Veríte na svoj osud?
Verite, ze vsetko je tak ako ma byt, a ze kazdy ma svoj osud napisany?
Ja sa casto zamyslam nad tym mojim, pracovala som v statnom podniku, kde ma kvoli korone prepustili. Plakala som, tu pracu som milovala, nechcela som odist (dokonca som kontaktovala jedneho vysokopostaveneho politika, ktory bol v tom case pri moci aby sa mi to pokusil vybavit, zial nepomohlo - vdakabohu).
Potom som pracovala u jedneho sukromnika, tam som to doslova neznasala a modlila som sa nech si cim skor nieco ine najdem.
Nakoniec ma vzali na este lepsie miesto ako v tej prvej praci a kde som aj stretla otca svojho dietata (bola to laska na prvy pohlad z obidvoch stran)
Rozmyslam, ze ak by sa toto vsetko nestalo, ak by ma nevyhodili, a nepresla si tou cestou, jeho by som nikdy nebola stretla.
Verite, ze je to tak?
áno verím na svoj osud... veľmi ťažký mi bol nadelený.
No tak by si stretla niekoho iného, alebo by si sa rozhodla zostať sama a odísť do Afriky, a ani na um by ti neprišlo že tohoto si nikdy nestretla - logicky.
V mladosti som čítala spisy sv. Augustína a dodnes si pamätám jeho myšlienku o dejinách, o tom, že veci plynú presne tak ako majú a aj keď momentálne nevidíme zmysel niektorých udalostí, on tam je a postupne sa odhalí, len treba vydržať. Dá sa povedať, že sa tým riadim. Beriem veci tak ako prichádzajú, dobré aj zlé, nehysáčim, netrápim sa nad tým, či nedokážem zmeniť, proste nechávam život ísť.
Nie, neverim na osud. Je to vsetko iba splet nahodnych situacii a nasich rozhodnuti. Obcas sa proste zadari a vsetko vypali este lepsie ako sa mohlo zdat.
Tiez pridam jeden pribeh, ktory super vypalil. Pred 3 mesiacmi som dala vypoved v praci, kde sa k nam sef nespraval zrovna uctivo. Odchadzala som do lepsie platenej prace s nadsenim, az kym som nenastupila a bola to jedna katastrofa. Po mesiaci som zvazovala ukoncenie pocas skusobnej doby a pomyselne som si buchala hlavu o stenu, aku chybu som urobila, ze som nevydrzala v povodnej praci. Skoncila som tam. Dala som si mesiac volna, oddychla, uz ma zacali prepadat myslienky ze zbytocne vymyslam a urcite si nic tak dobre platene teraz v najblizsich mesiacoch nenajdem. Buduci tyzden nastupujem do novej firmy, kde mam skoro 2-nasobny plat ako v tej prvej.
Niekedy risk je zisk a niekedy to proste nevyda tak, ako by sme chceli.
Nie, neverím. Úplne každý má niečo, o čom si môže povedať, že keby sa to a to nebolo náhodou prihodilo, nebola by som tohoto človeka stretla, nebola by som s ním atď. Nie je to žiaden dopredu napísaný osud, je to proste život. Keby si bola išla pracovať inam, mohla si tam zase stretnúť niekoho iného a byť teraz s ním.
Verím na osud ale zvláštne je že dosť riskujem ... 😉
Ak niekto verí na osud, tak za svoj osud považuje vždy práve ten život, ktorý žije. Nikto za svoj osud nepovažuje to čo sa nestalo, k čomu nedošlo. Osud = tá realita, ktorú žijem. Inú nepoznám, nezažila som, nestala sa. Keby moj život prebiehal inak, bol by to prekvapivo tiež moj osud.
dnes som čítala taky článok ako v Austrálii nejaký chlap celé roky zneužíval deti do 10 rokov v detských domovoch, dokopy skoro 90 detí. Bol to jeho osud? Bol to ich osud?
Vela veci v mojom živote boli veľké náhody, skôr verím, že stretneš ľudí, ktorých máš stretnúť, ktorí Ťa ovplyvnia či dajú Ti na niečo odpovede, posunú, ale priamo na osud nie.
Ja verím, úplne každá udalosť v mojom živote je presne tak ako má byť dobrá aj zlá a všetko do seba zapadne a dá zmysel.
Nie neverim. Ale aj mne sa stalo, ze udalosti ktore som najprv vnimala negativne, sa ukazali nakoniec ako stastlive.
Áno verím, vždy sa deje to co sa ma diať. A čo mi nie je dané tak aj na hlavu sa môžem postaviť aj tak to nedosiahnem.😃😆😆
@zuzanaa239 Takže myslíš že ak by si sa narodila o týždeň neskor tak by tvoj život nedával zmysel? Ak by si sa rozhodla študovať v Košiciach a nie v Bratislave tak by tvoj život nedával zmysel? Ak by si vo štvrtok presne pred rokom nešla do kina ale na prechádzku do parku tak by tvoj život nedával zmysel?
@ckocka áno presne to si myslím, že som bola stále v správny čas na správnom mieste, ktore má malo posunúť práve tam, kde práve som.
No v konečnom dosledku sme všetci v správny čas na správnom mieste, aj tí čo s nimi spadne lietadlo.
@ckocka presne tak, nemyslí, si že mne sa nikdy žiadna zla vec neudiala a idem lenpo slnkom zaliatej ceste.
@zuzanaa239 To nemá nič spoločné s tým že by sa ti nemali diať zlé veci, ale s tým že z miliona možností možeš vždy voliť iba jednu a súčet tých volieb dá na konci tvoj životný osud. Vždy, nech sa rozhodneš akokolvek.
@ckocka rozumiem, ale ja verím, že mňa moje rozhodnutia presnie tie ktoré robim tu a teraz posúvajú práve tam kam sa mám dostať a som s tým stotožnena 🤷🏻♀️ a to ako ja sa rozhodujem v presne v ten daný moment mi prináša to čo vlastne potrebujem. Čiže žijem si svoj život bez starosti a pochybnosti o zajtrajšok lebo viem, že ma osud zaveje presne tam kde sa mám ocitnúť.
@autor to máš tak isto ako aj s Bohom.Niekto verí, niekto nie.Rovnako je to aj s osudom.Darmo budeš niekoho presviedčať ak im to nič nehovorí.Ja tiež verím na osud že je dačo medzi nebom a zemou a že si tu máme dačo odskákať.Náhody podla mňa neexistujú.Ked sa nad tými akože náhodami spätne človek zamyslí,dokonca to dáva aj vysvetlenia ale to velakrát až počase človek zistí ako to do seba zapadalo
@zuzanaa239 To máš dobré, tvoje vedomie aj podvedomie pracuje najlepšie ako vie.
Na osud ako taký nie. Pritom verím na karmu, ale nie v tom zmysle, že do neviemkoľkého pokolenia ako niektorí tvrdia. Prečo by sa malo nejaké dieťa napríklad trápiť pre nejakého prapradeda, či mu mala byť predurčená nejaká nevyliečiteľná choroba? Nie, verím proste v život, že sa ho treba snažiť prežiť čo najlepšie..
@ckocka myslíš? Snažím sa brať veci tak ako sú, že to čo sa mi deje ku mne patrí, možno aj preto, že sa mi prihodilo aj dosť veci ktoré som nedokázala ovplyvniť choroba malej dcérky, pokus o samovrazdu v blízkej rodine…ja nechapem ľudí ktorí napr. týždenne prebehnú x kilometrov, vylúčia z jedálnička všetko sacharidove, zaobstarajú si kilá výživových doplnkov a sú presvedcení o tom, že veď predsa žijem úplne zdravo, stravujem sa pestro a že žiadna choroba si má nenájde. Ja tvrdím, že všetko, čo si ma má nájsť si ma najde aj keď sa na hlavu postavím…
Jediný čas kedy som verila v osud je moja cesta do Švajčiarska ..nikdy som ju neplánovala ,ale ta cesta bol môj osud,spoznať na tejto ceste kopec fajn ľudí ktorí mi pomohli v čase kedy som vedela po nemecky povedať akurát tak guten morgen 🤪..stretnúť budúceho manzela ,pomôcť mu pri chorobe s jeho otcom mojim zlatým svokrom až po jeho posledný deň 😔to bol môj osud a viem že ešte ma isto niečo zaujimave čaká .
Áno verím. Osud je daný. Svojho muža si mala stretnúť presne tam kde si ho stretla.
@zuzanaa239 Takže nemáš slobodnú vôľu, všetko čo urobíš je (niekým, niečím ) dopredu určené a ty to nemôžeš žiadnym spôsobom zmeniť.
@zuzanaa239 presne tak, čo má prísť príde. Či to nazveme osud, život. To je jedno. Každý kto žije, má nejakú budúcnosť. Len človek nevie čo, preto to nemôžeme zmeniť. napr. žena si nájde muža a bude alkoholik. Keby to vedela dopredu, že ho stretne napr. na zastávke, v bare, na diskotéke - tak tam nejde. Možno. Zmeniť môžeme svoje zvyky, stereotyp a tým sa zmení náš život. Každý čin, každá akcia vyvolá nejakú reakciu.
Mne sa tiež stali veci, vďaka ktorým som tam, kde som a stretla ľudí, ktorí mne niečo dali a ktorým som ja niečo dala. Jednoducho to tak malo byť. Každý má svoju budúcnosť.
Nie, neverim. Odmietam predstavu si len tak volne plavat zivotom a vsetko zvalovat na osud. Radsej sa budem aktivne snazit o zmenu ak sa mi nieco nepaci.
@ndrag to že niekto verí na osud, neznamená, že pláva životom. Ale chytá sa príležitostí, ktoré mu život ponúka a ide si za svojim.
Nie, neverim. Veci sa mohli udiat uuuuplne inak a ty si mohla stretnut este dokonalesieho muza nez mas ( vzdy sa najde niekto lepsi 🙂) Tak a aky je teraz tvoj osud? Napleny alebo nenaplneny? Vies?