Veľmi túžim šoférovať, ale mám strach a nedôveru v samu seba

Daj si nejaké kondične jazdy a dohodni sa s inštruktorom aby ste naskusali hlavne tie ulice a cesty a križovatky kde potrebuješ chodiť autom najčastejšie

@pribinak lenze dokym nemam auto bojim sa ze po jazdách zase nebudem pokračovať dalej. Jazdy by mi vedel vybaviť priateľ ,kolega jeho robí autoškolu . Lenže mne by bolo lepšie aby potom somnou chodil aj na obyčajnom aute,lebo dokým viem že niekto pomáha
neverim si ze to dam sama

tehotna a s detmi by som sa veru nepokusala po dlhej dobe soferovat hlavne ked tam je strach...strach je zly pan, zazmatkujes, urobis chybu a je zle...pockaj si kym porodis, potom to skusaj a bez deti hlavne....fakt si neviem predstavit, ze by si bola istejsia v aute kde mas dieta vzadu a v brusku dalsie..

Však si ho dohodni mimo autoškoly aby šiel párkrát s tebou na tvojom aute

Ja som na tom rovnako,idem si zasoferovat raz za rok, sama som šla raz v živote aj to len po dedine.som nasrana sama na seba,lebo auto mám svoje a stojí na dvore😡 s otcom som šla viackrát ale s ním sa necítim dobre, potrebujem aby mi niekto povedal čo mám v konkrétnej situácii urobiť a nie hukat po mne keď niečo urobím zle.jazdievala som s bratom ale kvôli covidu sa teraz nestretávame,s ním som sa nebála ani do mesta cez týždeň doobeda keď je najväčšia premávka,ale sama sa neodvazim ani vyjsť z dvora☹️

Aj moj manzel ma vzdy kritizuje za soferovanie, preto najradsej jazdim sama😀 sice len nedavno som skoncila vodicak hned som zacala jazdit a tam sa kam potrebujem dostat v blizkosti sa dostanem a ked ideme na dlhsie cesty soferuje on alebo ja na jeho aute, je to automat takze to je hracka 😀

To ma vela ludi tak... jediny sposob ako prekonat strach je zacat jazdit...po prvych 2000km uz budes jazdit v pohode, zautomatizuje sa ti to

Ďakujem, asi teraz ozaj nieje vhodný cas ked som tehotná, myslim na to,ale ked tak velmi uz chcem 🙄 a ten automat.. ja som zatiaľ chofila iba na obyčajnom,mozno automat by bol pre mna lepšia možnosť,ci ? Rozmýšľam ze skúsim šetriť na auto a po pôrode by som kupila a potom začala.

Ja riešim ten istý problém. Mam dve deti, 3 a 1 rok. Vodičský som si urobila pred 6 rokmi a párkrát som jazdila s rodičmi, bavilo ma to a myslím si, že mi to aj šlo. Ale manžel najprv veľmi sľuboval, že budem môcť jazdiť neviem koľko... tak párkrát ma nechal a len infarkty chytal, keď som rýchlejšie išla ku kruhovému objazdu a podobne. Potom hovoril, že som tehotná, že nech nejazdím, nech sa nerozčuľujem 😀 potom že nech som vzadu a zabavam deti (a v tejto roli som už 3 roky). Keď som ho chcela vystriedať, tak on že jemu nevadí dlhá jazda... Pochybujem, že niekedy budem jazdiť 😢 Hovorila som si, že asi sa k jazde dostanem, keď budem mať vlastne auto. Zvažovali sme pred rokom kúpu. Nakoniec chvalabohu že sme nekúpili, lebo po pôrode prišla korona a okrem leta sa aj tak nedá nikam chodiť. Zbytočna položka rozpočtu by to bola. Okrem toho, jazda po Bratislave je dosť divoká, ešte k tomu s deťmi na palube. Tak hádam sa niekedy dožijem.

@breznica aj tak obdivujem ze si dokazala s bratom ist do premavky a kade tade. Je mi ľúto ze toez vyhráva u teba strach, ťažké je to prekonať

automat ti nezaruci menej stresu, ty evidentne panikaris vzhladom na auta okolo, si z nich nervozna, ked ta vytrubi lebo das neskoro smerovku a podobne veci...automat ti predsa nehadze sam smerovky, ani sam neodboci ked chces ist do lava..staci ti v pohode manual...tam ide o to prekonat strach a jazdit, ale fakt si pockaj az po porode

@basska_b no to je blbé ze si mala snahu a nakoniec ta muz ta takto vysackoval postupne , určite pre teba najlepšia možnosť kúpiť si svoje vlastné. Držím palce 🙂

@katulastraka ďakujem, inak rýchlosti prehadzovať mi naozaj problém nerobilo, ako píšeš, skôr rychlo reagovať a nenechať sa vykoľajit Blbostami

Nie som vodič a tiež ma láka raz v budúcnosti spraviť si vodičský ale určite ak si spravila na jedna skúšky, nemala by si sa báť že to nevieš a oskres. Ak má rodina aj malé auto, opýtaj sa či môžeš s nim sem tam jazdiť keď bude niekto niekam zaviesť, do obchodu atď, osvojíš si to a získaš skúsenosti a dôveru v premávku. Ja by som sa bála skôr o iných pretože mnoho ľudí je za volantom nezodpovedných a to napr brzdí jazdiť môjho priateľa a úplne ho chápem. Ale je to ajn o tom v akom veľkom meste bývaš, my sme v úplne máličkom ani semafory tu nemáme... A ak si si robila skúšky vo veľkom meste je to hneď lepšie lebo si zvyknutá, ja sa bojím aj na pešo už len v inom meste lebo sa bojím prejsť cez prechod 😅 tak ak máš príležitosť sadni za volant, nacap nálepku začiatočník a hneď budú aj šoféri ohľadu plnejši 🙂 a po prvých samotných jazdách ťa to možno zase pochytí, veľa šťastia ☺️

na to ti pomoze proste ignorovat debilov naokolo..na cestach je kopec soferov, ktori soferuju egom a nie rozumom...musis sa pripravit na to, ze ta niekto vytrubi aj ked pojdes v obci 50kou, ze ist na 90ke 90kou je pre vacsinu vodicov trapne a pri prvej prilezitosti ta obehnu a este ti ukazu prostrednik, ze sa na teba bude vacsina debilov lepit zozadu, lebo nechapu ze tym ta nedonutia zrychlit ale len ohrozuju seba na zivote...proste na cestach je teraz vela aut a vela magorov, ale treba ich ignorovat, ty jazdi tak ako ta naucili, ako ti je prijemne...a ako rychlo reagovat? pokial sa nenechas ovplyvnit strachom, tak ta intuicia donuti urobit manever ktorym zachranis situaciu...to je proste pud sebazachovy, ten ma kazdy...len netreba podliehat panike a predstavovat si to najhorsie...

Tak si kúp auto a začni sa učiť, ale šla by som najprv bez toho 2 ročného dieťaťa.
Ja som vodičák nechcela, bála som sa, prihlásil ma tam muž, chodenie do autoškoly bol horor a asi najhoršie obdobie v mojom živote. Po autoškole som vôbec nechcela šoférovať, teda chcela, ale strašne som sa bála, išla som pár krát s mužom, ale aj tak som sa bala, vždy som si vymýšľala prečo nemôžem šoférovať (boli ma hlava, je mi zle, mám zlu obuv, mám šľapky a somariny, že máme veľké auto a pod.). Muž už bol nasratý, kúpil mi auto pre mňa, také na akom som chodila v autoškole. Ani tak som nesoferovala, ani raz som nešla sama a s ním to spočítam na jednej ruke.
Presťahovali sme sa na dedinu, kde mi nechodia cez víkend autobusy do práce, vkuse má muž vozil do roboty a chodil po mňa, bol to tiež horor, ráno budiť dieťa odviezť mňa, vrátili sa domov, neskoro večer po mňa, chodili sme domov o 22.00 s malým deckom. Cez týždeň som skoro ráno vstávala do práce na autobus a po nociach som 2 hodiny čakala na nočný spoj domov na hnusnej odpornej stanici, v zime, medzi bezdomovcami, domov som prišla skoro o pol noci. Strašne som bola na seba nahnevaná, kopu krát mi bolo do plaču na tej stanici, muž už má nechcel vyvážať cez víkendy, dcéra tiež nechcela vstávať..a ani tak som sa neodvážila, proste som sa bála. Neskôr si muž kúpil automat, vyskúšala som a páčilo sa mi to, ale ani tak som nešla sama 🙄 nikto už neveril, že budem šoférovať. No teraz pred zimou som raz išla domov z práce, bola som chorá, zase som čakala na tej stanici, bola mi nenormálna brutálna zima, cely čas som si nadávala a auto mi na dvore stalo, keď som vystúpila v dedine a išla som naozaj revajuci domov 😂 revala som a povedala som že v živote už nikdy toto nechcem zažiť. Tak som mala dva dni voľno a keď som mala ísť do roboty v piatok sadla som do auta a išla.. muž sa skoro zbláznil a odpadol a ja si chodím odvtedy sama a tak mi je ľúto že som nezačala skôr.. išlo sa mi samej oveľa lepšie než keď som išla pár krát s mužom, úplne iné to bolo, už som sa nemala koho pýtať sprostosti a musela som sa spoľahnúť sama na seba a dávať pozor. 🙂

Musím byť asi drzejsia a odvážnejšia a si to u muža presadit 😀 Akože určite treba nejaké kondičné jazdy, ja mam rada, keď mi niekto poradi, upozorní situáciu, ak si niečo nevšimnem, ale hovorím si niekedy, že by som sa najlepšie cítila v aute uplne sama 😀 ale to asi až keď budú deti väčšie a disciplinovanejsie. Už taka 3ročná sedi ako päť peňazí a pozerá z okna. Ročnú ešte treba zabávať

Ja som na tom podobne. Vodičak som urobila super ale nejazdila som dlho a potom som si už netrufla. V BA je dosť zla premávka, jazdia tu jak blázni, všade kolóny...nic pre začiatočníka. Pred časom mi muž kúpil auto že musím jazdiť kvôli deťom, síce automat ale dlhá limuzína, no naprd. Akože išla som dako a parkovať nehrozilo. Bola som úplne v strese a som to radsej vzdala. Aj keď mi to je ľúto lebo niekedy by sa mi jazdiť zišlo.
Ak začneš jazdiť tak určite si kúp automat, to máš oveľa lepšie. A nie tehotná s deťmi, keby si zazmatkovala a spôsobila nehodu mohlo by to byt fatálne.

Ja som po autoškole po jednom menšom kikse nejazdila 10 rokov, akosi sa vždy našiel niekto, kto mi robil šoféra,keď bolo treba. Až som sa po 10 rokoch z pracovných dôvodov dostala do situácie, že som musela začať opäť šoférovať. Zaplatila som si kondičné jazdy, zaťala a teraz som šťastná, že som prekonala strach i samú seba. Som sebestačná, všetko si vybavím sama a nemusím nikoho otravovať. Aktuálne striedam pracovný manuál so súkromným automatom a s automatom je to strašne jednoduché,takže treba nabrať odvahu a začať šoférovať 🙂

Takže ten automat je naozaj lepší pre začiatok? V com je to ľahšie.? Ďakujem všetkým za rady a skúsenosti, som rada ze niesom v tom sama

Nemusíš preraďovať, dávaš iba plyn a brzdu, fakt je to veľmi jednoduché 🙂

Robila som vodičák pred 20 rokmi, prvý inštruktor má úplne dorazil (nenávidel ženy za volantom, mám sa vrátiť k vareške a hrncom, toto hovoril ženám), po týždni som ho vymenila za druhého inštruktora a to bola paráda tešila som sa na každú jazdu 🙂 po skúškach som nesoferovala 3 roky, a potom práca kde som musela šoférovať, šla som na kondičné jazdy v autoškole a odvtedy nemám problém sadnúť do hocijakého auta a ísť, hlavne učila som sa na manuálnej prevodovke a tak sa mi najlepšie šoféruje

Nemala som na výber,kupovali sme nové auto kvôli synovi, ktorý je imobilny,to nové viezol domov tatko a na starom bolo treba ísť domov,brat vtedy nesmel šoférovať,tak som musela ísť ja.a odvtedy ani ťuk a už to budú tri roky☹️

Za mňa určite automat, ja keď som išla s mužom čo som písala, ja som nevedela preradovat, mňa to rozptyľovalo, že musím okrem držania volantu ešte niečo robiť 🥴 A keď som išla vkuse som pozerala na páku keď som išla preradiť, proste celé zle, určite by som si zvykla a naučila sa, keby som jazdila, ale keďže som nechcela, nemala som sa to ani kedy naučiť, za tých pár krát čo som šla, to je nič.
Mne muž čo kúpil auto, havaroval na ňom a rozbil ho, takže som začala na jeho automate, pre mňa je to neskutočné super, dám si dečko a idem, len brzda a plyn, je to úplne jak v nejakej hre mne to tak pripadá 😀
Len držím volant a kukám na cestu.
Aj preto som sa bála šoférovať, bála som sa, že mi zdochne na semafore, že sa nebudem vedieť pohnúť keď zastavím na kopci a také veci, keďže som to nevedela neodvážila som sa ísť sama, s automatom je to úplne jednoduché.

Ahoj, ja som bola na tom podobne, urobila som vodičák na výbornú , no ako sa mi narodili deti, dostala som neskutočný strach. Všade som chodila iba autobusom alebo musela niekoho prosiť o odvoz. Manžel chodil na dlhodobejšie turnusy do zahraničia . Časom ma to začalo veľmi otravovať nosiť tažké nákupy + deti zo sebou, tak sme sa rozhodli, že kúpime staršie auto a budem skúšať sama po dedine. Posúvala som sa fakt pár metroch, najskôr odviezť deti do školy cca 1 km, do obchodu späť. Pomaly to išlo.Keď som musela ísť do mesta niečo vybaviť, nechala som auto na nejakom väčšom parkovisku a pobehala čo bolo treba. No neskôr vážne ochorel otec a potreboval zaniesť veci do nemocnice, bolo to v zime a nebolo východiska, tak pomaly som sa odvážila a dala som to. Odvtedy to pomaly išlo, aj po meste , aj iný okres.
Skús ako Ti radili baby v predchádzajúcich príspevkoch, začať pomaly a hlavne si nevšímaj hrdinov , čo Ťa vytrúbia, to sa vždy niekto nájde. Ja som mala zo začiatku tiež stres, keď ma niekto obiehal alebo trúbil, ale časom ako sa rozjazdíš to bude lepšie a lepšie, nebudeš si ani uvedomovať, ako plynule Ti to pôjde.
Ja som vďačná, za tú starú fábiu , na ktorej som začínala, vtedy som si povedala aj keď ju niekde ťuknem, nebude to také zlé ,ako keby niečo urobím novému autu.
Želám Ti , nech sa Ti to čo najskôr podarí a veľa sťastných kilometrov 🙂

@katulastraka práveže jazdila som na jednom aj druhom a to sa nedá porovnať. Hlavne keď ti skape motor na manuáli niekde na kopci a prehadzovat rýchlosti stále. Automat sadnem a idem brzda plyn.
Najhoršie je to parkovanie pre mňa a strašne sa bojím ísť do premávky. Nie ze by som bola ja taky zlý vodič, ale mam stres ako jazdia okolo mňa. Tiež poznám prípady kde došlo kvôli blbej náhode k nehode a ta osoba má dodnes z toho okrem traumy problémy so zákonom. Môj tatko zvelicene hovoril, ze autom si jednou nohou v hrobe a druhou v base. Ale keby to každý takto bral tak nikto nejazdí. Mam kamošku co jazdí ledva ledva, do križovatky ide s tým ze ved ma vidia, parkuje na okraji parkoviska a proste sa nad tým ani nezamýšľa že by sa dačo stalo. Je to cele o psychike.

Ja som teraz po lete začala šoférovať po 25 rokoch. Mám 43 rokov a ak som aj niekedy šoférovala po tom, čo som si spravila vodičák, môžem tie jazdy spočítať na prstoch oboch rúk. Teraz ma donútila situácia. Rozviedla som sa, kúpila auto a začala. Strach som mala zo začiatku strašný...aj preto auto niekoľko mesiacov stálo pred domom. Žijem v Bratislave, takže premávka je tu hustá. Najprv som to teda skúšala v nedeľu, potom aj počas pracovného týždňa neskor poobede a večer. Teraz už chodím, kedy treba. Stále mám strach, ale zlepšuje sa to. Zopárkrát som išla s kamarátom, lebo môj priateľ je strasne nervózny, tak som nechcela aby sa sa zbytočne vadili.

@sweetlife001 Presne, ja som na to bola rovnako, automat je v tomto super a hlavne žiadne zdochnutie pri pomalej jazde v kolóne 🙂

Všetko je o praxi, treba ísť, nevšímať si veľmi zaujatych vodičov okolo (niektorí musia byť vždy prví, stále má možnosť ťa predbehnúť), sústredit sa, najprv sama bez rádia a spoločnosti (aj to vie znepokojit), potom s niekým vedľa teba (trpezlivy človek), a potom ešte aj rádio a deti nakoniec