príde ako rúhačstvo, ale takto to vnímam ja a preto mi do seba zapadá aj to, že s atu na svete dejú aj rôzne akoby negatívne veci, z nášho pozemského hmotného pohľadu akoby zjavné nespravodlivosti, ale v skutočnosti nič také to nie je. Všetko si tu v skutočnosti tvoríme my, sme čiastočky Boha, máme slobodnú vôľu, poznáme na duchovnej úrovni všetky zákonitosti a kým sme sem vstúpili, súhlasili sme so všetkým čo sa tu stane. Nie je preto dôvod sa na Boha či niekoho iného hnevať, je to skúsenosť, ktorú sme si prišli prežiť, aby nás posilnila, niečo naučila.

@halienka ja v tomto nemam jasno, ale popravde si tiez myslim, ze Boh a vsetko okolo nie je uplne take ako tvrdi Biblia ci cirkev. Jednoducho mi nedava zmysel, aby milujuci Boh dopustal tolke nestastia a krivdy na ludi ci skusal ich vieru tak krutym sposobom. Verim, ze nejaka vyssia sila existuje, ze nas zivot nekonci smrtou...ale neverim uz, ze ked sa budeme modlit tak si vymodlime to ci ono...kolko je naozaj silne veriacich ludi, ktori sa modlia vo velkych skupinach za uzdravenie pribuznych a oni ajtak zomru ci sa stane nejake nestastie. A myslim vsak, ze ti ludia naozaj veria tomu, no ajtak to nestaci. Je to nejake prilis zamotane, nepochopitelne. Nikdy som sa nezaioberala hlbsie tymito otazkami, ale ked zomrela moja mama za okolnosti ake tu rozoberat nebudem, zamyslela som sa hlboko nad tym vsetkym a vysvetlenia veriacich mi zmysel nedavaju. Neverim vsak ani, ze by tento svet vznikol velkym treskom, vela veci je tu fakt vymakane a detailne vytvorenych na to, aby vznikli nahodou...niekto toto vsetko urcite stvoril. Ale zrejme s inym umyslom ako je dnesny svet. Verim, ze ludia si to tu fakt dosrali a nejak sa to vymklo spod kontroly vsetko...povodny plan bol zrejme iny. Snad bude aspon v jednom pravda, ze sa vsetci blizki stretneme na druhom svete, kde bude uz len laska a dobro.

Zaujímavé čo tu čítam. Som neveriaca.
Ak rozmýšlam o viere, tak práve ten jediný dovod prečo niekedy veriacim závidím a chápem prečo svoju vieru potrebujú je, že v prípade akejkolvek ťažkej životnej situácie majú niekoho ku komu sa vždy a za každých okolností možu obrátiť. Nech sa stane čokolvek, ak aj sám človek pochybí - Boh je vždy k dispozícii ak mám doveru. A rozumiem že práve tejto opory v neistom svete sa človek ťažko vzdáva, veď inak je tu iba studený prázdny vesmír, ktorému je moj osud naozaj lahostajný.
Zvláštne /pre mňa/, že potom v krízových obdobiach niektorí stratia vieru, ak by sa práve
vtedy mali najviac primknúť k svojej jedinej istote.
Rozhodne nechcem nikoho popudiť, len také moje zamyslenie.

@ckocka vieš, aj ja som zo seba sklamaná. Vždy som bola vychovávaná ako veriaca, ale práve otcova smrť mojou vierou zamávala. Ja ani nie som na neho nahnevaná, ani sa nepýtam otázky prečo práve on. Skôr to boli také otázky, že viem, že je Boh, že je nebo, že otec je už v nebi a je mu dobre. Ale a tu práve sa mi vynárala otázka, že ale čo ak nebo nie je? Čo ak naozaj človek len zomrie a to je koniec? A tu som si povedala, že jednoducho sa nad tým nebudem zamýšľať, nebo a Boh je a hotovo. Otec je v nebi so všetkými príbuznými, dáva na nás pozor a je mu tam už konečne dobre. Asi moja viera nie je až taká silná, aby ňou niečo neotriaslo. V mojom prípade smrť otca.

Ľudia páchajú najhoršie zverstvá, ale vinia z toho Boha. Ja sa pýtam, prečo toto všetko čo sa deje dopustia ľudia? Neverím v ľudí a neverím ľuďom, okrem mojich najbližších. Kým je nádej a viera v to, že sa po smrti raz stretneme, nech sa deje čo chce, túto nádej mi nikto nezoberie. Nikdy som sa nepýtala, prečo práve ja, alebo prečo to Boh dopustil, pre mňa sú to totálne zbytočné otázky. Nikdy sa neprestanem ale pýtať, prečo to či ono dopustia ľudia. Práve oni ťa odsúdia, zavrhnú aj pre maličkosti, ale Boh je tu pre všetkých bez rozdielu. Preto v Neho verím. I keď som ten najposlednejší z najposlednejší, je tu pre mňa, narozdiel od ľudí. Miluje ma, aj keď o Ňom pochybujem, aj keď Mu nadávam, aj keď Ho preklínam.

@ckocka Práveže pekné zamyslenie.

@mmoonna Ten film sa volá Nebo nie je výmysel.

@miroslava_mirka A tak ako pise nenisom,treba si pozriet film Chatrc,ktory da odpoved na mnohe nase otazky, BOH rovna sa LASKA.

@tripetta to je pekna myslienka. Len sa chcem spytat, preco Boh, ktory je vsemohuci nepomoze ked sa deju tieto zle veci? Ved ma tu schopnost, napriek tomu to dopusti. Chapem, ze ludia urobia zle veci, nie on...ale preco nezakroci a nepomoze dobrym ludom, ked ho prosia, modlia sa? Jedine mi dava zmysel - vytvoril zem, ludstvo a viac sa nestara do toho co sa deje s jednotlivcami na tomto svete...no v takom.pripade su zbytocne akekolvek modlidby.

@miroslava_mirka Myslím, že to bol Bono z U2, ktorý povedal (budem parafrázovať), že ľudia si mylne myslia, že ak je niekto veriaci, má odpoveď na všetko. Boha, ktorého opisuješ, uznávajú tí, ktorí vyznávajú deizmus. Hľadaj sama odpovede, kto hľadá, nájde. 😉

@miroslava_mirka ahoj... Aj my sme veriaci a nedávno sme prišli o bábätko za veľmi dramatických okolností s ktorými sa doteraz neviem vyrovnať a neviem či sa mi to niekedy podarí . Ešte v nemocnici som nemohla uveriť tomu čo sa deje a prečo ale Bohu som to nevycitala.Neviem a nerozumiem prečo to tak je ale verím že je to vďaka modlitbám ktorými ma zahrnulo spoločenstvo ku ktorému patrím a vedomie že Boh ma miluje a jednoducho jeho láska mi pomôže prejsť týmto ťažkým obdobím. Áno niekedy si položím otázku prečo sa to muselo stať takto ,prečo práve mne...aký to má cele zmysel....ale vo svojom vnútri viem že Boh mi nechce ani ublížiť ani ma zraniť ani potrestať...lebo je to môj otec a otec svoje deti miluje...vždy bude stáť pri mne a podrží ma .Je len na mne či mu to dovolím alebo ho od seba odozeniem .Boh nemôže za všetko zle čo sa deje.Mnohokrat mu kladieme za vinu veci pre ktoré sme sa rozhodli sami alebo za veci ktoré sa jednoducho udejú.Vies ja si kladiem otázku či by to neskončilo ináč ak by som verila viac...ak by bola moja viera naozaj tak silná že by som vrchmi mohla hýbať....Ale nie je ....je to iba moje zbožné prianie.Ale jedno viem.... že Boh nám vie a chce priniesť aj s nami nepochopiteľných ťažkých veci ,udalosti ...niečo dobré.Tak ako teraz nerozumiem prečo toľko bolesti tak o pár rokov možno mesiacov to pochopím...pochopím prečo to tak muselo byť.Jedna vec ktorá ma napadla už skôr ani neviem ako ...bolo to ...že Boh tam toho môjho synčeka chcel preto aby som sa snažila svojim životom tu na zemi dostať k nemu do neba❤ aby som mala vždy dôvod byť dobrou mamou ,ženou, priateľkou , dcérou...človekom ...aby som dosiahla svoj cieľ.. .dostať sa k Bohu a k môjmu drobčekovi....a ešte jedna otrepaná fráza ktorá sa v takých chvíľach ťažko prijma a chápe ..ale všetko zle je na niečo dobré....ale len ak to Bohu dovolíme aby tým ťažkým obdobím prechádzal spolu s nami.

@miroslava_mirka
Ja si myslim ze uz vobec pochybnosti o tom ci existuje Boh dokazuju ze sme nejakym sposobom nuteni sa zamysliet nad tym to vsetkym o com to tu je...a ze ten dokaz clovek nejakym sposobom akoby chcel,potreboval, lebo sme ludia....ale je to asi v tom o com a ako rozmyslame. Potom pridu rozne skusenosti a situacie.....neviem.
Aj mne zomrel otec za neprijemnych okolnosti. Vo viere ma to neutvrdilo, vznikol mi velky otaznik....ale zapada mi to do mozaiky, ktora sa mi poskladala neskor.....v mysli, v uvahach..preco ako..a to mi je paradoxne prave dokazom v existencii Boha.
Kazdym dnom sme konfrontovani ....

@miroslava_mirka a ako velmi zle by to muselo byť aby podľa teba mal zakročiť? Alebo ako dobrá by si musela byť aby sa ti to splnilo? Nemalo by to byť tak že sa súdi až V súdny deň? Proste zato že tebe sa to zdá ako zlo to tak nemusí byť. Alebo ty si indikátor toho že tvrdís že to boh to mal urobiť takto? Ja napr vobec pojmy dobro a zlo nepouzivam. Su velmi nepresne. Modlitby sú na to aby sa ti ulavilo, je to forma meditácie, sebapoznavania, sebarozvoja. Ako tu už bolo naznačené nefunguje to že toto urobím a dostanem, modlitba neznamená že máš automaticky na niečo nárok.

@miroslava_mirka nebola som v takej situácii ale v okolí si všímam že po takej obrovskej strate sa ľudia (viac i menej veriaci) ešte viac obracajú na Boha, asi hľadajú odpovede, čerpajú silu...

@miroslava_mirka Boh nas miluje....kto miluje,skutocne miluje-dava slobodu.
Nezasahuje?
Raz zasiahne...na konci.
Vzdy mame na vyber....v tom.je jeho laska.
Jezis,jeho syn trpel,zomrel.....
Nikto nikdy nepovedal,ze veriaci si vsetko vymodli,vyprosi...ze o co poprosi,hned dostane a,presne tak ako prosi.
Veriaci nema zivot vyrieseny...no lahsie sa kraca,ked nieco zaboli....zrani,co zrazi k zemi.

Mne ocko zomrel náhle na infarkt, bolo to dosť bolestivé a nemohli sme tomu uveriť že už nieje medzí nami. Ale nas celu rodinu to obrátilo k Bohu, začali sme sa stretávať u nás doma alebo na dvore s otcom duchovným a modlili sme sa, rozprávali sa atď. Mňa to pritiahlo k Bohu a teraz máme spoločenstvo vďaka Bohu, Božie cesty sú nevyspytateľné, Boh má s každým plán a preto aj keď nechápeme začiatok cesty ale po čase to príde. Iba Boh vie prečo sa to stalo, a mi nemáme prečo byť naňho nahnevaný, pretože všetko a všetci patríme Bohu lebo on nás stvoril a dal nám život. 🙏😇

Ja som vychovana v katolickej rodine, ale moja viera sa vyformovala az v dospelosti a s cirkvou nema vela spolocne. Minuly rok mi zomrel dedko a ked som sa na neho divala, citila som velky pokoj. Uz tam bola len fyzicka schranka, prazdne telo, dusa bola davno s Bohom.
Ucim sa jednu dobru vec...nepytam sa Boha preco???? Pytam sa: co mozem v tejto chvili urobit?
Boh je s nami v kazdom okamihu, aj ked ho odvrhneme. Aj ked 'dopusti' utrpenie.
Preco je smrt taky strasiak? Pre tu neistotu, ze je nieco potom.... bojime sa neznameho.
A bolest k zivotu patri... cez nu sa ucime. Kam sa posunies, ked ti je stale dobre? Aku mas motivaciu nieco zmenit?
Za poslednych dvanast rokov som si uzila kopec trapenia... teraz spatne vidim, ze Boh bol so mnou vzdy, pripraveny pomoct. Stacilo len poziadat a pocuvat. Co som nerobila, lebo som vyplakavala nad svojim zivotom. A potom som nepocula nasmerovanie, ako z toho von.
A ked sa uz nepriecim a nespochybnujem kazdu neprijemnu vec, ktora pride, zije sa mi lahsie.
Tatino mal pred par mesiacmi na male... zije a je mu lepsie, ale tu moznost som prijala s pokojom, pretoze som vedela, ze vie, ze ho lubim, ze vztah mame cisty a ze mu nedokazem zabranit, ak je jeho cas.

Raz som hrala v rodinnych konstelaciach smrt (ak to nepoznas, pogoogli 🙂) a pamatam si, ze som bola smutna z toho, ze ludia nevidia, ze zivot a smrt su ako sestry, ze je to len cyklus a jeho zmena a vnimaju ju ako nieco hrozne a negativne. Ze zivot je oslavovany a smrt obavana....pritom su to neoddelitelne udalosti, dve strany jednej mince.
Cloveku je lahsie ked sa neprieci zakonitostiam zivota. Ja verim, ze smrt je navrat domov a vo fyzickom tele sme vlastne na poucnom vylete 🙂

Aj ked mam obcas strach o muza alebo deti, vzdy je pod tym myslienka, ze je vsetko v poriadku, v kazdom okamihu a stave a ze boh je so mnou. A keby sa im nieco stalo, mojou vierou by to neotriaslo, aj ked by som sa zlozila ako kazdy normalny clovek. Hladala by som v nom utechu.

A uprimnu sustrast ♡