Veríte na osudovú lásku?

roselitka
13. okt 2009

Ahojte, chcem sa opýtať, či veríte na osudovú lásku. Na tú karmickú lásku, ktorú si nosíte z minulých životov. Ja som takú stretla pred 8 rokmi. Tú lásku, keď viete hneď, na čo ten druhý myslí, aj keď mlčí, keď máte pocit, ako keby ste sa poznali celý život, a pritom ste sa práve spoznali. Tú lásku, kedy nikoho nepotrebujete, len jeden druhého a kedy prerozprávate celé noci. Tú lásku, kedy stačí jeden jeho pohľad a vy sa celá chvejete a cítite tlkot srdca v krku. Tú lásku, kedy mu bezhranične veríte a viete, že to nie je naivné, pretože je to ON a nikdy Vás nesklame a tak mu zložíte celý svet k nohám.. Ale bola som asi na taký vzťah ešte nepripravená a on tiež prechádzal práve nie dobrou fázou svojho života, a tak som ten vzťah násilne ukončila, lebo som chcela ísť životom ďalej bez neho a nechcela som sa viac trápiť a čakať. Ukončila som to cielene tak, aby som ho nahnevala a zranila a aby sa nikdy viac neozval, lebo ja by som inak bola slabá a vrátila sa k nemu.. Prešlo päť rokov, počas ktorých nebol ani jediný deň, kedy by som na neho nemyslela. Ale túžila som po rodine, láske a domove, a tak som sa vydala a mám úžasného manžela a krásnu dcéru. Po štyroch rokoch sme sa stretli a obaja sme plakali - on je má už tiež svoju rodinu a dcéru a stále sa milujeme. Nie, ani sme sa jeden druhého nedotkli, ani jeden z nás nie je ten typ, ktorý by dokázal byť neverný, aj keď svojich partnerov neľúbime. Teda aspoň nie tak, ako by si to zaslúžili.. Stále mám ten pocit, že sa mi stráca svet pod nohami, že sa krúti so mnou a stále stačí jeden pohľad a vieme všetko aj bez slov. Po 5 rokoch sme sa videli a mali sme pocit, ako by to bolo len včera, čo sme si chránením vlastného ega a malou pomstou skazili život.. Milujem ho stále rovnako, dokonca tie roky vo mne ten cit ešte umocnili. Neviem, ako ďalej. Viem, že manželovi nemôžem ublížiť a ani on manželke, viem, že by sme mali žiť každý vlastný život, ale zároveň nechcem mať raz 60 a uvedomiť si, že mi život pretiekol pomedzi prsty, lebo som si nechala ujsť jediného muža, ktorého som kedy milovala. Vravím si, že život a osud to zariadi sám a ak máme byť raz spolu, tak to tak bude, aj keby som mala už sivé vlasy a vráskavú tvár.. Poznáte niekto takúto osudovú lásku? Dajte mi nádej, lebo inak sa zbláznim ☹

berenika39
13. okt 2009

a nechceš si to nechat jen jako takový sen, představu, která ti pomůže, když ti bude úzko? nikde není přece napsáno, že ON je ten pravý pro život...prostě si to tajně užívat jen ve svojí mysli a vědět, že je někdo, kdo je PAN ÚŽASNÝ ? Možná je to právě proto tak krásný, že to je v tý rovině, v jaký to je...kdyby to dostalo nálepku reálnýho vztahu, pokazilo by se to...užívej si to jen tak, jak to je ....

(můj názor, nemusí to tak být 😉 😉 😉 )

claudee
13. okt 2009

tak úprimne, o niečom podobnom som čítala v románoch od Steel 😅 neviem o nikom, kto by mal s tým v mojom okolí skúsenosť..
ale rozhodne ti nezávidím 😨

jakoubka
13. okt 2009

nezávidím 😔
Můj názor je stejný jako bereniky39(40) 😀

Lepší je žít v této iluzi,než se za pár měsíců,let probudit 😵

mywiel
13. okt 2009

Ano verim, zazila som ju a nechala odist...

berenika39
13. okt 2009

jakoubka 😀 😀 😀

Ono to vypadá právě takhle krásně, protože je to jenom "jako". Realita by pak mohla být s největší pravděpodobností jiná, nejspíš stejná, jako je ten současný život, možná o malinko lepší, o malinko lepší, ale zázraky se nědějí. Pořád je to o vzájemném respektu, snaze si vyjít vstříc, vážit si toho, co máme, ne toho, o čem sníme.....

roselitka
autor
13. okt 2009

Mywiel, prečo si ju nechala odísť?

roselitka
autor
13. okt 2009

Dievčatá, viem, že ten vzťah by nebol celý čas úžasný a krásny a určite by sme sa celý čas nepozerali zaľúbene jeden druhému do očí. VIem, že by sme sa aj pohádali.. Boli sme predtým spolu tri roky.. Ale to, čo cítim pri ňom po každej stránke, som nikdy s nikým necítila. Keby som to sama nepoznala, neverila by som, že také lásky existujú, ale žiaľ to viem..

jakoubka
13. okt 2009

Možná je pro mě osudová láska,Kubíkův táta.
Momentálně spolu nejsme,ale...................,vždy když se vidíme,tak to tam prostě je 😉
Stokrát jsme se rozešli,stokrát se k sobě vrátili,prostě to tak asi má být 😕

denisocka
13. okt 2009

ach..... ked nie teraz,tak v buducom živote 😉

mywiel
13. okt 2009

Roselitka na to aby to bolo idealne a nikomu ste neublizili by ste museli byt volni obaja, cize by sa musela daco stat aby ste neboli vy ti zli a znicili co ste si uz vybudovali s inym partnerom a navyse uz su tam aj deti. Ak to tak zivot zariadi tak este budete slobodni bez toho aby ste vy ublizili svojej rodine a ak nie tak budete spolu v dalsom zivote ak na to veris. Ak je to vyssi plan tak sa stane, bud v tomto zivote alebo v buducom co ti ma patrit ti nik iny nemoze zobrat a nakoniec to dostanes. 😉 😵

berenika39
13. okt 2009

hm, jenže ted se mi chce napsat - pozdě bycha honit 😉 😉 😉 . Pokud máte oba svoji rodinu, tak ti ostatní o tomhle nic neví a určitě si nezaslouží tím trpět.
Tak třeba věř, že se stane něco, za dlouhou dobu, co vás dá dohromady a těš se na to.

claudee
13. okt 2009

neviem, či by bolo správne opustiť istotu, bezpečnosť, ktorú teraz máš, pre niečo, čo možno aj tak nebude fungovať.. písala si, že už raz ste spolu boli, tak evidentne tam nejaké nezhody boli, keď ste sa rozišli..
neviem, či by bolo múdre zahodiť taký život, aký máš.. nemusí to dobre dopadnúť 😕

mywiel
13. okt 2009

Lebo som odisla do zahranicia, no a ked sme sa stretli po 10tich rokoch vlak nam usiel, bola som vydata a on bol z toho zniceny... ☹

roselitka
autor
13. okt 2009

Nikdy som pri žiadnom mužovi necítila radosť z bozkávania, radosť z fyzickej lásky. Nikdy. Môj manžel je dokonalý milenec, ale nenapĺňa ma to a akýkoľvek fyzický kontakt s ním a pred rokmi aj s inými mužmi ma nenapĺňal. Nikdy som nikomu neverila tak, ako Jemu, nedá sa to všetko opísať... Ako písala Claudee, je to taký gýčik od Steelovej:o))

mywiel
13. okt 2009

Vlastne on ma opustil isiel na vojnu a ja do zahranicia naucit sa jazyk a naivne som si myslela ze budeme potom spolu ale na vojne mu hned povedali chalani ze je blby ze bohvie co robim tam a on im uveril. Plakala som ako malé dieta ked po navrate domov mi priatelia povedali ze vy ste sa rozisli taky pekny par? A ja na to ze co? Rozisli? 😨

claudee
13. okt 2009

a čo vlastne teda chceš? chceš byť s ním, s Božským? 😉 alebo ani sama nevieš..

roselitka
autor
13. okt 2009

Mywiel, stále ho ľúbiš? Videli ste sa odvtedy? ON si našiel súčasnú manželku tiež vtedy, keď sa k nemu dostalo, že som tehotná ☹ Myslela som si, že ma neľúbi, že na mňa nemyslí, a že je lepšie ísť ďalej bez neho. A on sa celé roky trápil rovnako ako ja.. Keby nebol taký tvrdohlavý, tak sme mohli mať teraz tie deti spolu ☹

denisocka
13. okt 2009

ináč,musi to byť hrozne mať rodinu,muža,deti a vedieť-že napriek všetkému to nie je to tvoje osudove,čo ti patrí .... a najhoršie žiť s tým.... toho sa aj ja bojím,že ak HO stretnem , tak amen 😵 😉

roselitka
autor
13. okt 2009

Claudee, tie nezhody tam boli, ale vlastne teraz viem, že boli len preto, lebo bol problém vo mne. Lebo všetko som chcela hneď a zaraz, bola som nekompromisná a neústupčivá, veľmi panovačná a veci som videla len čierno bielo.. S Božským 😝 chcem byť. Ale viem, že je to nereálne. Že by nikdy neublížil manželke a dcére a samozrejme sú v tom už aj spoločné majetky a ja.. by som nedokázala ublížiť manželovi, ktorý ma miluje viac než svoj život.. Len som chcela vedieť, či poznáte nejaké také lásky, ktoré sa aj po rokoch stretli a boli spolu.

roselitka
autor
13. okt 2009

Denisočka, ty už máš svoju rodinku? No, vedela som od začiatku, že TO nie je osudové, ale zahral tam svoju úlohu aj rozum - opýtala som sa, či chcem mať tridsať a stále myslieť na Neho a byť sama, strčená v zatuchnutom podnájme a bezdetná alebo mať niekoho, kto ma bude ľúbiť a mať konečne svoju rodinku. Nič iné mi nezostáva, len sa s ním viac nestretnúť alebo stretávať sa a dúfať, že mi "prejde". Ale kedy, keď mi neprešiel za 8 rokov?

mywiel
13. okt 2009

Urcitym sposobom ano, ale som vdacna ze mam svojho muza vela sa pri nom tiez ucim. Ja to nechavam na tych hore, laska ma vela podob, a tato s nim je nedokoncena, nenaplnena, nedoriesena, necakam ze sa doriesi v tomto zivote z viacerych dovodov ktoré tu nebudem davat, ale viem ze raz budeme spolu aj ked on to az tak neberie...

ness
13. okt 2009

rose, poznam take 2 vztahy, jeden to po tolkych rokoch skusil, on ukoncil vztah a vratil sa po rokoch k nej, ale moc im to nefunguje, je to medzi nimi zlozite, minulost im neda zabudnut
no a druhy ma podobnu situaciu ako ty, cize vlastne rodiny, takze to nejde, zvolili si inu cestu, tak to musia respektovat, je to tazke, ale aspon ona pochopila, ze uz to nejde vziat spat, tak sa snazi koncentrovat na svoju rodinu a zit zivot, aky si zvolila (netvrdim, ze je 100% stastna)

mywiel
13. okt 2009

Roselitka neprejde, pokusas ohen viem to. 😉

denisocka
13. okt 2009

ano mam svoju rodinu,ale viem,že sa to možemstať kedykolvek,že niekoho takeho stretnem,moju druhu polovičku .... a desím sa toho lebo ako vidim podla tvojho opisu,je to hrozne na psychiku .... takže,dufam,že to síce raz zažijem,ale kludne počkám na další život,nech si nepokazim to,čo mám teraz 😉

roselitka
autor
13. okt 2009

Denis, závidím, že si šťastná a spokojná s tým, čo máš. Viem to isto, že keby som Jeho nepoznala, som najšťastnejšou ženou pod slnkom s tým manželom, čo mám, pretože ma ľúbi so všetkým, aj s neúprosnou gravitáciou a zlatou žilou po pôrode.

denisocka
13. okt 2009

😀 ....... no , som spokojná,mám syna,muža,máme svoje bývanie,chvalabohu aj staly prijem .... ale nie je to osudova laska,to nie 😉

roselitka
autor
13. okt 2009

Veď to, vidím to na svojom okolí, že kamarátky majú partnerov, mužov a ľúbia ich, ale tak inak, nie tak "románovo". Ľúbia ich za to, akí sú, čo s nimi prežili, ľúbia ich za spoločnú minulosť a budúcnosť.. Ale tiež to nie je osudové. A keby som nepoznala, že existuje aj viac, tak by som bola vďačná a šťastná aj za toto, čo mám. A nevravím, že nie som šťastná.. Určite to je viac, ako som kedy mala vo svojom živote. Ale tiež som si celé roky so súčasným manželom vravela tak ako ty. "Mám dcéru, muža, máme svoje bývanie, stály príjem.."
A tak si to vraví asi väčšina z nás.

mywiel
13. okt 2009

Roselitka mozno aj tvoj manzel stretne svoju osudovu polovicku nevies a budes volna.... 😅 len potom mozno objavis co stracas. Aj ked chapem co citis. 😉

denisocka
13. okt 2009

ved to .... preto sa rodíme donekonečna ... teda,raz príde aj konečná

mywiel
13. okt 2009

Ber to tak, ze nie ja nahoda ze si so svojim terajsim muzom a zrejme sa mas co naucit aj pri nom, nebola by si stastna keby si opustila manzela ver mi boli by tam tie mracna vycitiek ktoré by zatiahli vasu vysnivanu idylku o modrej oblohe, stastie sa neda stavat na nestasti niekoho druhého tak to nefunguje. Nechaj to fakt na osud, na zivot, a zi ten svoj. Manzel sa o vas stara a predsa ho milujes mozno inac ale milujes nie ked ste sa rozhodli mat spolu dieta? No a to dieta je dar, vybralo si vas dvoch za rodicov. 😉