Váš názor na vlastníctvo darovanej veci
Predstavte si situáciu a skúste mi ju na konci vyhodnotiť, zaujíma ma názor inych ľudí.
Pestujete šport, ste v ňom dobrá/ý. Ķúpite si výbavu, zveľaďujete ju, vylepšujete.. jedného dňa z rodinných dôvodov skončíte so športom. Váš kamarát, ktorý v ňom pokračuje obdivuje výbavu, aj by ju chcel ale je drahá ..a tak v dobrej vôli mu ju darujete, veď nech si užije ten šport. O pár mesiacov Vám bez hanby povie že ju predal za 1000e. Ako by ste sa zatvárili?
À to je “kamarát”? Podľa mna nie
Nijako by som sa netvarila a poprosila si tých 1000€. A asi by už nebol kamarát potom.
Ja som sa vytocila, keď som darované oblečenie po mojich deťoch nasla na bazare. A už nedarujem dotyčnej nič. Radšej predam sama. Mám poučenie do života.
Z vážila by som kamarátstvo, keby je charakter tak aspoň polovicu peňazí ti ponukne... Aj keď na druhej strane vec si daroval(a) tak vlastníctvo sa previedli na obdarovaného... A nabudúce treba zvážiť ci vec darujes alebo za nejaký sumu predáš...
To ze si darovala bola tvoja slobodna vola. Keby si chcela, mohla si predat, ci jemu, ci inde. Darovala si s vedomim, ze zato nic nechces.
Majitel danych veci sa stal ten clovek. A on si so svojimi vecami moze robit co chce. Bez ohladu nato, akym sposobom ku veciam prisiel. Su jednoducho jeho, a nikoho do jeho veci nic. Ani teba, aj ked kedysi boli tvoje. Boli - minuly cas.
A ako majitel ich on moze pouzivat do zodratia, alebo ich len tak hodit do kosa, alebo do pivnice a viac na ne nesahnut, darovat alebo predat. On si zvolil poslednu moznost. A nikoho do toho nic.
Co by som spravila ja? Ak by som bola vyrovnana s tym, ze som darovala a nechcela ani cent, tak nic, je to jeho vec. Ak by som bola zavystliva skupana, tak by som mala gucu v krku, ze som bola sprosta jak delo, a mohla som mat tie peniaze teraz ja (mozno tak isto, mozno viac, mozno menej).
Takze kludne si vyber na ktorej strane barikady stojis - si clovek vyrovnany so svojimi cinmi alebo ... ?
ja sa na to pozeram inak. Ak darujem drahe veci preto, že ten druhy sa mu chce naďalej venovať a napr. nemá na to, aby si to zakúpil, tak očakávam, že ich maximálne využije. Ale ak ich vlastne nepoužíval na účel za akým boli darované, tak by som požiadala o tie peniaze za ktoré ich predal. Ak obdarovaný odmietne, viac by som sa s ním nebavila. Tomu sa totiž hovorí vychcanosť.
@pavucikvet a ako mozes vediet, ze napr. ten clovek nemal medzicasom co ja viem nehodu, vazny uraz ci ine dovody, preco uz ten sport robit nemoze? a nemal inu moznost ako s tym skoncit, vybavu predat a peniaze pouzit na liecbu a pod.
V kazdom pripade, nech uz mal dovod aky kolvek, je to jeho rozhodnutie, a veci boli tiez jeho. Neprisiel autorke tajne do garaze, neukradol ich a nespezazil nacierno. Cize nejde ani o kradez, ani o podvod, ani o nezakonne obohatenie. Predal svoje vlastne veci, teda paniaze za ne, su jeho.
To, ze autorka teraz ziarli a zavidi, hold, to uz je riziko jej "nezistneho" darovania, ktore ako vidim, tak uplne nezistne nebolo, ze ano?
technicky darovane je jeho = stal sa vlastnikom danej veci a moze s nou nalozit ako uzna za vhodne ale na ludskej urovni by ma to fakt zamrzelo a asi by som mu povedala, ze myslim, ze to je posledny krat co som mu kedykolvek nieco darovala a ze teda ma to kus sklamalo, ze to bol dar pre neho a este ze to spenazil 🤷♀️🤦🏼♀️
Ked danú drahú vec nepotreboval, mal ju buď vrátiť, alebo sa spýtať, čo s tým, alebo zadarmo posunúť ďalej. A nie predávať a ešte sa s tým chvastat.
@elanor tak aby boli veci na pravej miere - mne osobne sa to nestalo, ja našťastie nemám takýchto "priateľov" ale mne blízkej osobe sa to stalo. Finta je v tom že žiaden uraz sa nekonal, nič dramatické. Darca má sám finančné problémy, ale zľutoval sa nad kamarátom, ktorý na výbavu nemal. Ten sa vychvaľoval na internete s parádnou výbavou a tam dostal ponuku že od neho ktosi kúpi. Ľahko prišlo ľahko odišlo, nutné dodať peniaze strovil. 🙂 ťažký charakter
tak ci tak boli tie veci uz jeho, a ked dostal dobru ponuku, urobil co urobil. Mozno keby ta ponuka neprisla, tak ho to sameho nenapadne. V kazdom pripade to uz boli jeho veci, jeho vec co s nimi spravil. A druhych do toho nic.
Urcite by ma to stvalo, ale na druhej strane ako bolo hore pisane, ze to bol uz jeho majetok. Urcite by som nieco povedala a nenechala sa zozierat zvnutra. Napr. ze mu to dal, aby to sam vyuzil a nie aby na tom zarobil. To mohol radsej sam predat a prilepsit si, hoci to urcite bola len zlomkova cena z nadobudacej. Uprimne, hnevalo by ma to. Uz len to, ze si nevazil to gesto od kamarata, ze mu to daroval. Ked to nechcel vyuzivat, tak mal povedat, ze to nevyuzije a nezobrat si to.
Poviem za mňa. Keď už darovanú vec nechcem, Opýtam sa toho kto mi to daroval či to chce späť alebo to môžem predať.
@cimage darca veci upravil a vylepsil. Oproti nakupnej cene mali 3xvyssiu hodnotu, lebo take sa kupit neda. Preto sa obdarovany chvalil a jedine preto predal.
@zuzudrnda mám rovnaký nazor, ale chcela som počut aj ine nazory, či to len ja som taka sprosta že nikoho nevyužívam. 👍
nie si sprosta, si slušne vychovana. Mňa by hanba fackovala, keby som mala spraviť, že sa obohatím o 1000 eur na úkor iného. A je jedno, či už tie veci boli iného. Základy výchovy dostávame v detstve, tam niekde výchova proste zlyhala. Je to chrapúň, nič viac.
Svagrinke som darovala postielku a hrazdicku (okrem oblecenia veci), ked ich uz nepotrebovala spytala, ci si to prosim spät alebo moze posunut. Samozrejme, povedala som, ze nech posunie a velmi sa mi pacil jej pristup. Pouzivam rovnaky. Obdarovany u vas asi nie je z vyberoveho stata a tak by som zvazila ci toto individum chcem mat za kamosa.
Keď darujem.tak sa nestarám kde to skončí.darca v tomto prípade je hlúpy.ked teraz ľutuje ušlý zisk..snad sa poučil do budúcna.
,, 🙂 jej vidíš aspoň niekto ju využije. 100ku si teda nechaj za sprostredkovanie.,,
Podľa ďalšej reakcie by som reagovala ďalej
nebolo by mi to po voli. Ak by som sa chcela zbavit veci bez namahy, bolo by mi to jedno, ako s nimi dotycny nalozi. Ak by som mu tie veci darovala s tym, ze mu tym pomozem praktizovat nejaky sport a sama sa vzdam ich predaja, tak by ma to najedovalo a ziadala ich naspat alebo peniaze, ktore dotycny ich predajom ziskal. Mne to pride ako odrb. Priatelia by si nemali robit take veci.
Odbarovany nieje viazany k darcovi nicim, nieje povinny vec po pouziti vratit. Nejde o (vy)pozicku.
Ak niekomu nieco darujem, tak mu to davam, lebo chcem. A co s tym po pouziti spravi ma srdecne netrapi.
Ak by sa ma po case dany clovek opytal, ci to chcem naspat, tak si potukam na celo, ci je normalny. Pretoze som mu danu vec nepozicala, neocakavam, ze mi ju vrati, ale dala, a teda nech si s nou robi co chce.
@leuchtturm ak raz veci darujem, malo by mi byt jedno, co sa s nimi urobi. Ked boli hodnotne, rovno by som povedala, ze požiciavam....Ak vec nepouzivam, a nepodari sa mi ju napr. predat, tak ju darujem, a ked to dotycny vyuzije a aj sa mu ju podari predat, neriesim....
@elanor ja stale nerozumiem prečo obhajuješ a porovnávaš dve veci? napríklad ked niekomu darujem sveter, tak mi je jedno, ked ho preda, aj ked by som cakala, že ho trochu ponosí. Ale keď niekomu darujem niečo v hodnote niekoľko stovák eur, tak slušnosť káže sa spýtať či to môžem predať.
@maminkasisa zo zakonneho hladiska moze obdarovany nalozit s darom ako chce, z moralneho uz to take jednoduche nie je, ked sa jedna o rodinu alebo priatelov. Potom sa necuduj, ze niekto s tebou prerusi kontakt 😉
@maminkasisa tu ide o to, že ona ju neskúšala predať, ale zľutovala sa nad priateľom, ktorý takú výbavu nemal, nemohol si ju dovoliť. Toto čo urobil je čisté chrapúnstvo.
To čo za prije****ca........ Tlak mi stupol.
ja ked nieco darujem tak zvyknem upozornit ze ked to nebude pouzivat tak mi to ma vratit spat, pokial mi na veci nezalezi tak neriesim. Aj segre som dala par veci s upozornenim ze ked nebude potrebovat posuvam to ja inej osobe nie ze to niekomu da
@pavucikvet ak je to nieco hodnotne, a chcem z toho nieco mat, tak to nedarujem. A ak sa raz rozhodnem darovat, je mi jedno ci vec stala 1e alebo 10.000e, proste to dam a viac ma to netrapi. Lebo mi v tom pripade nejde o peniaze.
Ak by mi o ne islo, tak to bud iba poziciam, s dorazom nato, ze je to pozicane, a chcem to vratit (neznicene), alebo to predam sama.
Darca po darovani straca na darovanu vec akekolvek pravo. Uz to nieje jeho. Ani majetkovo, ani pravne ani moralne.
To ze to druha strana preda, je jej vec. To ze sa s tym chvasta, je sice na povazenie a zamyslenie. Ale to je tak asi vsetko. Nemam ziadne pravo ani n danu vec, ani na utrzene peniaze, lebo sa som sa ich predtym dopredu dobrovolne vzdala.
Nabuduce akurat tak mozem len lepsie a rozvaznejsie uvazit kto si (ne)zasluzi moju pomoc.
Otras, keby sa jej chces zbavit, tak ju predas minimalne za polovicu ako stala. Kamarat-nekamarat, riadne by som to ho zvozila a vsetci by sa to dozvedeli, ze ake to je hovado. Alebo nech ti da polovicu z utrzenej sumy.