Veľmi sa bojím šoférovania
Momentálne mám 16 rokov, a napriek tomu, že rodičia chcú aby som si vybavyla vodičský preukaz keď budem dospelá, môj strach z auto nehôd, najmä s kamionistami ,narastá deň čo deň, už mám strach aj keď idem niekam s rodinou na výlet autom, lebo sa bojím že do nás narazí nejaké nakladné vozidlo a bude po nás. Počula som dosť príbehov o takích veciach- či z internetu ale aj osobne, spolužiakov otec tak zomrel. Často kvôli tomuto aj sama plačem, až tak sa bojím. Je moja hrôza z týchto vecí oprávnená, alebo som iba paranoidná?
@sillygilly myslím, že by si sa mala porozprávať s rodičmi a obrátiť sa na psychológa. A až potom začať robiť vodicak. Začiatočník ma prirodzený stres a každý vodic nehliadnuc na skúsenosti by mal mat prirodzený rešpekt, keď si sada za volant. Ale toto, čo opisuješ ty nie je ani jedno z toho. Máš očividne nejaký blok, možno ani sama nevieš kvôli čomu, ale každopádne psychológ ti v tomto pomôže. Stať sa môže kedykolvek hocičo, aj keď len vyjdeš na ulicu alebo ostaneš doma, to je život. A keď si sadáš za volant môžeš byt 100% šofér, ale ten oproti tebe byt nemusí a s tým sa musíš naučiť vyrovnať. Tiež som bola spolujazdec pri mame ked vodič nezastal na stopke a nedal nám prednosť, bolo to hrozne, šoférujem stále aj mamka, ale vždy keď idem cez to miesto, kde sa to stalo, tak tŕpnem, ktorý vodič na tej stopke opäť nezastaví. Ale nenechám sa tým odradiť , lebo je to pre mna pohodlne, necakam na spoje, som doma a na miestach, kde potrebujem o minúty alebo hodiny skôr. Ak to vyslovene tvoja priorita nie je, tak vodicak robiť nemusíš a vysvetli to rodičom. Ak by si ho aj chcela, tak naozaj skús toho psychológa a hoci sa das na vodicak aj o pár rokov neskôr, tak ti prajem veľa šťastia 🙂
@nicoletta98 ďakujem za milú odpoveď,a ja dúfam, že aj vy budete mať iba bezpečie na cestách. Avšak, problém je, že ja mám dosť psychických porúch , no rodičia už ma viac nechcú posielať ku žiadnym psychológom, lebo podľa nich si to celé vymýšľam od kedy som dostala diagnózu že mám paniku a derealizáciu , a že nechcú mať blázna za dcéru, takže zatiaľ budem slúšať presvedčiť rodinu ako prvú,aby mi dovolili ísť ku psychológom znova, možno aj psychiatrom.
@sillygilly Tak potom z toho pramení aj ten prehnaný strach zo šoférovania a hrozby na cestách. Mrzí ma, že takto reagujú tvoji rodičia. V škole nemáte psychologičku? Nie je to hanba, ani nie si blázon. Rodičia by sa mali nad sebou zamyslieť.. psychické zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Skús sa s nimi porozprávať, pripadne s nejakou dospelou osobou, ktorej doverujes a vedela by ti pomôcť.
@sillygilly bohužiaľ,niektorí rodicia chcú byť na svoje deti až príliš hrdí no neuvedomujú si,že ich pýchou len ubližujú vlastným deťom. Chcú sa za každú cenu pochváliť aké šikovné majú deti a to môže byť aj tvoj prípad,že chcú,aby si urobila vodičský a oni ako rodičia,aby sa mohli pochváliť. Je mi veľmi ľúto,že rodičia ti nie sú oporou. Mala by si určite navštíviť nejakého odborníka. Najlepšie psychiatra. Nie je to žiadna hanba. Lebo si na prahu dospelosti a o chvíľu budeš musieť byť samostatná v živote napr.zacnes chodiť do práce... Držím palce.
@sillygilly nechoď robiť vodičák. Určite nie. Povedz že si na to netrúfaš. Píšeš že máš poruchy skús ísť k obvodnej aj sama a opýtaj sa či sa dá riešiť aby si išla aj sama k psychologicke. Psychológa zaplatí aj zdravotná poisťovňa . Neriešené psychické problémy sú časovaná bomba to by si mali rodičia uvedomiť a prijať ťa takú aká si. Verím že by ti to pomohlo. Mám malého syna s diagnózou autizmus. Keď sa ho naučili okolie prijímať takého aký je pomohlo mu to a napreduje. Verím že aj ty potrebuješ len pochopenie. Prípadne skús aj tu mk psychologickú poradňu prípadne možno aj niečo bezplatné telefonicky zoženie. Len to nenechavaj tak
@sillygilly A povedala si o svojom strachu rodičom? Aj tak chcú, aby si mala vodičák?
Ono, strachovať sa, že do teba narazí každé nákladné auto, ktoré okolo teba prejde je tak trochu paranoidné. V prvom rade nečítaj takéto veci na internete. Len ti zhoršujú ten strach. Skús sa s rodičmi porozprávať, povedz im čo ťa trápi. Ak im na tebe záleží, pochopia to a nebudú ťa do toho tlačiť.