Strach zo šoférovania

Gratulujem ti, si šikovná. 😊 je prirodzené, že máš strach a podľa mňa je to dobré, že si uvedomuješ, že auto nie je hračka a pristupuješ k tomu zodpovedne, možno ak sa ešte necítiš a máš možnosť, tak ešte pár kondičných jázd aby si nabrala sebaistotu. Inak sa netreba báť, držím palce

Urcite neprestavaj. Najdi si nejake opustene parkovisko alebo cestu, kde nikto nechodi a zvykaj si na svoje auto, aby si si nehovorila "co so mnou auto urobi", ale "co urobim ja s autom". Pojde to rychlejsie ako si myslis.

nič. odjakživa som bola zžitá s autom. akýmkoľvek. je to pre mňa relax. milujem ovládať tento "stroj". pokojne by som si trúfla aj na dodávku, nie je problém. vždy na takéto otázky (témy) napíšem: ak nie som rodený pianista a neovládam noty a nie je to pre mňa prirodzené, nebudem sadať za klavír.
to isté platí o aute. ak to nemám v krvi a mám z toho stres, radšej to nejdem ani skúšať 🙂

@panelacikova ja by som to neporovnavala s klavirom, klavir k zivotu nie je potrebny ale auto vasinou ano, hlavne pokial treba rozvazat deti kadetade a muz je v robote a nema na to cas. Alebo ak clovek byva na dedine, je to dost nutnost pokial nechce clovek prezit pol zivota v autobusoch

@katulienkax na jednej strane ti rozumiem. na druhej strane.... auto je zbraň. klavír nie. takže skôr by som si sadla ako laik a vyklepaný typ za klavír, než do auta 🙂

@panelacikova ano je zbran, ale podla mojej skusenosti vacsina zien nie je vzita s autom, ty si, to mas stastie, napriek tomu chlapi sposobuju ovela viac nehod a vaznych aj ked s autom vziti su. Niektorym zenam staci niekolko jazd aby sa naucili

Gratulujem😍ja sa k autoskole neviem dokopat,chodila som v 18 a vzdala som to. Momentalne sa nato necitim aj ked by mi to strasne ulahcilo zivot.
Sesternica mala rovnake pocity ako ty,strach a stres. Kupila si auto a zacala jazdit po veceroch,ked nebola az taka premavka. Postupne si zacala doverovat a teraz nema problem jazdit ani dlhsie trasy.

@marci77 tak ono aj ked budes mat dve naftove auta tak spojka bude zaberat inde, asi nie su dve rovnake auta, aby zaberala rovnako.

je to o prekonani strachu. ja som vodicak robila v BA ked som tam pracovala, auto som nemala, potom som mala pracu, kde som chodievala sluzobnym autom obcas aj po Slovensku, alebo len po BA, potom som zacala robit u nas v malom okresnom meste a ked ma poslali z prace sluzobnym autom do BA tak to bolo ine busenie srdca pred vjazdom do mesta, ale po par krizovatkach to ustupilo a uz to bolo v pohode, mavala som to potom este urcitu dobu. po vydaji uz mame auto, vlastne vacsinu manzelstva dve, takze jedno mam k dispozicii. pracujem sice z domu ale obcas musim ist do BA kde chodi dcera do skoly alebo nejake skolenie a uz to busenie nemavam. a teda mame doma aj dodavku a nemam problem jazdit aj na nej, obidve auta mame v tejto chvili automat. takze treba to len prekonat, bud si zaplat nejake kondicne jazdy este alebo popros niekoho aby s Tebou ako moralna opora na zaciatku jazdil.

VP mám 12 rokov ale šoférovať som začala len posledný rok aj to musi niekto vedľa mňa sedieť. Sama sa nepustím nikde, bojím sa.

Odporucam zacat jazdit castejsie najblizsie vzdialenosti, ktore poznas. Postupne rozsirovat okruh. Mne velmi pomahalo v zaciatkoch ked som si vopred na google maps pozrela trasu ktora ma caka a nemusela som sa spoliehat na sipky a znacky, ktore nie vzdy clovek narychlo pochopi. S navigaciou v aute sa tiez jazdi lahsie. Plus je super vymozenost zadna kamera na cuvanie a parkovacie senzory.

@simonah73
mne praveze soferovanie v Bratislave pride uplne v pohode
s tou automatickou prevodovkou, aj manzel si pochvaluje, ze idealne auto do mesta
tam skoro na kazdom semafore svieti aj sipka, ked sa odbocuje ....a ked chodim rovnake trasy, vobec nemam z toho ziadny stres

skor v nejakom vacsom okresnom meste, napr. v Nitre, BB ....kde to clovek nepozna a na nejakej velkej krizovatke, ked ma zelenu, musi davat prednost oprotiiducim vozidlam a pod., tam skor😅

ale tak u nas doma mame dohodu, ze ja chodim tie trasy, co poznam.....skola, praca, obchod
a ked ideme niekam na vylet, soferuje manzel

Aj ja zacinam mat strach a stres uz, ked vidim co sa “vodicov” dnes vychadza z tych autoskol.

zo začiatku šoférovať možno s niekým, kto ťa usmerní , poradí..nie, aby ťa buzeroval a nadával....a samozrejme začiatky šoférovania HLAVNE nie v plnej premávke,,,skoro ráno, neskôr večer,,,alebo popoludní okolo 14:00, keď sú všetci v práci alebo v škole...a príde to pekne, neboj sa , držím palce !

Skúšať a skúšať.V noci, v nedeľu rano, keď je menej aut získaš prax a sebavedomie.Najprv s niekým, keď Ti to dodáva oporu
@panelacikova to si ty...milióny ľudí sa to "musia"naučiť a naučia sa to praxou

@katulienkax Možno je to preto, že ženy jazdia všeobecne pomalšie. Sú opatrnejšie. Väčšinou vežu deti. Čo okolo mňa prešlo auto asi 100vkou v obci, tak vždy bol za volantom muž. Ženy ak robia dopravné nehody, tak sú to, aspoň čo vidím v okolí väčšinou nedobrzdenia, nacuvania do niekoho..

Na začiatku si vytipuj nejakú kratšiu trasu, aj keby obides len jeden blok, pár ulíc, nemusíš mat vôbec cieľ. Len sa treba viac zžiť s autom, ovládaním, čo najčastejšie, najlepšie každý deň večer, keď je premávka mala trénovať. Keď získaš ako takú istotu, tak ten okruh pomaly rozširuj. Môžeš si dať nejaký ľahší cieľ (obchod, pošta, kostol). Keď si budeš opäť viac istá, skús jazdiť viac i cez deň, na dlhšie trasy.
Ak sa da priber k sebe hocikoho, kto je kludas a vie ti, čo to poradiť, vyladiť štýl. Držím palce.

Musíš sa len prekonať. Somnov zozaciatku chodil muž. On prvý a ja v aute za ním. Veľmi som sa bála keď som mala ísť sama, ale proste som išla. Samozrejme len na miesta kde to poznám. A ako už bolo spomenuté tiež odporúčam automat. Odkedy ho mám, opadol stres zo šoférovania. Automat, cúvacia kamera a senzory sú obrovský pomocníci

Ahoj
Ja zažívam presne to iste . Spravila som vodicak a stále mám veľký stres keď si sadám do autá ale nevzdávam sa . Snažím sa šoférovať každý den krátke trasy ktoré poznám a som si istejšia . Mne napríklad pomáha keď od šoférujem napríklad do obchodu a sama seba chválim ako dobre som to zvládla . Hlavne mi veľmi pomohlo otvorene sa o tom porozprávať najlepšie s niekým kto uz ma vodičák a bol v podobnej situácii . Ver mi nie si sama veľa ľudí ma ten istý problém . Držím palce