Ťažko nesiem pohreb mladého suseda

Musíš sa s tým naučiť žiť. Iné riešenie nie je. Žiaľ smrť si nevyberá, preto každý deň života je dar, veľká milosť, požehnanie.

Je mi to luto. Ked si bola len dnes na pohrebe, je to prilis cerstve. Asi je najlepsie dat prechod emociam, poplakat si, ked to tak citis a nechat smutku volny priebeh. Ked sueto blizki ludia, tak sa ta to samozrejme velmi dotklo, je to tragedia

Nuž, takto to v živote chodí. A v minulosti to bývalo ešte horšie, keĎže medicína nula bodov, lieky skoro žiadne... Mojej babke zomreli dve sestry do 5 rokov, tak to proste chodilo. Ľudia mali 10 deti, akosi prirodzene sa rátalo s tým, že nie všetky sa dožijú dospelosti...

Jediná cesta je sa s tým zmieriť, neurobíme s tým nič... Pohreby mladých ľudí a deti sú ťažké, ale ešte ťažšie sú pohreby mladých otcov, živiteľov rodín.

Asi veľa záleží od toho čo je pre teba smrť, či koniec, alebo veríš v život po živote. Skús si pozrieť dokument Surviving Death na Netflixe, najmä prvú časť, zvyšok je taký všelijaký. Možno ti to pomôže.

@zmrzlinka2021 áno, dar❤️

@carolynka ale ja to neviem. Môj muž vraví, že to veľmi prežívam. Áno, veľmi. Ale neviem to akosi zmeniť. Proste, ak niekoh o poznám, alebo je mi nějakým spôsobom blízky, neviem to len tak hodiť za hlavu, a myslím na to.

@brloh ďakujem, pozriem

Proste to tak je, zial nic s tym nenarobis, iba to Tebe upravi hodnoty. Ze napr majetky a prachy su naozaj prd platne, ked dojde na taketo nieco. Cloveka to urcite zmeni, Ja ked sa mi niekto stazuje, ze este by mohlo byt to a ono, napr viac penazi, krajsi byt, tak hovorim, Ja som bohata jak prasa, mam zdravie, dieta, muza, rodinu, dakujem za to Bohu, ze mame presne toto. Lebo to neni automaticke

@kiki68 áno krásne ❤️

Ja mám aj zamestnanie také..... Pomáhajúca profesia. Ale keď som bola mladá, tešilo ma to. Teraz už mám skôr depresie ☹️. A takéto "osobnejšie udalosti" naozaj nesiem ťažšie ☹️

Veľmi rada by som boka plná síl, pochopenia, empatie. Ale niekedy mám pocit, že je to priveľa už na mňa ☹️

Môžem vedieť čo sa stalo susedovi a koľko mal rokov?. Akosi veľmi veľa mladých ľudí odchádza....

Najmä ak
@macik166 rakovina 😭

@macik166 A Teraz bývalá kolegynka☹️

@macik166 naozaj to ťažko zvládam ☹️

Statnutie je privilegium,budme vdacni za kazdy den a verme a myslime pozitivne,ze nam bude dopriaty dlhy a zdravy zivot.

S tým sa len musíš naučiť žiť. Brať to ako súčasť života.
Moja babka stále vraví, že starí umrieť musia, mladí môžu. Mne dlho trvalo zmieriť sa so smrťou, ale myslím, že som, keďže jej mám v živote až príliš veľa. Poplačem si, prežívam veľmi utrpenie druhých akoby to bolo moje vlastné, ale chápem, že je to súčasť života.

Brat mi zomrel na leukémiu, keď mal 9 rokov.
Kamarát pri autonehode, keď mal 15 rokov.
Jedna známa zomrela v 35ke na rakovinu, ostali 3 malé siroty.
Kolega nemal ani 40, čelná zrážka a 2 malé siroty.
Známa skoro zomrela pred 2 rokmi, potrebovala transplantáciu srdca. Podarilo sa, šťastní, že je v poriadku. O pár mesiacov jej našli metastázy v celom tele, nedá sa s tým nič robiť, dávajú jej polroka života. Nemá ani 50.
Počas korony sme mali v rodine každý mesiac pohreb, v práci mi už ani nechceli dávať voľno.
O starších ľuďoch ani nehovorím, je to súčasť života.

Neviem, preco by si to mala hodit za hlavu, asi si zle pochopila co som pisala. Nechat priechod emociam neznamena hodit to za hlavu. Nesuhlasim s tvojim muzom, ak ti ti ludia boli blizki, a dnes Mal jeden z nich pohreb, tak ta rana je cerstva a je pochopitelne, ze smutis

@vkatush obdivujem silu ❤️

@carolynka áno, ale ja smutim akoby neustále.... Lebo vždy niekto..... 😭

Zvládneš všetko a ešte oveľa viac.... Všetci tlačíme vlak pred sebou.

Dôležité je sústrediť sa aj na to krásne v živote. Vidieť aj dúhu v tej búrke.
Byť vďační, že máš rodinu, priateľov, zdravie, strechu nad hlavou, že sa dokážeš smiať, tešiť. A niečoho viac, niečoho menej, niečo dlhšie, niečo kratšie, ale život nie je len zlý.
Treba sa naučiť správne prežívať to dobré aj to ťažké.

My sme mali teraz super víkend s kamarátmi, zábava vo veľkom, keď mi prišla správa, že 18 ročný sused spáchal samovraždu. Musí to byť náročné pre rodinu, to si nikto nedokáže predstaviť, kto nezažil. A bude to dlho bolieť. Ale život nekončí a treba ho žiť.
Tá známa, čo nemá ani polroka života, má malinkú dcéru a druhú, čo študuje v zahraničí. A nechce, aby sa im teraz zastavil život, aby prestali vidieť to pekné na ňom.
Je dobré vedieť smútiť, ale nesmieš sa tým smútkom nechať pohltiť.

Som podobna ako ty. Presne v tomto obdobi pred rokom mala moja dcera promocie a hned som cestovala na pohreb "mojho" maleho" dievcatka, o ktore som sa kedysi starala, teraz uz mlada, 36 rocna zena, nahle, v okamihu odisla. A na prve "vyrocie" svadba synovca. Z ani jednej z tychto 2 velkych, stastnych udalosti, som sa nedokazala odviazane tesit. Kazdy den myslim na to "male" dievcatko, videla som ju tast az do dospelosti. Teraz sa prvykrat takto otvaram...
Velmi vela mladych odchadza z tohto zivota - aj "dobrovolne". Je to tragedia, stale neviempriamo pomenovat tie udalosti.
Ale naozaj sa v takych pripadoch naucime si vazit, co mame. Niekto stvrdne a zda sa byt necitlivy - to preto, lebo vnutri ostala silna jazva.
Najlepsia je stredna cesta, odchody su sucastou zivota. Tesit sa, ze sme sa s nimi mohli stretnut. Mne je veeeelmi luto aj pozostalych, najblizsich. Ale zvladnu to. Clovek ma v sebe velku silu.
A verim v p. Boha. On pomaha kazdemu.

Je to hrozné, aj mne puka srdce každý deň, keď vidím deti alebo ľudí trpieť a zomierať aj čo sa deje. Život nie je dar, okrem občasných radosti, ktoré trvajú krátko alebo len naháňanie sa za našimi potrebami, ako ísť na veľkú a malú, najesť sa, väčšina do práce a domov a stále dokola, cestovať ? Všade sa ťa snažia ľudia obtiahnúť, zopár dobrých ľudí, naháňame sa neustále a za čím? Do hrobu, nevieš sekundu, kedy sa čosi môže stať. Ja preto nechcem deti, lebo budú zažívať toto peklo, čo biologický život znamená a ja sa snažím pomáhať druhým ľuďom a mojej rodine, to mi robí radosť aj cez trápenie a každodenné problémy, ale tiež som si prešiel zdravotnými problémami a to som veselý človek, ale radšej mám realitu ako toxickú pozititu. Držkaj sa, vážte si svojich blízkych, ktorých máte radi, neriešte hlúposti ako to len ide, lebo neviete sekundy.