Vianoce s našimi nebohými
Prajem krásny adventný čas. Tohto roku mi zomrel ocko. Bolí to a mám etapy keď som zmierená no aj etapy keď sa idem zblázniť od žiaľu.. Nuž je to ešte čerstvé. Idú sviatky moje prvé bez jedného rodiča. Cítim jeho prítomnosť za posledné dni viac ako kedykoľvek predtým. Pálite počas štedrej večere sviečky tým ktorí tu nie sú? Chcela by som aby cítil že tu je vítaný. Že sme nezabudli... 😔
na Štedrý deň chodievame na hroby rovnako ako 1. 11.
v dome rodičov som urobila slávnostný stôl.... bola som spokojná, tak som to cítila, tak som to spravila.
na cintoríne som bola spraviť menšiu výzdobu - do vázy zopár konárikov zo smreka.
Jasné vždy ideme aj na cíntorín. Pri stole tiež nechávame voľný tanier a tak. A ja si myslím, že to cítia a vedia, že ich ľúbime. Tak to vie aj tvoj ocko. Je mi ľúto čo prežívaš. Príjmi moju úprimnú sústrasť.
24.12. ideme vzdy na cintorin, zapalime sviecky, pospominame.
Viem čo prežívas, mne zomrel tatino v apríli tohto roku. Určite sa mu prestrie pri stedrej večeri, tak ako mojim nebohým svokrovcov a určite pôjdeme na cintorín. Mám pocit, že odstupom času je to ešte ťažšie..
Počas štedrej večere nie, ale na štedrý deň pred večerou chodíme na cintorín, sviečky zapálime tam. Potom pri motlitbe pri stromčeku spomenieme všetkých nebohých príbuzných.
Chodievame na Štedrý deň na cintorín,pomodlime sa a zabalíme sviečku. Doma potom pred večerou sa tiež modlíme a spomíname aj na našich blízkych...
Tiez chodievam na cintorin zapalit sviecku na vianoce a “povedat” cokolvek od srdca. Zaroven oni predsa vedia co citime a ako to mame. Nie je potrebne sa trapit, aby si boli isti, ze su vitani, chceni. My nechavame stale jeden tanier pre mamku. Aj jej miesto ostava prazdne. Ale proste ved oni vedia …🙂 chapem, ze je to skoro a ze vianoce su sviatky, kedy sme citlivejsi a viac nam chybaju. Ale sucasne neboj - pride cas a tie spomienky budu pekne usmevne. Nie so smutkom. Proste s prijatim. A ked som prijala, odlahlo mi.
Áno,zapálené sviečky doma a na cintoríne,plus prestierame pre 1 osobu naviac.
Mrzí ma, čo prežívaš. Moja starká po dedkovej smrti, vždy prestrela na stôl aj pre neho. Sviečka je samozrejmosť 🙂 a zvykli sme ísť aj na hrob s nejakou vianočnou dekoráciou.