Ahojte, chcela by som si prečítat niečo pozitívne čo sa vám v živote stalo,keď ste boli v správny čas na správnom mieste, napr. Ako ste sa zoznámili s priateľom, keď ste omeškali autobus, dostali prácu,lebo ste stretli kamaráta, ktorý vám povedal,že vo firme hľadajú ľudí... alebo zasa naopak sa vám niečo nezadarilo,ale s odstupom času ste zistili,že to bolo najlepšie čo sa vám mohlo stať,lebo by ste neboli,nemali čo máte teraz. Neviem ,či som to dobre opísala, neviem či sú to náhody, osud,alebo čokoľvek...že keby si poviete,ak by som meškala 5 minút,toto nikdy nemám a podobne.
s manzelom sme sa dali dokopy tak, ze nas poslali na sluzobnu cestu, na ktoru sme obaja nemali chut ist...sme spolu 12rokov
Ja som vzdy chcela ist na Novy Zeland na dovolenku (3 tyzdne)v tom case to malo vyjst cca 6 tisic eur. Tak som si poctivo setrila... A jedneho dna som sa rozhodla, ze mi treba aj oprasit anglictinu, tak som hladala nejakeho native speakera a zoznamila som sa s jednym chalanom z Noveho Zelandu, pisali sme si, volali cez skype atd. a on mi spomenul, ze na Novy Zeland viem prist aj na working holiday viza - dovtedy som o takych vizach vobec ani nechyrovala. Prave v tom case sa mala otvarat kvota na nove viza (Slovakom iba 100 viz rocne), prihlasila som sa a tie viza dostala. A vycestovala na NZ na 1 a pol roka zit svoj sen 😊😊 Aj ked som sa s tym chalanom nikdy osobne nestretla bez neho by som tam na tak dlho nesla.
Alebo este druha vec. Kamaratka chcela ist na diskoteku. Ja s dalsou kamaratkou nie sme vobec diskotekove tipy, strasne ale strasne sa nam ist nechcelo, pred odchodom sme este rozmyslali ci sa nevyhovorime a nepojdeme, ale tak kvoli kamoske sme nakoniec sli. Obe sme sa tam neskutocne nudili, zdochnute pri stole, cakali kedy mozme odist a ked sme nakoniec odisli (ta kamoska co tam chcela ist tam este ostala) mi na druhy den pisala, ze ako sme odisli tak sa na mna jeden chalan pytal, ze si ma vsimol a kde som zmizla atd. a v skratke - dnes mame dve deti 😀 kebyze nejdem na tu diskoteku, nemam moje dve male buchty
Isla som spat,už som ležala v posteli.zrazu som zapla ntb, prihlásila sa na pokec a v poslednej chvíli som uvidela na ploche že pridal nejaký chalan správu či niekto popise😅😅😅..ledva ledva som to stihla..zachvíľku 8 rokov od svadby 😂
Kamoš viacmenej z videnia (len sme sa zdravili) pracoval vo viacerých štátoch v zahraničí, na veľa miestach, ja som chcela cestovať tak som mu napísala nech sa mi pomôže dostať úplne náhodne na jedno z tých miest , nech mi dá nejaký kontakt a ja pôjdem kdekoľvek. Dal mi kontakt na agentúru tam kde sa mu to páčilo najviac, išla som, spoznala som tam svojho partnera a dnes máme spolu dieťa 😁 ..pamätám si ako som sa rozhodovala či mu napíšem aby mi pomohol dostať sa do zahraničia alebo nenapíšem. Jedna správa 🙂
My sme sa zoznámili s manželom úplne náhodné, teda pôvodne na tom mieste v tom čase ani jeden z nás nemal byť : ja som bola na kúpeľnej liečbe, mala som tam nastúpiť o mesiac skôr, len kvôli práci som to posunula. V ten večer bol sv. Valentín, bola sme dobra partia vekovo príbuzných báb, tak sme sa dohodli, ze v ten večer vytiahneme z kufrov naše šaty a ideme sa zabaviť vyparádené (tanečná "rehabilitácia" bola kazdy večer, ale zvyčajne tam chodil každý iba v rifliach, tričku... Manžel sa mi neskôr priznal, že keby ma vidí v rifliach a v tričku , určite sa jeho oči na mne nezastavia... ☺️ Takto ma videl v šatách.
No a on tiež nemal tam byt.... Daný podnik poznal, chodil tam hrávať ako muzikant.... V ten večer v inom podniku neďaleko odtiaľ vystupoval Martin Valihora, a zabudol si doma paličky.... Majiteľ podniku cez kontakty sa dostal k môjmu manželovi, ktorý takto neplanovane šiel na pomoc a požičal mu svoje paličky... Cestou naspäť pôvodne mal namierené už domov, ale potom si zmyslel, že ešte sa mi nechce ísť domov, tak otočil sa naspäť a zastavil sa v našom podniku.... 10minut pred záverečnou ma zbadal, pozval do tanca a.... Dnes máme 2 krásne detičky a tento rok sme oslavili spolu už 7. Valentína ☺️
ked som mala asi 17-18r, bola som pri vodnej nadrzi vecer s kamosmi, zvazovala som ist domov, bol mi ponuknuty odvoz, ale odmietla som, lebo som sa rozhodla este ostat s kamosom a pokecat, jednak som nepoznala ludi, ktori ma mali viezt...nasledne som sa dozvedala, ze auto, ktorym som nesla, havarovalo a nikto neprezil...prakticky som tu nemusela byt