Uvažujete o smrti ?
Teraz dajme bokom financie
Splácanie dlhov, hypotéky.
Rodinu.
Priateľstva.
Všeobecné akékoľvek životné okolností.
Starosti o zajtrajšok......atď
Uvažujete o svojej vlastnej smrti, ak áno čo to vo vás rezonuje ?
Mňa to nápadne len vždy keď som po epi záchvate že by mi bolo možno lepšie.. ale keď sa kuknem na svoje dve deti tak to rozdycham a chcem tu byť pre nich čo najdlhšie..😊
Áno, niekedy rozmýšlam... a čo vo mne evokuje? Strach... ale to je myslím prirodzené. Inak bola tu nedávno jedna rozsiahla diskusia na túto tému. Myslím, že sa volala: Čo bude po smrti ...
@macklemore ano,rozmyslam nad tym,co moje deti...ako velmi s nimi chcem byt...a aj nad tym, koho by to zasiahlo zo znamych,ci by som niekomu chybala...Ale hlavne mam strach z toho,ze by som nevidela svoje deti, manzela,ze by som o nich prisla,teda oni o mna
nie, nemám čas na to. musím ísť do práce, starať sa o rodinu, venovať sa priateľom. toto budem riešiť, ked budem na dochodku.
taketo rozmyslanie mi je k nicomu, neviem kedy to pride, za akych podmienok a tak je zbytocne sa tym teraz zaoberat.
@macklemore nie. Je to jediná istota, ktorú v živote máme, takže nie je veľmi o čom premýšľať.
Nie,bud rada ze zijes a si zdrava ... vies kolko ludi by rado zilo a uz tu niesu???
strach...myslím na moju mamu ktorá už nie je medzi nami...že ma tam hore čaká....bojím sa ,čo budú robiť tu na Zemi moje deti....
ja áno, dosť často pred spaním mi to len prebehne mysľou a chytím z toho paniku. Neviem si predstaviť, že raz už zaspím navždy a už nikdy nikoho neuvidím z mojich blízkych. Ale vždy sa snažím upokojiť tým, že som tu, zdravá a snažím sa užívať si život.
Kedysi som rozmýšľala nad smrťou často, aj som sa jej bála ako každý si myslím. Avšak po smrti mojej dcérky sa jej nebojím, vôbec nad smrťou už ani nerozmýšľam. Je mi úplne fuk, či by som zomrela zajtra, o 10 rokov, o 30 rokov...Jasné, že keď budem mať ďalšie deti, tak ich budem chcieť maximálne zabezpečiť a všetko s nimi prežívať a tráviť s nimi krásne chvíle. Len proste už nad smrťou nerozmýšľam so strachom ako kedysi, vôbec sa jej nebojím.
Ano..a dost casto..a cim som syarisa tym viac na to myslim..ta predstava ze budem lezat niekde v tmavej jame sama ma desi(viem vtedy mi to bude jedno ale aj tak?a este dost casto rozmyslam nad procesom umierania..ze ake to je...doma na mna pizeraju jak na sibnutu ked sa zacnem o to s nimi rozpravat😂
nie. to čo je za blbosť? načo by to bolo dobré? veď všetci sa to raz dozvieme, je to nevyhnutné.
skôr sa obávam o životy blízkych, nie svoj... mňa nech si aj pomelú do konzervy, mne už to bude jedno 😂 rovno ako sa rozpredávajú kosti tej blahorečenej anky či kto to bol...
@zuzanka.zuzu to vazne?to aj niekto kupil tie kosti?inac ja sa tiez viac bojim os vojich blizkych ako o seba..hlavne o deti
Mne to sem tam skríži myseľ, keďže tu su pohreby na mesačnom poriadku a je tam kopec pocitov aj strach aj všeličo, ale aj pocit naplnenia, že som si celkom pekne žila život plnými dúškami a aj velka radosť, že som stihla mať deti
@macklemore Uvažovala som nad ňou už v 7 rokoch, ale skôr otázky typu kam ideme po smrti a odkiaľ sme prišli. Vždy som bola filozofická duša, nie je na tom nič zlé, ak sa nad tým niekto zamýšľa. Aspoň si dokáže viac vážiť život, ak vie, že nič nie je večné a trvalé...práve preto.
@macklemore Ja neuvažujem nad smrťou, ale skôr nad tým, čo tomu bude predchádzať. Lebo len tak bez bolesti neumrie každý. Že jeden deň je ešte v záhradke a druhý sa už nepreberie. Neskutočný strach mám z toho, že sa budem mesiace, možno roky trápiť....kým to príde. Na to myslím často a mám paniku. Vidím to denne a nedá sa mi nad tým nerozmýšľať. Proste sa nebojím smrti ale utrpenia pred ňou.
@macklemore preco sa pytas? Si chora, stará, osamelá, trápi ta nieco?
@tslobik To je veľká pravda, ak vidím teraz svoju svokru ako to s ňou išlo za pár mesiacov dole, prestala chodiť, stráca pamäť i samu seba, doslova chradne pred očami, napriek tomu je TU. Nie je ľahké premýšľať nad tým všetkým. Človek si veľa vecí začne vážiť, až keď to vidí vo svojom okolí.
@ressankajanka Ja robím so starými ľuďmi už pár rokov a vidím to...Ale je ešte horšie....a to ak na smrteľ. ochorenie trpia mladí, príp. deti. Smrť nie je len otázka staroby dnes. Sú ľudia mentálne v poriadku pripútaní na lôžko a zase pohybovo zdraví, čo nevedia o sebe, rodine.....Tak rozmýšľam občas čo je horšie.
@tslobik Máš to podobné ako ja ☹ V rámci praxe na VŠ som strávila čas s rôznymi skupinami ľudí (aj mladými, fyzicky či mentálne postihnutými, autistami, staršími), teraz to vidieť vo vlastnej rodine, ono to bolí, človek nad tým veľa uvažuje. Najmä ak potom vidím, že niekto si neváži svoje zdravie, rodinu, hodnoty. Prípadne nadáva na babky, dedkov, svokrovcov, je vzácnosť, ak sú zdraví a sebestační 🍀
@macklemore kedysi nie, dnes uz ano, od smrti dcerky som zacala rozmyslat. isty cas ( mozno aj do roka po jej smrti ) mi bolo uplne jedno ci zomriem, a mozno sm si to aj tajne priala, hoc sama sebe by som si neublizila. no vzdy u mna rezonovala mylsienka na mojho muza na starsieho syna a teraz aj na mladsieho syna. uvazujem o smrti, ako o niecom, co viem, ze raz pride, neviem kedy, neviem ako, ale kym to pride, uzivam si zivot. mam ho rada aj napriek vsetkej bolesti v nom, lebo je zaroven aj krasny. milujem svoju rodinu a chcem s nimi byt co najdlhsie, enchcem aby trpeli, aby vyrastalid eti bez mami a moj muz bezomna ( ved som mu aj povedala, ze ked sa nahodou pominiem skor, nehc si halda rychlo manzelku, ale ak to bude nejaka mlandra leniva, co due na deti zla, ze ho budem chodit strasit ) 🙄
co dufajme nebude treba, lebo planujem si tu pozit, este takych povedzme 50-60 rokov 😉
ano rozmyslam, ale je to zbytocne..
Odkedy mam deti občas rozmýšľam. chcem tu byt s nimi co najdlhšie. Asi ako každý 😊 myslím ze teraz ľudia nad tým viac rozmýšľajú, u mňa preto, že hlavne tu na koniku čítame kopu príbehov o chorých ľuďoch co umieraju na kadejaké choroby. Neviem ci kedysi ich bolo toľko co teraz ale aspoň sme o nich nevedeli 😔
Inac baby..mne sa o smrti velmi casto sniva...uz od detstva(odkedy som boma na pobrebe prababky)od vtedy som v snoch pochovala celu rodinu a niekolko krat..a seba raz(zivy sen to bol)pocitila som ake to je posledy krat vudychnut...a o statsej dcere ani nehovorim...od kedy ke na svete tak neraz sami snivalo ze lezi v rakve ale s mladsou sa mi take nesnivalo..takze nielen uvazujem a rozmyslam o smrti ale aj sa mi o tom sniva...mavam sny so smrtou v podobe ake len chcete
@macklemore rozmýšľala som - tesne pred druhým pôrodom. Že čo ak sa zopakuje scenár z prvého pôrodu, kedy som skoro zomrela. Že čo bude s mojimi deťmi a mojim mužom. A vždy keď ide muž na služobku sa bojím - hlavne keď unavený , nevyspatý šoféruje niekam ďaleko, to čakám na jeho sms že dorazil ako na ihlách.
A každý deň, kedy sa pozriem na svojich rodičov/svokrovcov tak rozmýšľam, že kedy nastane ten deň, že tu ostaneme bez nich, ako malé bezbranné deti.....Deti, ktoré sa už nemajú vrátiť kam DOMOV.
Uvažujem, stále sa k tomu vraciam aj ked nerada. Ale viac asi o tom, načo sme tu ako rasa. Na čo je život. Prečo.
Mávala som z myšlienky na smrť paniku. Že už nikoho neuvidím, nič nebudem cítiť. Ako sa mi narodilo dieťa, už ma nechytá až taká panika. Vysvetľujem si to tým, že chcem umrieť skôr ako moje dieťa. Nech ono pochová mňa, keď príde dúfam v ďalekej budúcnosti ten čas, nie ja jeho.
velmi zriedkavo ma napadne skor co by.bolo s dcerou keby sa mi nueco stane ...ale inak nepremyslam....kaxdy raz musi umriet...
@macklemore Naco? Ona pride i tak.