ahojte..som stalou citatelkou uz par rokov,prispievat sa mi velmi nechce...nasla som tu velmi vela diskusii,ktore mi v mojom osobnem zivote znacne pomohli.uz davno som chcela aj ja napisat,ale v poslednom case to tu hyri urazkami...no ale,rozhodla som sa,ze to skusim...tak na zaciatok,mam 2 rocneho synceka,ktoreho nadovsetko milujem,a je to snad jedina ´´vec´´,ktoru nelutujem a nikdy nebudem...pisem preto jedina,lebo vsetko ostatne mi z casu na cas pripada ako omyl...s manzelom sme spolu 4 roky,je cudzinec,zijeme na slovensku...a tu to zacina...zostali sme tu na moje naliehanie,pretoze som jednoducho nechcela odist od mojej rodiny,z mojho zazemia...a teraz postupom casu,sa umaram myslienkami,ake by to bolo,keby sme odisli za hranice,ze by sme sa tam mali lepsie,mali by sme ine moznosti...kupili sme krasny dom,ktory sme vyberali spolu,stahovali sme sa z mesta na dedinu..a to je dalsia vec,lutujem,ze sme neostali v byte a v meste,pretoze sa tu nudim...dalsia vec,velmi tuzim po druhom babatku,ale na druhej strane sa bojim,ze to nezvladnem,a ze mojho synceka o nieco ukratim...a bojim sa este niecoho...casto si predstavujem,ake by to bolo,keby nie som s mojim muzom,ze si mam najst noveho partnera...aj to ma brzdi,pretoze,s jednym dietatom by bolo asi jednoduchsie,niekoho ineho najst...a ja vlastne ani neviem,preco nad takymi vecami rozmyslam...svojho m milujem,nemam dovod rozmyslat o rozvode,mame krasny vztah,aj ked nie dokonaly...ja viem,ze je problem vo mne,vo vsetkom hladam a vidim len to zle,a same nevyhody...omyly...chcem to zmenit,ale neviem ako...mozno si vypocujem,ze mam byt vdacna za to,co mam,zdrave dieta...muza...ja viem,za synceka som vdacna,ale to ostatne si nejako neviem vazit...stale verim,ze na mna caka nejaky iny zivot...mate niekto podobne pocity???
@mamca1989 to s tym inym zivotom je pekne 🙂 ak ta to potesi, som na tom tak isto, jedine, cim som v zivote absolutne spokojna je moja dcera. inak mi vadi tiez vela veci, byvali sme v meste, chcela som ist na okraj, byvame na okraji a ja o inom nesnivam len vratit sa do centra. rozdiel medzi nami je ten, ze ja neviem, ci mojho muza milujem. milovala som ho dokedy sa nenarodila nasa dcera. mala som v plane lubit ho aj potom, ale tolko veci sa zmenilo, vlastne nezmenilo, len ja uz ich inak vidim a citim. ziskala som iny pohlad na zivot, snazim sa vychovavat dceru troskku inak ako sme boli vychonany my, chodim na rozne alternativne psychologicke kurzy od pevneho objatia, cez vztahovu vychov a montessori, moj muz to cele ignoruje, cim moj vztah k nemu uplne ochladol, preto si tiez hovorim, ze staci jedno dieta a uvidi sa casom. teraz sa mam vratit do prace, s ktoru tiez nie som nadcsena. cakala som ze pocas materskej zacnej robit nieco co ma naozaj bavi,ale nezacala som. iste vies, ze problem je len v nas, asi je to cele vhodne na riadnu psychologicku analyzu a take veci ,ako kuknut si film z vojny ti urcite nepomoze. ale urcite si vela ludi povie, ze staci prefackat, alebo pockat kym ich nenafackuje zivot este viac. ale myslim, ze na celkovu spokojnost so zivotom to vplyv mat nebude...
@mamca1989 - opytam sa na tvoje zaujmy...je nieco, co rozvijas? Ja som tieto pocity uplne odvrhla, ked som nasla diskusiu site hracky a ine tvorenie...........Kupila som si stroj, naucila sit, som v klube dievcatat - zien, ktore siju, vymiename si skusenosti, predbiehame, ktora co usije 😀 . Tym som len chcela povedat - nemam cas na negativne myslienky, pretoze ma okrem deti, a veci dokola ma zamestnava moj konicek.....Samozrejme - skusala som piect torty (vsak co doma na materskej vymyslis), to kym bola malinka mala, uzasne bavilo prplat sa v niecom - ale neoslovilo ma to 😀 , takze - treba sa zamerat na nieco, co ta bavi, a rozvijat to....nie premyslat nad "hlupostami'.....
@klementina tak sme na tom rovnako..u mna toto tiez vsetko prislo az s narodenim maleho...aj ked moja mama hovori,ze som uz veeelmmi dlho nerozhodna a pri nicom nevydrzim...a rozmyslas o tom,ze by si od m odisla?ja na to stale myslim,uz len z toho dovodu,ze chcem vyskusat este nieco ine...popravde,keby mam kam odist,a som financne nezavisla,hned balim...len ma tu drzi drobec,hypoteka...a vlastne vsetko,co sme doteraz spolu dokazali
@olivova velmi rada by som sa niecomu venovala,ale ja nerozumiem,kde na to berete vsetky cas...maly mi spava cca 2 hodiny denne,to som rada,ked sa v klude najem,upracema na polhodku sadam za pc,alebo citam knihu...s nim za zadkom doma sa nic neda robit...a vecer,utahana po celom dni,zaspim hadam skor ako on...nema mi ho kt postrazit,od kedy sa narodil,bola som bez neho snad 3 hodiny...to je vsetko,muz je od rana do vecera v praci..a ja som na vsetko sama...ale typ si mi dala dobry...nieco sa pokusim vymysliet
@mamca1989 presne tak,nájdi si čokoľvek,čo ťa baví,alebo zaujme...ono sa to zdá ,že človek nič pre dieťati nestíha..a tie myšlienky ťa napádajú preto,že si doma na MD .Je iné chodiť do práce a iné byť doma s dieťaťom. Ja som odišla 200km od rodiny za svojím manželom,narodili sa nám 2 deti,svokrovci mi nikdy s deťmi nepomohli,ani sa o ne nezaujímali,vlastne nikto z manželovej rodiny 😒 a pritom sú roztrúsení v okruhu 15 km od nášho domu.Moja mama prišla tak raz do roka ku nám,stále popri dôchodku robí.Muž je často v práci a plus ešte chodí na fušky,aby zlepšil rodinný rozpočet.Teraz sme sa presťahovali do domu a zas všetko sme riešili len sami dvaja a s obidvomi deťmi,kedže ich nemal kto postrážiť.Majú 6 a 3 roky.Je to ťažké,ale zatnem zuby a dá sa 🙂 🙂 🙂
@mamca1989 myslim, ze mas jednoducho "ponorkovu chorobu" si psychicky unavena z tej jednotvarnosti, ked si cele dni sama s dietatom. aj ja som total deprimovana a este ked je taketo pocasie dlhsiu dobu... no dovi dopo, co ma vsetko napada ☹ a to som s malou sama, nezijeme s jej otcom. takze ja mam este aj financne obavy, ze ako to bude s pracou po materskej a podobne... a dieta mi cez obed uz nespava... tak si to predstav. najlepsie je istotne najst si daky konicek, ale hlavne ist medzi ludi, nie medzi dalsie maminy, kde sa riesia zas tie detske problemiky, ale npr do fitka, alebo take daco 🙂. aj ja si to stale vravim a stale nic neriesim, len sa jedujem a zozieram vycitkami 😀 🙄 🙄 😝
@janka_pn inak,ponorková choroba..to je to..aj ja som mala depresie,kým som mala len dcéru a bola malá,cítila som sa sama.Potom prišlo druhé a už na nejaké premýšľanie keby toto a keby hento nebol čas 🙂 🙂 a ked decká rastú a už sa im ústa nezavrú a stále niečo riešime,,je to taká divočina 😀 😀 a nuda už ani neviem ako vyzerá.mamca1989-všetko chce čas a to s kým žiješ a kde žiješ je tvoj osud-tak to malo byť,nič nie je v živote náhoda 🙂 🙂 a je len na tebe,ako to vylepšíš a spríjemníš,aby ten život stál zato!!! 🙂
@twinflame rokov mam 24,a nemyslim si,ze by som bola nejaka nevyblaznena alebo co...aj som si zarobila,pobehala,uzila na diskotekach...nie je to moj prvy priatel...len ja vecne porovnavam,analyzujem a neviem ako z toho von...zatial nikomu neublizujem,ale obavam sa,ze raz mi z toho sibne 😒
@anett9 mozno to ma suvis s tou materskou,neviem,ale trapi ma to,chcem to riesit...aj ked na druhej strane,ja sa az vyzivam v tom,rozpravat o mojom malom drobcekovi..rada sa stretavam s inymi mamina,on je stredom mojho vesmiru...uvidime po materskej...asi uz nebude tolko casu zaoberat sa malichernostami
ja som na tom tiez obcas podobne, taketo dni mat, je asi normalne a pritom sialene nelogicke, ale pre nas (vacsinu) zien typicke. Ale co je v zivote logicke nie? Nie si jedina, preto urcite nie si nenormalna. Mas dom, manzela, syna, ale stale je tam to ale, alebo keby. Nebudem ti tu pisat aby si na take veci nemyslela ze nemas dovod, pretoze svoje myslienky ani ja osobne neviem na povel ovladat. Snaz sa skor o tom hovorit, rozmyslat, nebran sa tomu, nedavaj to do uzadia, tym si nepomozes. Pametaj na to, ze nikdy sa kasa neje taka horuca, ako sa uvari. Uvidis, ze tvoje myslienky ta prejdu. A este jedna rada, snaz sa vo svojom zivote nieco zmenit, najsi nejaky impulz, ktory ta posunie vpred, planuj, davaj si ciele. Obrovsky to pomaha, teda mne urcite, pretoze vzdy sa mam na co tesit, aj ked je to obycajna malickost.
@mamca1989 To čo popisuješ je pre mňa ako pre slobodnú matku jeden nádrherný sen...
A to že si nespokoná? To sa stáva v živote každého človeka, sú lepšie obdobia a horšie.. Keby Ti bolo stále dobre nevedela by si, že si vlastne šťastná... Ja si to uvedomím vždy keď vidím telku a tam nejakú tú katastrofu, tak som vďačná za to čo mám...
Tvoj život mi proste pripadá ako nádherná rozprávka a z môjho pohľadu Ťa vlastne nechápem, asi si nikdy v živote neriešila či kúpiť rožky v jednom obchode za 0,9EUR, alebo sa prejsť cez polku mesta a tam ich kúpiť za 0,7EUR...
Ale nesúdim. Šťastie je niečo čo je v nás a trvalé šťastie nájde človek jedine v sebe...
@mamca1989 ahojky...no kazda zena isto niekedy takto rozmysla.. aj ja mam taketo myslienky aj ked som s mm z jedneho mesta atd.. my sme sa odstahovali na dedinu zijeme tu s jeho starkou no otras mohla som si radsej kupit byt v meste a mat pokoj mat za rohom obchod nemusiet pre vsetko letiet autom do mesta a dvakrat si premysliet ze ci ist a minut naftu albo sa radsej uskromnim atd.. no je toho vela.. ja som sa nad tym zamyslala mnoho krat preco to tak je vsetko v zivote sa deje pre nieco... my zeny sme snivali a stale snivame o niecom, a tym padom nie sme spokojne so svojim zivotom ked som ho prijala taky aky je bolo vsetko v najlepsom poriadku ale zase som sa vratila k myslienkam preco naco zaco tak to je otras ... snivala som ze mi po kazdej hadke donesie kvietok, ze ma bude hickat a rozmaznavat ako vo filmoch ze romantika a vasen nikdy nevyprcha ale to nie je pravda pri dietati sa o tom neda moc uvazovat, ziadna romantika ziadne kvety - dvakrat si rozmyslime ci kupime kvet ktory je drahy v dnesnej dobe alebo kupime chlieb, je to kruta realita... no ale tak snivat mozme nadalej... a hlavne nesmieme kukat romaticke filmy o dokonalej idylke 😀 😀 😀
@mamca1989 Inak som sa nad tým večer ešte zamýšľala... Človek si väčšinou hovorí - čo ja viem - v roku 2004 som bola neskutočne šťatsná, hľadí do minulosti, ale bol vtedy človek šťastný naozaj? Tiež Ti hlavou behali podobné myšlienky. Podobné týmto - keby som mala manžlea, deti, teraz máš...
Máme veľa voľného času, ja som z malej vyčerpaná, ale aj tak mám na podobné myšlienky príliš veľa času, takže ako Ti radili, nájdi si koníček, alebo začni napríklad cvičiť.. - endorfíny... Máš jednoducho depku, ako milióny žien a táto depka je len prechodná - ja ju mávam pravidelne pred menštruáciou, alebo zúrim, tiež na život.
Ľudia bolia kedysi šťastný, lebo boli spätý s prírodou a mali tooľko roboty, že večer od únavy padali tak do postele a nemali sa čas pri tých 7-8 detičkách, domácnosti a roliach zamýšľať nad svojím vlastným šťastím.
Takže nájdi si koníček ako Ti tu radia, aby sa zamestnala myseľ a nezamýšľaľa sa nad viac menej hlúposťami... Lebo človek fakt zistí že bol neuveriteľne šťastný až keď hľadí do minulosti, alebo keď sa niečo nedajbože vážneho stane - choroba detí či seba... inak je šťastie len niečo prchavé, okamžiky dňa, keď Ťa dieťa objíme a tak... A túžba tiež zabíja šťastie, tak sa skús tešiť z toho čo momentálne máš, moja babka hovorila že keby bolo keby, boli by sme v nebi... Drž sa, možno o pár rokov budeš zrovna na tento rok spomínať ako na neskutočne šťastný...
@mamca1989 take pocity ako ty ma obcas kazdy....je normalne, ze pochybujeme. a co sa tyka byvania na dedine, to sa popalili viaceri. ludia si myslia, ze budu stastnejsi v dome na vidieku a potom zistia, ze im mesto chyba. dochadzanie ti trva dlho?
@janka_pn ludia su vecne nespokojni. az ked ziju naozaj osamelo, nestastne a pod. prepnu na iny rezim a maju zrazu viac sil. v podstate sa obdobia stastenie a nestastnejsie musia striedat, aby sme mali co porovnavat... 🙂
vsetkym dakujem za odpovede...date nejake tipy na aktovoty pocas materskej a popri drobcovi neposednikovi??co robievate vy?
@janka_pn
@lenka311
@deniskateniska
@leeenka26
@anett9
@twinflame
@klementina
@olivova
@mamutka
@mamca1989 No kúpila som malej sedanku na bycikel dozadu, tak keď je pekne bicyklujeme a veľmi ju to baví, aj dnes sme boli. Ani mne neposedí, ale na tom bicykli sedí, lebo sa vezie, pozerá prírodu a tak..
Potom mám kamošku s tromi deťmi. Takže s tou som často
Večer cvičím - len doma na deke pri telke keď zaspí
A veľa chodíme na ihriská..
Osobnú záľubu, ktorá sa netýka malej mám čítanie. Ale len keď výde čas, to baby pri mužovi asi moc nestíhajú - ja čítam po večeroch až nociach..
Tak sa drž..
@mamca1989 no,kedže som nikdy nebola bez detí...defacto ani na polhodinku,či už pri prvom a ani ked sa narodilo druhé,lebo ako som už písala,naši sú 200km od nás a svokrovci sa nechytali. Je fakt,že v čase,ked mala dcéra 2 roky,som akurát otehotnela druhý krát a bývali sme na paneláku.Takže vlastne starosť o domácnosť a malú.Chodili sme na prechádzky a na ihriská,k susede,čo mala dcéru v rovnakom veku ako ja. V tehotenstve som bola dosť unavená,každé poobede som si zdriemla s malou.A ked sa narodil syn ,tak sa začal ten istý kolotoč okolo bábätka,ale všetko bolo v pohode.Bol dobručký,veľa spal a málo plakal 🙂 Skrátka pri dvoch nezbedníkoch už nebol čas na depresie a čas tak rýchlo beží.Ja konkrétne maľujem obrazy,či skôr reprodukujem už existujúce diela v rámci svojich možností 😀 takže ked je čas...tak farby,farby,farby. A kedže mám sklony stále niečo meniť,vždy som niečo renovovala a menila a doplňala v našom byte,to ma bavilo 😀
@mamca1989 môj syn má teraz už 7 rokov, chodí do školy. Keď som bola na materskej, chodievali sme do miestneho materského centra. Prisťahovali sme sa do cudzieho mesta, nechcela som doma sedieť sama. Okrem toho sme sa prisťahovali do novostavby, kde bolo veľa mladých mamičiek s deťmi. Nebola teda núdza o rozhovory pred domom alebo na ihrisku a o hry detí. Možno aj Tebe chýbajú sociálne kontakty. Človeka tie materiálne veci vnútorne nenaplnia podľa mňa, nestačí to. Potrebujeme mať aj pocit, že nás niekto vypočuje, poradíme si navzájom. Ak máš auto, nasadla by som s dieťaťom do auta a vybrala sa na výlet.
@mamca1989 tiez mam teraz obdobie kedy stale premyslam o svojom zivote. Mam dve nadherne a dokonale deturence, len ten vztah ma nici. Byvame na samote a jediny koho vidim za cely tyzden je moj muz. A kedze mame krizu uz dlhsiu dobu, tak ho aj nerada vidim. Moje cele socialne kontakty su tu na MK. Televizor nemame, zatial nefunguje.A to som kedysi zila v Prahe 😀 Sem tam ma prepadne ze uz dost!!!Ale teraz napr. moje deti ochoreli hnackami a vracackami a tak som dnes stastna ze nemaju horucky. Ze v noci nebluznia. Je to na dlho, ale tiez sa utesujem myslienkou ze raz aj deti budu vacsie a mozno este niekto pride do mojho zivota. Ja napr. chcem studovat VS 😀 Od septembra urobit kurz laktacnej poradkyne..Mam zahradku a hlavne dcerka vie byciklovat na velkom bycikli bez pomocnych tak sa stale tesim ze pojdeme spolu ja s detmi na vylet.Alebo sa teraz tesim ze zajtra bude mat dcerka oslavu narodenin 😀 Pre mna je "festival" ked idem k mojej 70rocnej babicke na par hodin na dedinu 😀 Snazim sa nepripustat si danu situaciu lebo by som kricalaaaaa. Muz je akysi divny cely, ale to je na inu temu....Prajem vela stastia v zivote.
@anett9 aj ja som stale s detmi. Bola som od nich iba 1 hodinu, ked som musela ist rychlo v noci na pohotovost. Tak sme ich po ceste nechali u svokry. Za tu hodinu som svokre dva krat pisala sms, ci je vsetko ok 😀 Tiez mi nikto nepomaha s nimi, tiez vsetko robime s detmi, aj prerabky domu....Som myslela ze som jedina.. 😉
obcas mam podobne pocity - nie az tolka nespokojnost, ale riadna davka sa obcas najde 😀 no a potom pride zrazu choroba, dieta mi den po dni blaboce nezrozumitelne slovicka v styridsiatkach horuckach a ja tak velmi tuzim po tych obycajnych dnoch, ktore mi obcas zliezli krkom..... clovek si az potom uvedomi ze ten obycajny bezny, akoze nudny zivot je to najvzacnejsie, lebo keby mi choroba, tragedia, ci daco ine vzali dieta ci manzela, potom by mi doslo, co som mala..... nie je podstatne aby bol dom ako z katalogu a moj muz ako z reklamy na Axe, ale aby moje dieta bolo zdrave....to je cele. a potom som zase dlho velmi spokojna so vsetkym co mam 😉
pozri si obcas dokument z vojny, napr.ako tehotnym zenam parali brucha a co robili s malickymi detmi.... nabeton ti dojde ake mas vo vsetkom stastie, ze zijez v stastnej dobe a krajine ( snad to vydrzi, teraz si treba odmysliet veci na ktore sa tu oplati hromzit, ale co uz ), kedy si mozes vyberat kde chces zit, s kym chces zit a ako chces zit....