Stretli ste sa niekedy s človekom, pri ktorom ste mali pocit, že všetko čo poviete je zle?
Ahojte, stalo sa vám niekedy, že ste sa s niekým normálne rozprávali, ale mali ste pocit, že všetko otáča proti vám? Ja sa potom cítim ako malé decko, ktoré vyhrešia. Je to rodina a musíme sa stretávať, ten človek na mňa vyslovene neútočí, ale cítim sa pri ňom zle a mám výčitky. Nechcem sem písať také vážnejšie osobné situácie (tá osoba má deti a asi sem tiež chodí), ale napr. nadávala predo mnou na niektoré znamenia zverokruhu - v poslednej dobe sa tomu venuje - a medzi iným poriadne ponadávala na moje znamenie (vie kedy mám narodeniny), ja som si to nejako nebrala osobne, ale necítila som sa komfortne a chcela som pozmeniť tému z kydania na môj dátum narodenia, za ktorý ani nemôžem a povedala som, že čo taký lev, to je tiež náročná povaha (nevyznám sa v horoskopoch a tresla som prvé znamenie, ktoré mi napadlo) a ona zostala hrozne urazená a pohľadom vo mne vyvolávala výčitky celú návštevu a potom som si uvedomila, že jej syn je lev, ale ja som nechcela na neho útočiť a nedržím v hlave narodeniny a znamenia všetkých ľudí, ktorých poznám. Alebo môj muž v práci dosiahol významný úspech a sedeli sme ako rodina spolu a ja som chcela len nadviazať konverzáciu a pochváliť ho (on sa sám nepochváli), tak som sa spýtala do pléna, že či sa XY už pochválil, čo sa mu podarilo v práci a ona hneď na mňa vyletela, že ani nestihol, lebo ja všetko vykvákam. Možno to niekomu príde, že riešim malichernosti, ale ja sa už bojím čokoľvek pri nej povedať a normálne musím v hlave formulovať vety, ktoré nemá proti mne ako otočiť. Ako komunikovať s takýmito ľuďmi, aby som potom v hlave neriešila, čo zlé som zase povedala? Ja sa ospravedlňujem za výlev, ale cítim sa pri nej ako slon v porceláne.
s takýmito ľuďmi je najlepšie sa nebaviť a keď už nedajú pokoj, tak ich "zabiť" nejakým nepriestrelný argumentom, po ktorom už budú ticho. Tiež takých ľudí poznám, vyslovene pretočia každú vetu aby z toho ten druhý vyšiel ako úplný blbec. Buď ignorujem alebo poviem čo chcem, síce som potom u nich zasa za drzú, ale už ma to netrápi. Nikto nemá právo druhého takto zhadzovať.
Prečo berieš ohľady na človeka ktorý neberie ohľady na teba? Tým si nijakú karmu nepolepšíš, ju nezmeníš, cítiť blbo sa budeš stále ty. Neupieraj sa na to zmeniť jej správanie, ty môžeš zmeniť iba svoje.
@katkaseiner fúha to ma veľmi mrzí, viem presne o čom píšeš, aj jej sa niečo znepáči a bez varovania zaútočí a potom človek nikdy pri nej nevie, na čom je. Vy ste sa aspoň zhodli v názore na švagra, ale u nás je tá osoba v rodine veľmi obľúbená a ja proti nej ,,bojujem’’ sama.
@kandelabra my sme doma nikdy takto nekomunikovali a keď to spravila prvý krát, tak som bola otrasená a nebránila som sa a odvtedy si myslí, že mi môže skákať po hlave a otáča to na to, aká je hrozne vtipná. Ja sa už aj bránim alebo ignorujem, ale presne potom spraví drzú a nevychovanú zo mňa a že nemám úctu k starším.
@ckocka myslím, že sme sa nepochopili, ja som nepísala nič o tom, ako zmeniť jej správanie, ale ako s ňou mám ja komunikovať a ako v sebe potlačiť alebo sa zbaviť toho nepríjemného pocitu.
asi by som teda len slusne ignorovala... ak 'musis' byt na stretnutiach kde sa ta osoba nachadza, zacala by som sa hrat s detmi a dovi dopo... no neviem si to predsa len tak dobre cele predstavit... ja ked som bola tehotna, normalne som citila ze ma terorizuje moja svagrina. Moj muz to pochopil (mozno to boli fakt len hormony) a stretavali sme sa s nimi menej... odvtedy ju nemusim, a na raz do roka sa viem pretvarovat... nazor sa mi ale nezmenil.... nesnazim sa robit rozbroje v muzovej rodine... rodicia zomreli, ostalo uz velmi malo ludi a tak som 'slusna' ked treba a zahryznem si do jazyka, ale samozrejme debila zo seba nerobim
Najlepšie je dokonale ignorovanie podľa mňa. Ked budeš niečo hovoriť, ona povie, že bla bla bla, tak ty pokračuj tam kde si prestala ju ani nevnimaj a keď ti povie, že si drzá, tak ju zas nevnimaj. Jednoducho ako keby tam nebola a ani nič nepovedala. Ak sa aj ostatní na nej zasmeju alebo na to niečo povedia, tak to ignoruj tiež a pokračuj v tom co povieš. Asi to bude blbá atmosféra, ale po čase pochopia.
Ahoj, napíš mi prosím správu. Niečo ti poradím na takých ľudí.
No predsa tým že zmeníš svoje správanie - kľudne ju pošleš niekam do tmy a uvedomíš si že taký hlupák nemá na teba v skutočnosti žiadny reálny vplyv - pokiaľ ty mu ten vplyv v hlave neprisúdiš.
Jediný spôsob ako vyhrať nad toxickou osobou, je nehrať s ňou.
Túto vetu mám na ploche v mobile. Hádaj prečo 😀
Rodinné stretnutia s touto osobou obmedziť, pre tvoje psychické zdravie.
Je to jej forma "hry" s tebou. Potrebuje to, inak to s tebou nevie. Problém je u nej.
To ty musíš mať nadhľad.
Môžeš sa hrať aj na mŕtveho chrobáka a aj stále pritakávať, že má pravdu, ale teda neviem čo ti je bližšie.
Som sa musela v duchu smiat ked si opisovala to ako sa ona zhrozila ked si zdehonestovala znamenie jej syna. Az by ma to v duchu tesilo ju takto hecovat.🙂
Nepoznam taku osobu ale viem si to zivo predstavit. Hlavne to ako si v hlave dopredu formulujes vety aby nemohla na ne utocit. Snazis sa prilis vela. Ja by som sa nesnazila s nou vychadzat. Zial, je to rodina ale ked sa neda, tak sa neda. Musis sa s nou stretnut, lebo mate asi spolocne rodinne stretnutia ale bojkotovala by som akekylvek osobne kontakty. Ak by sa zacala so mnou rozpravat, len by som co najskor rozhovor ukoncila a odisla do inej izby, alebo nieco robit, alebo sa rozpravat s niekym inym. Aj keby to bolo uplne okate a po case by jej doslo ze to robis schvalne. Nehrala by som sa na ziadnu milu spolocnicku. Ak ma verejne zhodi pred kazdym, tak neviem ci by som len mlcky prehltla zlost alebo nieco povedala.
Ako dlho uz si s nou rodina?
@3katka151 aj mne poraď prosím
citam ze hovoris o zene... ale moj svagor je uplne rovnaky..... mozme hovorit o tom istom, mat rovnaky nazor a stale ma potrebu sa pohadat a poucovat... po istom incidente v rodine (hovorili zas o tom istom, rovnaky nazor, poucil mojho muza ze on by aspon peniaze dal svojej mame...... podotykam ze nikdy nedal a ked mu moj muz povedal ze co myslis co by som spravil ja... skocil po nom. Zastavila som ho spolu so svokrou - este 3 tyzdne som mala mega modrinuco sme ho zrazili poza stol. Odvtedy sa nekontaktujeme, videli sme sa len na pohreboch jeho a muzovych rodicov....
Ja takychto ludi fakt nemusim, nie som soplave decko ktore musia hresit za to ked ma ciapku aj ked ju nema.... proste cca 5 rokov nemame ziaden kontakt... teraz sa natlacil na muzov FB aby videl co sa deje... ja ho ignorujem. Muz tvrdi ze ak by dosiel, neposle ho prec... ale ak pride a zacne mudrovat, ja mu velmi rada otvorim dvere a posuniem ho za ne.