V akých chvíľach ste boli v detstve šťastní?
Ahojte žienky...Čítam zaujímavú knihu ktorá ma privádza k množstvo úvahám o živote o výchove a pod...Až som sa zastavila pri myšlienke že kedy som bola ako dieťa naozaj šťastná...Keď čítam rôzne diskusie, články píše sa o tom ako je pre dieťa dôležitý kolektiv, čo nepopieram určite ho to v živote pomôže nasmerovať..Ale zamýšľam sa nad tým cíti sa to dieťa naozaj šťastné medzi deťmi? Je to to čo ho napĺňa? Alebo je pre neho lepšie strávený čas s rodičmi, na výlete alebo aj na ihrisku medzi deťmi ale v prítomnosti rodiča ktorý je aj telom a duchom prítomný a nie len že tam je a pozerá trebárs do mobilu...Preto ma zaujíma vás názor...Keď sa zamyslite nad svojím detstvom čo boli pre vás emočné najsilnejšie zážitky, čo vás vnútorné napĺňalo...Ktoré chvíle v detstve? Výlety s rodičmi, hranie na ihriskách, hranie s deťmi na dvore, alebo chvíle u starých rodičov? Som zvedavá na vaše odpovede 🙂
Tulkanie a vona s mamou a ked otec robil sisi veci. Ked nas raz nechali tvarit sa ze sme my rodicia a oni deti. Asi take chvile intimity pred spanim najviac
Pri vecernom stekleni a chichotani s mamou, pri nekonecnych rozhovoroch do noci, cez nedele, ked mi mama po omsi cez pusu poslala Jeziska, ked babka piekla buchty a my sme na ne cakali, ked nam citala rozpravky a samozrejme, ked sme styri vnucata u babky na dvore mali postavene stany a hrali sa na indianov a vyzeralo to tam, ako keby vypustili blazninec, ked sme obliekali snehuliakov do siat, s dedkom v lese na hubach, ked sa susilo seno, tak valanie na lukach s detmi, ked mi dedko o pol jedenastej pred obedom spieval, ze zobrak je uz na tretej dedine a ja este spim, ked babka tichucko rozostierala zavesy a volala ma na ranajky, vecer pri telke, ked mi hladila ruku alebo ked sme boli cela rodina natlaceni v malej kuchynke a babka piekla posuchy a varila hriato a vonku snezilo, parada.
najkrajsie spomienky na detstvo su pre mna chvile stravene s rodicmi..hlavne s maminou ..ked sa vratila z prace to bolo vela radosti..ked nas ocino zobral na vylet na bicykloch do tatier..mam krasne spomienky aj na starych rodicov..dedo nam vyrabal hracky a prazdniny u nich boli uzasne ..ale mam aj krasne spomienky na sidlisko kde som vyrastala ...vtedy sme boli viac menej vsetko rovesnici...hravali sme sa vsetky deti z niekolkych vchodov...to bola paradna schovavacka ....velaaa toho je ;)
Fakt tazko povedat, lebo teraz mi vsetky spomienky prechadzaju ruzovou korekturov a nostalgicky spominam aj na tie nie najstastnejsie momenty. Ono nasi sice nemali mobily ale zas vacsinou trktotali s kamaratkami 😄 a my decka sme pobehovali okolo. Ale najkrajsie spomienky mam asi na rodinne vylety so znamymi s detmi, chaty, opekacky, dovolenky. Ze tam bola stale ta istota rodicov, ale zaroven aj zabava s kamaratmi. A samozrejme stari rodicia, vylety do prirody, rozhovory ... 😊
Ja si myslim, ze vsetko malo svoje caro, aj vybehnut na dvor za kamosmi, aj byt s nasim a zbierat na chate maliny......u babky.
u mna tak 50/50.. s nasimi sme hodne casu travili po vyletoch, to bolo super alebo este tie zajazdy ROH z tatkovej prace, kde sa vsetci poznali a dospelaci debatili a decka sa spolu hrali, bolo to take carovne pre mna, lebo dva krat do roka sa na tych pobytoch stretli naozaj cele rodiny a vsetci sme boli ako jedna velka rodina. vseobecne som mala perfis detstvo, lebo nasi boli super, babka s dedom boli super, sesternice, bratranci super vztahy, hlavne ked sme sa k babke nasackovali do bytu siesti :D :D a na jej vyborne pagaciky a kolaciky a hovadziu polievku, ale zaroven som bola stastna aj vonku s celou ulicou, bo sme boli partia decak od 3 do 15 rokov a nikdy sme sa nenudili. dodnes mam kamosku z detskych cias a navyvadzali sme sa hovadin a su to krasne spomienky a citila som sa vtedy skvelo. mne osobne nic nechybalo pocitovo, ked sa pozriem na jednu alebo druhu stranu. a este teda co som milovala, ked mamka robila v kniznici a ja som tam po skole sla alebo ma brat zo skolky doviedol... kniznica bola v takej starej vile a mne to tam velmi vonalo a vila mala rozne zakutia, dobre sa tam badalo a schovavalo :D mala som stastne detstvo ci uz s nasimi alebo v kolektive. nemozem si stazovat.
Najkrajsie stravene chvile boli v prirode s ostatnými detmi. Ked sme sa zbehli celý príhon,
( rozumej ulica v meste ) a hrali sme sa v lese na schovavacku, alebo sme hrali na ihrisku volejbal, vybíjanú, v zime sme sa sánkovali alebo korculovali, tieto chvile ma naozaj naplnali ozajstnou radostou a chcela by som ich prezivat zas a znovu. A potom tie prichody domov, mama v nedelu pripravila slahacku s cucoriedkami, ktore sme v lete chodievali zbierat a pozreli sme si v nedelu poobede o piatej "Film pre pamätníkov", skontrolovali sa domáce úlohy a s čistou hlavou som lahla do poslete a tesila sa na dalsi den, nove a nove zazitky. Skoré dievcenske roky boli jednoznacne najkrajsie v celom mojom zivote.
ked tak rozmyslam,tak vzdy vtedy,ked sme boli s rodicmi spolu-uz jedno kde,ci na vylete,na dvore pri hre,pri stedrovecernom stole....ci len tak vecer si sedeli pri ohniku a opekali,ci sadili zemiaky...este aj s babkou...skratka,stastne chvile boli v ich spolocnosti a prilezitost je druhorada....uz neziju,takze mozno prave preto.