Týrané psíky - vaše skúsenosti

@cocolino234 silný príbeh. Až ma rozplakal 😞 posielam ❤️

@cocolino234 Mimo témy: podľa úvodného anonymného príspevku som myslela na Teba, že si autor a zrazu príspevok od Teba. Vďaka ženy, za tieto diskusie, tu stále prichádzam na to, ako sa viem mýliť.

@cocolino234 Skutočne si ako stredoškoláčka nezakročila, keď si videla, čo sa tomu psovi deje?
Nehnevaj sa, ale nechápem.

@babs92 my sme mali niečo podobné s kocúrikom. Vzali sme si ho a keď niekto len prišiel alebo niečo padlo automaticky utekal sa schovať. Našťastie u nás sa to upravilo a už sa nebojí. Teraz je zvedavejsi ako Kelišova 🤣🤣

Prispejem mojou skúsenosťou.
Psíkovi odišiel jeho majiteľ zo života. Ostal sám zavretý vo voliére, s miskou jedla a vodou. V domácnosti jeho nových majiteľov bolo psychické a fyzické násilie bežným prejavom medzi sebou, zo strany atakujúceho a týraného. Nebolo v mojich silách osvojiť si psíka úplne, napriek tomu, že už dávno som prekročila prah dospelosti. Keď sa dostal von z voliéry, urobil mi žne aj nemožné, aby sa dostal preč. Našiel by akúkoľvek dieru v plote, aj za cenu, že sa poškriabe, aj podhrabával plot. Keď sa vrátil, okrem fyzického trestu, slovných kopancov za trest nedostal ,,žrať". Do danej domácnosti som chodila na ,,návštevu". V čase vianočných sviatkov som si dovolila zime vziať ho dnu, trasúceho sa. Čo som si vypočula potom, neželám počuť nikomu.
Psík stále uchádzal von. Prichádzal dohryzený od iných psov, alebo dobitý, alebo len tak tak vyviazol nejakému autu spod kolies.
Nepodarilo sa mi ho zachrániť. Ale verím, že tá jeho psia duša má na miestach pre tieto psie duše nekonečnú lásku.

@cocolino234 Držím päste a nech je tvoj ďalší život už len pokojný a vyrovnaný.

@janulik2008 naša asi cca rok sa bála aj hračky…pritom druhého psa mame on by sa ani parnemu valcu neuhol total sebavedomie.. ničoho sa nebojí tak som myslela že sa rýchlo otuka pri ňom…ale asi cca rok jej trvalo kým sa začala hrať s hračkami a celkovo kým nabrala ako take sebavedomie..stále je poplasena bojazliva ale naša ❤️

So psami je to ako s ľuďmi, každá prezita trauma sa hlboko zapíše do duše a vysporiadať sa s tým trvá celý život. Niekto to zvládne lepšie, iný horšie.
Ja by som si na týraného psíka netrúfa, ale poznám viac ľudí co majú zachránené psíky z osady a nieje to ľahké. S trpezlivosťou a možno aj so spoluprácou so skúseným kinologom sa dá veľa napraviť, no nejaké následky, poruchy správania ci zdravotné problémy trápia takých havkacov až do konca života.

Ci som sa stretla s tyranim? Nenazvala aby som to tyranie ale moja babka chovala psa dosť podivnym spôsobom. Pôvodne to bol môj pes, asi keď mal rok tak som šla pracovať do anglicka a ona mi ho strážila. Pôvodne som sa chcela usadiť a doviesť ho tam, ale babka si na neho zvykla tak ma požiadala ci hej ho tam nenechám, že je sama v dome a psík jej robí spoločnosť.
Moja babička pochádza z Oravy a tam dodnes vela psov chovajú na reťazi a pomyjach. Tak nejak to poňala ona. Psík síce nebol na reťazi, mal búdu a malý oplotený výbeh. Sem tam ho pustala po dvore pobehať, ked nebolo blato co by jej zaniesol na schody (takže v lete býval pusteny stále) občas sa s ním aj šla prejsť aj von ma voditku. V mrazoch spával v done v predsieni. Horšie to bolo s jedlom, všetci susedia jej nosili kosti a zvyšky jedla, ona si tiež z neho spravila nadobku na bioodpad, dostal všetko čo ostalo v kuchyni. Isto to bolo lepšie než lacné granule zo supermarketu, psik sa v zdraví dožil 17 rokov. Ale niekedy som nechápala co ten pes všetko zhlce....
Ako človek by to nenazval tyranim to určite nie, bolo o neho postarané aj keď takýmto babkovskym sposobom

@katkamatka7
V nebi je miesto, ktorému sa hovorí Dúhový most. Keď umrie zviera, zvlášť také, ktoré bolo niekomu blízke, odchádza za tento Dúhový most. Pre našich milých kamarátov tam sú lúky a kopce, kde môžu behať a spoločne sa hrať. Je tam veľa jedla, vody, slnečného svitu a naši priatelia sú v teple a pohodlí. Všetky choré a staré zvieratá sú znova zdravé a pri sile, kto bol zranený je opäť silný a zdravý tak ako si ho v našich snoch pamätáme z minulých dní a už minulých časov. Zvieratá sú šťastné a spokojné až na jednu maličkosť: všetky postrádajú niekoho veľmi zvláštneho, niekoho koho opustili. Hrajú sa a behajú spolu, ale príde deň kedy sa jedno náhle zastaví a hľadí do diaľky. Jeho jasné oči pátravo pozorujú, netrpezlivé telo sa začína chvieť. Náhle vybehne zo skupiny zvierat, letí cez zelené lúky, rýchlejšie a rýchlejšie. Až sa nakoniec ty a tvoj kamarát stretnete v nesmiernej radosti. Dážď šťastných bozkov pokryje tvoju tvár, tvoje ruky opäť hladia milovanú hlavičku, znovu hľadíš do tých prenádherných dôverčivých očí ktoré nadlho zmizli z tvojho života, ale nikdy z tvojho srdca. A cez Dúhový most pôjdete spolu a nikdy sa už nerozídete.

@janulik2008 zimomriavky mam z toho jak som to citala. Je mi smutno, ked proste si spomeniem kolko psikov trpi a o mnohych ani len nevieme. A najma nevieme pomoct.