Ahojte všetci, kto je ochotný mi poradiť. V 18-tich rokoch som si robila vodičak. Veľmi by som chcela isť na kondičné jazdy. Manzel mi odporučil veľmi dobreho inštruktora, ktoreho mal vlatne on pocas vodicaku. No mam velky strach, ked som zacinala jazdit a to som nikdy za volantom nesedela krical po mne ako zmyslov zbaveny. Nikdy mi nic ani poriadne nevysvetlil. Bala som sa ho nieco opytat ked som nevedela, lebo v tom okamihu hned na mna vybehol , že ako je možne ze to neviem, nedaj bože zeby mi auto zdochlo v kopci alebo na krizovatke. Raz som sla s muzom a povedal mi ze mi to ide celkom dobre, ze viem co mam robit, no ale mam taky strach a este ked viem ze mam dieta ktore ma rok a pol a oto vacsiu zodpovednost. Je tu niekto kto mal podobnu skusenost ako ja? Chcela by som soferovat, lebo ma nebavi stale druhych otravovat s odvozmi. Niekedy ked muz ide na tyzdnovku aj by som sla niekam k niekomu na navstevu no nemozem lebo neviem soferovat, alebo skor mam strach.
@adusiq5 instruktor po tebe krical ako zmyslov zbaveny???? Tak tomu by som hned zamavala! To si co dovoluje, ty si platis sluzbu a on nema po tebe co kricat! Ja som mala instruktorku zenu na kondicne jazdy a bolo to lepsie, ako ked ma ucil chlap. Ja by som na tvojom mieste skusila ineho instruktura, ved sa da zaplatit iba 1 jazda, tak uvidis, ci ti sadne alebo nie je. U mna urcity strach zo soferovania pretrvava stale - mam strach skor z arogantnych, agresivnych vodicov, ako zo samotnej jazdy. Ak mam ist neznamou trasou, alebo v spicke, som v strese. Navigacia je moj velky kamarat, ked idem niekam, kde to nepoznam, lebo viem, kedy v akom pruhu mam byt 😝 Soferovanie zvladam v pohode, v podstate denne (ta sloboda je na nezaplatenie), mam za sebou 1 nehodu - nie z vlastnej viny, ten druhy vodic vinu aj priznal - ked mala mladsia dcera necele 3 mesiace....posadit sa po nehode do auta a z miesta nehody odsoferovat s takym naburanym autom bolo...no doteraz neviem, ako som to dokazala 🙂 Naucila som sa predvidat, chodit opatrne, ale nie prilis, lebo vtedy su zrazu vsetci vodici nervozni 😒 Myslim, ze som uz celkom dobra soferka, sebavedomie clovek ziska len soferovanim, ale urciteho strachu sa asi nikdy nezbavim - hlavne teda ist rano v BA v spicke je iny adrenalinovy zazitok 😝 Na zaciatku som naozaj preferovala iba zname trasy, mimo spicky, deti som vycvicila, ze sa v aute nemaju so mnou rozpravat, aby som s amohla sustredit...casom som sa zbavila stresu pred kazdou jazdou. Myslim, ze ani u teba to inak nepojde, ako soferovanim. Ziskanim skusenosti ziskas aj istotu a sebavedomie.
daj si znova kondičné jazdy ,ale vymeň inštruktora ,ja som si robila vodičák u podobného pána ukričaného a mala som s ním aj výmenu názorov ,ako kričí, robíš väčšie hlúposti ,lebo ťa deptá ...svokra šoféruje po 30 rokoch od vodičského ,kedy sedela v aute raz a potom nič ,dala si kondičné jazdy u ženskej ,všetko jej vysvetlila a svokra jazdí a to nielen z roboty do roboty ,ale nebojí sa ani veľkého mesta a ťuk ťuk bez nehody....
a ešte niečo každý večer sa postav pred zrkadlo a hovor si aká si dobrá šoférka a nemáš sa čoho báť a dokola každý večer ,nech sa ti zdvihne sebavedomie 😉
@adusiq5 Ja som tiež sadla do auta po 10 rokov,ale nemala som inštruktora,ale pár jázd som absolvovala so svojim manželom na menej frekventovaných miestách a stačilo mi to,ale tak ja som musela začať jazdiť kvôli práci,lebo mi prestali pasovať spoje a som rada,ta sloboda je veru na nezaplatenie,idem kedy chcem,kam chcem na nikom nie som závislá,ale priznávam sa na neznáme miesta,alebo do veľkých miest nechodím,keďže nemusím moc ruch,jazdím sama len po blízkom okolí,to mi stačí,ak ideme dakde ďalej,tak to mi musí manžel radiť,kde a ako sa mám zaradiť,hlavne križovatky nie sú moja parketa.
Ja keby mala takého inštruktora zastavím,vystúpim a viacej by ma nevidel.
Ahoj moja 🙂
Tak , ako kočky predo mnou : samozrejme vymeniť ""inštruktora"" za menej zakomplexovaného a normálneho človeka, ktorý nemá nerv, lebo niekto, kto sa niečo potrebuje naučiť má nerv a strach. Taký človek nemá čo robiť v ""práci s ľuďmi"".
Prečo máš vlastne STRACH? 🙂 Keď Ťa manžel pochválil, ...ide Ti to dobre, zrejme to bude aj v Tvojej hlavičke ;) Chápem, že ísť niekam sama a s dieťatkom : autom , je pre Teba niečo nové a iné. No predstav si ten osobodzujúci pocit: sadneš s drobčekom do autíčka, odbehnete si na nákupy, na kávu s kamoškami..., kam len chceš . 🙂 Niet sa čoho báť - ver mi ;) Ja autá a jazdu milujem - beriem to ako samozrejmosť a nevyhnutnosť.
V každom prípade: zmena inštruktora - ten nech si vrieska doma po vlastnej žene! 🙂)
Držím Ti pršteky, ale niet sa ozaj čoho báť - začiatky sú niekedy ťažké..., no pôjde to ;)
Pa 🙂
debilny instruktor,neexistuje ,ze bude na teba kricat...ani by to nemal robit...!!!!! ..co to za instruktor ked zjape a sa ho bojis opytat...zle zle....hladaj ineho a nebudes sa bat!!!!!!!! 🙂
@adusiq5 držím palce, aby si prekonala svoj strach a začala jazdiť...ja som skoro 7 rokov nejazdila...nebolo treba, vždy ma niekto odviezol, keď som potrebovala 😉 ...ale potom som sa presťahovala do Ba, narodila sa nám dcérka, zostala som na md a tu je to bez auta otras...takže vlastne aj ona ma prinútila začať opäť šoférovať... bolo to ťažké, ale dá sa to zvládnuť...aj po rokoch mám niekedy nervy z toho ako sa tu jazdí ... a myslím, že toho sa nikdy nezbavím... aspoň som stále v strehu 😉... tak držím palce a ak bude na teba inštruktor kričať, tak mu povedz, že ti to spôsobuje stres a blokuje ťa to a ak na to on nemá nervy, tak nech si nájde inú prácu...alebo si rovno nájdi iného inštruktora ... keby po mne niekto kričal, tak by som zastavila, je jedno, kde by som bola, vystúpila by som z auta a odišla preč ... 😀
@adusiq5 V dnesnej dobe na kondicne jazdy si mozes vybrat ty koho chces a urcite narazis na trpezliveho instruktora...mat nervaka v aute,tak to ta len zbytocne stresuje,tak si pozri do nejakej diskusie a daj si poradit niekoho mileho