Unavená zo života a nedarí sa nám dieťa.
Ahojte,
Som uz dlhsiu dobu hrozne unavena, nic sa mi nechce a uplne najradsej by som sa hodila na rocnu pn-ku, aby som trocha uz vypla. Kazdy den dochadzam za pracou hodinu tam a hodinu spat, stavam skoro rano, aby som sa vyhla dopravnej spicke. Som na dobrej pozicii, za super peniaze. Ale strasne ma to nebavi a nenaplna. V mojom okoli nie je ziadna praca, ktora by ma bavila a aj by bola dobre zaplatena.
Nedari sa nam spravit babo (v januari som potratila), to ma tiez uz nici, stale sa nas niekto pyta, ze ci sa uz zadarilo. Vzdy mam pocit, ako keby by vrazili facku s konstatovanim, ze ako dlho nam to trva po nasej strate.
Chcela by som zacat cvicit, venovat sa konickom, ale ja nevladzem. Pridem z prace, spracem kuchynu, navarim veceru a idem rovno spat. A takto dookola a dookola. Dnes som sa aj v aute uz rozplakala, ze ma nebavi tento “dospelacky” zivot😄🙈 (viem blbost).
Potom ma nici, ze ked pride dieta, tak raz budem musiet spat do prace a ja si to neviem vobec predstavit, ako to budem zvladat:toto+dieta.
Vlastne ani neviem, co ocakavam. Viem, ze sa tu do mna pustia, ze ako sa lutujem a som leniva. Ale to ja viem, a to ma sere. Chcem sa len vykecat.
Urcite by si mala zmenit pracu alebo ta pnka kvoli depresii, lebo takto sa k tomu dietatku nikdy nedopracujete. Vela robi aj psychika. Takze ziadna hanba a sup na pn. Ale este pred tym chod na riadnu dovolenku.
@boldo87 dakujem. nemozem, mam velku zodpovednost v praci:( a nechcem byt neferova a len tak zutekat. Aj keby som to najradsej spravila, ale proste mne to moje svedomie nedovoli
Riesenia si si nasla sama v prispevku. Hodina dochadzanie ja na nervy.. Homeoffice? Prestahovanie blizsie k praci? Svedomie ti zdravie a dieta neda :/ Ak je prioritou dieta a psychicke zdravie, riesenie je jednoduche.. co tvoj manzel ? Kolko mas rokov ? Odkial si?
On vie, ze som na nervy z tej prace a cestovania. Ale mne je blbe mu povedat, ze teraz ostanem doma a nebudem nic robit. Aj mi to nepride fer, ze on bude makat a ja nie. A hlavne v praci ked sa dam na pn, tak to sa tam radsej ani nechcem vratit, bo budem za “zradcu” timu a to uz by som sa tam dobre necitila. Problem je, ze nikto sa nevieme zastupit v pripade pn (som tam 2 roky a nikto este na pn nebol) dovolenky sa davaju podla terminov v praci a pod.
Homeoffice mozem mat kolko chcem, ale kedze mam meetingy aj kazdy den a musim byt na nich osobne, tak to velmi nevyuzivam.
A co ked sa mi nepodari do roka otehotniet(ten rok je brani ako mozne maximum)? Pracu v blizkosti nenajdem, prestahovat tiez nepripada do uvahy (byvam 70km od BA).
Och ani nevieš ako ti rozumiem ☹ Ja pre zmenu ani domov nechodievam keď tak raz za 4 dni a keď som neni na služobke tak stále lietam po celom Slovensku.O drobca sa snažíme vyše roka a tiež sa nám nedarí,do toho staviame dom,bývame u svokrovcov, manžel roboty vyše hlavy-čistá psychiatria ☹ Tiež by som najradšej všetko zabalila a ostala doma alebo robila aspoň bližsie ale peniaze bohužiaľ nepustia.Už takto fungujeme 4 roky a som si povedala že budúci rok je pre mňa priorita manžel.V januári by sme mali ist na IUI ale.muž začal štrajkovať že keď sme obaja ok tak to výjde aj normálne.Ale ja už proste nechcem čakať ☹
Podla mna by si mala vyhladat odbornu pomoc a vykecat sa odbornikovu. Tu sa ti mozno ulavi ale nevyriesi to tvoj problem.
No podla toho co pises nic ta nebavi unavena zo zivita ziadna radost zo zivota...
v kazdej praci to bez teba vydrzia. Si vyhorena a myslis si ze firma bez teba padne. Ver mi, nepadne. Svet sa bude tocit dalej a vsetko sa vyriesi. O par dni si kolegovia ani nespomenu. Zober si dlhsie volno, popripade neplatene, ked dobre zarabas urcite si to mozes dovolit. Rozmysli si co chces v zivote zmenit a zacni na tom pracovat. Bola som v podobnej situacii pred par rokmi a zmenila som doslova vsetko o 100%. Da sa to 🙂
Vidim ze si na vsetko odpovedas uz dopredu ako sa to neda. Skus nerozmyslat v skatuli ale otvor ju a pozri sa na svet dookola. Urcite necakaj na tehotenstvo ako na zachranu. Co ked nepride? Na tom sa stastie nestavia.
skus si najst nejakeho career coacha, ja som nasla vo svajci perfektnu zensku ktora mi velmi pomohla ked som vobec nevedela co mam robit. A mas to 2v1 lebo dobry career coach musi byt aj dobry psycholog 🙂
Mam to presne rovnako!! Uz som si myslela,ze som divna... Ja ale nedokazem ani s nikym vychadzat... Nic ma nebavi,nenaplna,ked nieco zacnem,nedokoncim,nechce sa mi..do prace chodim s tym,ze ved to rychlo ubehne a okej..nie je zla ani stresujuca,ale proste stereotyp,robim vsetko dokola,ti isti ludia,to iste stale uz dva roky.. pridem domov,navarit,upratat a spat ..a zas to iste kazdy den..cakanie na piatok a zas to iste...zacala som s jogou ale uz ani to ma nebavi,vsetko robim iba preto,ze sa to ma a nie preto,ze by ma to bavilo.. veci,co ma naplnali su uz nuda..je cas mat dieta alebo sa len zbytocne utapam? ...rada by som ti pomohla,ale asi by sme mali ist len vsetky spolu na kavu a smiat sa aspon tri hodiny aby nam nebolo takto😀
caute baby ja vam len chcem vyjadrit podporu. mat pracu co cloveka ubija nebavi nenaplna k tomu cestovanie a rana ked prides o babo nedari sa. to su masaker veci. to vobec nie je malo... mam kamosku co ma brutal zahul tazky job dochadzanie male dieta. ja by som v jej topankach nedala ani jeden den. ale zacinaju u nej aj viacere problemy zdravotne fyzicke psychicke. asi treba najst ten balans... drzim vam zo srdca palce
Niekedy si treba ujednotit, čo je pre teba prioritou. Možno teraz je ten správny čas.
Je to práca? Alebo zdravie? Alebo rodina? Ci niečo iné? Urob si rebríček toho na com ti záleží najviac, a podľa toho sa rozhodni. ☺️
Ako môžeš mať radosť zo života a energiu, keď o práci píšeš, že Ťa nebaví a nenapĺňa??asi si fyzicky a psychicky unavená skoré vstávanie, nenaplnená ..stereotyp navariť, nakúpiť majú takmer všetci😄keď vstávaš skoro ráno, zodpovedná práca ma to svoju dan.Ako prvé začni cvičiť aj, keď si myslíš, že už nevládzes uvidíš ako Ta to nabudí a budeš mať malú zmenu, alebo aspoň večer rýchla chôdza do uší hudba a ideš nemyslíš na nic.No dospelácky zivot a život rodiča býva ťažký😜idú sviatky oddýchneš si a porozmýšľaj.
Na tvojom mieste by som zmenila prácu, dopriala si volno, dovolenku, relax, myslím, že aj babatko by sa zadarilo. Okolie ignoruj, debilne otázky vytáčali aj mna kedysi, keby si bola tehotna, asi sa to každý dozvie, nechapem,načo každý vyzveda...A absolutne nerieš, čo bude, keď ti skončí MD a RD. Život sa dokáže zmeniť z minuty na minútu,nevieš, aká príležitosť sa ti prihodí, čo sa ako zmeni, aký budeš mat pohľad na veci počas RD, nikto nepovedal, že sa musíš vrátiť do prace na TPP. Tých moz isto je xy.Zacala by som určite zmenou prace!
Tak skús začať tou kuchyňou. Asi si pomyslíš, že blbosť, ale.... Ale píšeš, že prídeš domov a spraceš kuchyňu. Tak si predstav, čo je lepšie? Prísť domov a bordel v kuchyni alebo prísť domov a uprataná kuchyňa z večera? Skús poupratovať po večeri. A druhá vec - varenie večere. Ty alebo tvoj manžel/priateľ si zakladáte na varených večerách? Každý večer? No to by sa ani mne nechcelo. Veď si dajte suchú večeru, prípadne varenie deleguj aj na neho. Hneď bude čas aj na cvičenie či koníčky 😉 S dieťaťom ma to mrzí, dúfam, že sa Vám čoskoro zadarí 😉 Okoliu jasne a stručne vysvetli, že tieto otázky vnímaš akoby ti nože do chrbtu pichali, že keď sa zadarí, určite im o tom povieš, že sa ťa to nemusia pýtať. A na otázky typu keď budeš mať dieťa a ako budeš zvládať tento kolotoč plus dieťa keď pôjdeš do práce, s tým sa vôbec netráp, na to je naozaj ešte dooosť času. Napr. u mňa je to aktuálne - po 5 rokoch idem onedlho do práce a neviem veru ako to bude. Ale zvládajú ostatné, ja nezvládnem? Veď napokon čo iné mi ostane ako to zvládať? 😎
A nauč sa byť sebecka ja som nebola a škaredo som doplatila.Beries ohľady na muža, že Ti je hlupe, lebo chces byť na PN, nemôžeš nechať ľudí v práci v stichu....a kde si ty čo chces ty?ako niekto napisal je to jeden kolotoč, ktorý, ak ty nezmenis, tak pôjde ďalej a budeš rovnako nešťastná.
Možno to vyznie blbo ale myslim to v dobrom, ak si myslis, ze si v praci nenahraditelna tak to nie je pravda. Ked v praci budu potrebovat robit, ty tam nebudes tak budu musiet najst nahradu. A "neboj sa" najdu ju. Mas par moznosti. Bud sa utapat v depresiach, byt v jednom cykle a riskovat, ze vyhoris uplne. Alebo sa prestanes lutovat, racionalne zvazis moznosti, das pokec s manzelom a spravis zasadny krok, ktory ti pomoze dostat sa z tohoto obdobia.
Ach dievčatá....viem že sa mi to povie ľahko....ale treba si určiť čo chcete....čo je prvoradé....práca,peniaze,dieťa,zdravie,rodina?Urobiť si rebríček ktorý vám bude vyhovovať.Nie iným ale vám len vám a manželovi samozrejme.
Bola som tiez taka ze som pozerala na kolektiv aby nemuseli makat aj za mna ked som mala horucky a vselico tak som aj tak pracovala. Ale uz pozeram na seba. Prehodnotila som vsetko ked som otehotnela a nezvladala som pracu a urcite som nechcela zo stresov potratit. Pozeraj aj ty na svoje stastie. Na zmenu treba mat "gule" ale zvladnes to.
Každý je nahraditelny. Ja som na RD, 3 roky som doma a zaobišli sa v práci aj bezo mňa. A keď sa ja neozvem, nikto sa neozve. Mám pocit, že to je údel matiek na RD....
@miiriaam mala som stresujucu pracu z ktorej ma uz bolel zaludok a vo velkom mi vypadavali mi vlasy. Kazdy den stres ze co zas bude. Trvalo mi nejake 2 roky si uvedomit ze toto nie je dream job, bol to prvy job po skole. Kazdy mi hovoril ze nevymyslaj, bud rada ze mas pracu a podobne sracky. Tak som pomaly zacala hladat nove pozicie vo firme, co sa treba ucit atd. Potom ale muz dostal pracu vo svajci. Na jednej strane ulava, zbavila som sa hnusnej prace, na druhej strane depresia lebo ziadna praca nebola vo vyhliadke. Nevedela som jazyk, nemala som kvalifikaciu. Vo svajci kazdy pozera len na to ci mas skusenosti v obore, k tomu vzdelanie a vies jazyky. Nemala som nic z toho, mohla som opat robit len pracu ktoru som nechcela alebo umyvat riady. V tomto bode som si nasla career coacha, velmi velmi mi pomohla pochopit co chcem a usmernila ma co treba robit. Tak som dalsi rok bola doma (casto v depke, muz si to uzil), ucila som sa jazyk aj 8 hodin denne. Do toho som si este spravila certifikaty ktore mi trebalo. Dlhych 9 mesiacov mi ziadna firma neodpovedala na ziadost, nic, ani jedna odpoved!!! Cista depka, revala som doma ze nikdy pracu nenajdem. Boli sme sami, ziadny kamosi, odreagovanie sa. Uz som to aj chcela zaplatat deckom, nastastie muz mal viac rozumu. Trvalo rok kym som nasla vysnenu pracu, dokonca som mala pohovor v nemcine 🙂 Okolie ma posielalo umyvat riady len aby som nebola zavisla na muzovi. Oplatilo sa vydrzat. Trvalo to dlho, ale stalo to za to. Teraz mam super job, plat o akom som nikdy nesnivala, babo na ceste 🙂 Takze nebat sa zmeny. Treba len pochopit co clovek chce, urcit si ciele a ist za tym. Trvalo to cele nejake 2 roky odkedy som sa zacala obzerat po zmene. Nakoniec som zmenila job, krajinu, a aj jazyk.
