Strata schopnosti komunikovať

Ahojte mám 28
Vždy som vedela komunikovať a rada, posledne 2r je to somnou veľká katastrofa , pred cca 2 rokmi necelými to začalo keď som otehotnela a musela som ísť PN (som chorá na srdce a nevládala som veľmi, už mám 10r babu, ale vtedy som bola živšia a chudšia čo určite urobilo veľa ) zostala som doma z práce a čakala 9 mes kým ubehne, bývali sme v meste veľkom, staršia dcéra do školy , ja sem tam von, do obchodu atď.. ale teda ešte najskôr poviem, že od svojich cca 17/18 r som brala liek na utlmenie alebo akoby som to nazvala, Frontin... Bez vážneho dôvodu, raz som mala situáciu vážnu, stres, záchvat plaču a bol mi podaný tento liek cítila som sa fajn , nevedela som ako ďaleko to môže zájsť, tak som si ho začala dávať predpisovať u dr ... Brala som ho roky , až sa z toho stalo pravidlo každý deň, lebo som sa po ňom cítila lepšie, dávky sa zvyšovali (neotehotnela som plánovane. Povedali nám, že druhé nebudeme môcť mať, lebo mám zarastené vaječníky, bola som na zákroku kde mi to zistili, tak som sa s tým zmierila ) nebol dôvod vysadiť Frontin, až raz mi gynekológ oznámil , že som tehotná 🤰 🙈, čomu som vôbec nerozumela , že ako keď mi bolo zistené čo bolo, no príroda to každopádne vyriešila a máme doma malý 1 rocnyypoklad ❤️... Keď som otehotnela, hneď som chcela vysadiť lieky, bála som sa, ale ženský mi povedal, že menšie zlo pre dietayje ten liek ako po vysadení moja psychika, tak som postupne ako najrýchlejšie som vedela, začala znižovať dávky a nebrať liek každý deň ale len keď bolo treba. Bolo mi hrozne, tie abstaky 🙈 ale tak nejako som to zvládla a odvtedy som sa žiadneho návykového lieku nechytila, som šťastná za to, že som bez ! 🙏 Ale teda ako som prestala užívať Frontin, tak s ním zmizli moje komunikačné schopnosti, neviem sa s nikým rozprávať, len s mužom aj to ťažšie mu poviem veci ktoré by som chcela, nejde to ...... Tým pádom nemám žiadnych priateľov ale že fakt žiadnych ! Veľa sme s sťahovali a kontakt sme neudržiavali a ak aj áno tak táto moja situácia ich asi doladila, aká som ...... Zmizla chuť starania sa o seba, vyzerám hrozne , taktiez mi k tomu určite pridalo aj to, že po pôrode som veľká 🙈 166cm a 90kg ...... Aj chuť žiť žiadna , radosť zo života vôbec, som stále nervózna, zlostna, nenavistna ku všetkým, všetko mi vadí, všetko ma rýchlo vytočí.. ja takto nechcem žiť, vôbec neviem čo mám robiť. Lieky určite brať žiadne nechcem od psychiatra, nechcem byť na ničom závislá. Ja neviem, skôr niečo voľno predajné by sa našlo na čas kým sa to zlepší... A čo tá komunikácia z ľuďmi, ako to vrátim všetko späť, bola som kamarátska , milá , ústretová, ochotná a teraz je všetkému opak, som zlý človek a mama asi tiež 😭 pozerajú sa na mňa ako na obludu ... Manžel býva doma malo, chodí na 7/8 dní preč, príde na 2/3 dni a zas to isté dokola.. som doma sama so staršou a malou, presťahovali sme sa na dedinu kde je to ako koniec sveta , samota... Nemali sme iné východisko , manžel prácu momentálne najbližšie 2/3 r nemôže zmeniť. Moji rodičia , mama žije v CZ so súrodencami mojimi a ich otcom , môj otec je alkoholik , svokra a svokor 0 bodov ..... Starý rodičia majú dosť už čo so sebou ... Nemám tu nikoho.... Mám doma deti áno ❤️ ale oni dve asi túto moju situáciu nezmenia...
Ďakujem