Strach z ďalšieho potratu. Ste na tom rovnako?

Ja mam jedno 2 rocne a prve som velmi chcela ale teraz druhe ma nejako opusta chut netusim preco myslela som ,ze som sama 🙄

Ja som tiež nemala odvahu mať druhé dieťa, preto taký vekový rozdiel...

cakatelka- poznam jednu pani ktora prekonala 6 potratov (samozrejme nechcenych) a povedala si ze uz nikdy viac... bolo to daaavno...dnes ma 4 krasne zdrave dievcata (vsetky s 3-rocnym odstupom) a je stastna ze to este skusila... 😉

Nie nezažila som nikdy potrat, o ktorom by som vedela, myslím si ale, že to je normálna psychická obranná reakcia-nechcem viac prežiť ten smútok. Možno by ti pomohol psychológ

Niekedy mam pocit ze som zrela k doktorovi Chocholouskovi. Par dni dozadu by som dala cokolvek za mimi, ale teraz... je mi to maximalne jedno a viac ho nechcem ako chcem. Trapi ma to hlavne kvoli muzovi, ktory velmi tuzi po detickach. Ach jaj...

To pride neboj ked otehotnies tak sa budes strasne tesit 🙂 ked zacne kopkat a tak 🙂

Ahoj cakatelka určite budete mať veľkú rodinu chce to čas a trpezlivosť navštív odborníka ak si veľa krát potratila musí tam byť niaka závažná chyba určite sa nájde riešenie 😉

Držime palce 😉 😵

Súhlasím s mercy. Skús sa porozprávať s psychológom. My ženy sme veľmi krehké stvorenia a dosť ťažko sa niektoré vyrovnávajú s menej zložitými situácimi ako je tá tvoja. Určite si silná. ale niekedy dávno som číta, že s každým nenarodením dieťatkom odchádza aj časť tvojho ja, možno preto máš také pocity. Múžem Ti povedať len jedno niet krajšieho pocitu ako keď ti dieťa povie mami ľúbim ťa a dá ti spontánnu pusu. Iný zasa tvrdia, ýe keď ho prvý krát držíš v náručí, aj s ým súhlasím. Mne pri pôrode anesteziológ povedal slová na ktoré nezabudnem nikdy v živote: Keď odniesli dcérku, povedal mi mamička Vám tak veľmi stúpol tep, že ho máte skoro infarktový, z Vás bude určite skvelá mamina. Asi to hovoril každej ale mne to pomohlo prekonať všetky bolesti po pôrode. Držím palce nech sa s tohto pocitu dostaneš čo najskôr a donosíš vytúžené bábätko.

podla mna by si sa nemala nad tym trapit a nechat to cele tak....je skor dobre ze sa tak neupieras na to mat dietatko.....nechaj to na prirodu a ta to zariadi....my sme sa snazili o babo a nedarilo sa...potom prisli ine plany a ja som v tom obdobi snazenie odlozila do buducnosti,,,,,a o 2 mesiace som otehotnela 😉

Dievcata dakujem za rady. Fyzicky nie som ok, ale doktori to beru na lahku vahu s odovodnenim - Stava sa.

Uz som si presla to obdobie ked som sa strasne sledovala ci nahodou to nevyslo a ked nie tak nasledovali potoky slz. Je mi to skratka jedno a mimi tak ci tak nepride a ked tak aj rychlo odide.

Zacinam si davat otazky ci to naozaj chcem. Ci chcem vynosit novy zivot, ci ho chcem vychovavat a starat sa onho, davat mu veskeru lasku a teraz su odpovede neurcite alebo skor zaporne. Predtym by som urcite nepovedala ani jedno nie. Som sama zo seba zmatena ☹

Ahojky cakatelka.
Podľa mňa by si to nemala brať až tak hororovo. My sme s manželom po svadbe dieťatko nechceli a teraz sa snažíme už pol roka a stále nič.
Tiež mám z toho hlavu v smútku, ale nevzdávam sa. 🙂
A nemala by si sa vzdávať ani Ty.
Mám kamarátku, ktorá nevedela otehotnieť 4 roky. V ich domácnosti to už len tak, tak kolísalo. Ale našla si dobrého špecialistu, a teraz má dve nádherné detičky.
Držím Ti palce a z celého srdiečka Ti prajem, aby sa Vám to s manželom čoskoro podarilo.

cakatelka........viem co prezivas,....sice neviem, kolko mas rokov, ale nieco podobne som mala aj ja....sice som prekonala "len" 2 potraty nebola som na to pripravena...prvy som mala ako 23 rocna.....v 12tt....bolelo to, necedela som sa spamatat, kazdy mi dookola hovoril, neboj bude dobre, najlepsie je sa snazit hned po....ja som nedokazala....bala som sa straty......po 2 rokoch som sa odvazila zase to skusit, podarilo sa na sup, ale po 5 tt aj skoncilo....a vtedy to zacalo.....ten pocit, ze dieta chcem, ale nechcem h vynosit v sebe koly strachu z dalsieho potratu....potom sa to pomali menilo na to, ze som uz ani nechcela....bala som sa.....uzavrela som sa do seba a tema deti som neriesila....potom neskor dolsi stavy, ze ked nemozem donosit dieta, to znamena ze nebudem ani dobra mama....ze nedokazem vynosit, vychovat, pripravit na zivot....to nebolo o tom, ze uz nechcem mat dieta.....to bolo o tom strachu...myslim ze to iste je aj u teba...ale ja som sa odhodlala vyhladat psychologicku pomoc...zo zaciatku som si myslela, ze je to na nic...ale pani doktorka mi velmi pomohla....ukazala mi ako sa zbavit strachu, verit si a hlavne zamerat sa na nieco nove, narocne, kde nemas cas mysliet na to co ta trapy....par sedeni presiel aj manzel, aby bol v obraze..tak sme sa rozhodli stavat dom.....svojpomocne....zacali sme bez penazi, bez predstavi o stavani.....a popri tom domceku som vazne nemala cas mysliet....az ked sme v podkrovi postavili priecky detskej izby.....sa moje myslienky zacali vracat k babatku....predstava, ako tam spinka, hraje sa....manzel skoro skolaboval ked som mu pred 8 mesiacmi vecer povedala, ze chcem skusit zase....bal sa mozno viac ako ja, lebo v mojich stavoch si najhorsie zlizol on a sma sa cudujem ze to vydrzal......podarilo sa, lebo sme neverili ze sa podari...ani som netusila ci mam ovulaciu, ci nie, kedy presne ma prist menzes,,....samozrejme, prve 4 mesiace boli o strachu, ale stale sa ten zivot tocil hlavne ako zarobit a dostavat.....ako pise lindda, ked som pocitila prvy pohyb, zrazu sa vsetko zlomilo, a teraz viem, ze som pripravena byt matkou.....skus sa poradit s odbornikom....mne velmi pomohol......drzim palce......verim ze budes mat este babatka a na to co bolo si ani nespomenies..... 😉

mam 27 a za sebou 6 strat. 1. v 12tt a ostatne skoncili medzi 5-6tt. ☹ Mozno skusim toho psychologa a uvidim ci sa nieco zlepsi, alebo nie

cakatelka.. .. skus pozriet aj tuto temu https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...
na druhej strane asi rozumiem, co si chcela povedat... moja sestrnicka a zaroven najlepsia kamoska prisla o svoje dietatko.. vlani som o tom pisala do temy o predcasne nerodenych detoch.. a povedala, ze nikdy nechce uz deti.. nechce zazivat ten strach... takze ti verim, ze mas take pocity.
Ak mas chut, skus toho psychologa, urcite to v niecom pomoze... a druha vec.. aj keby si bola rozhodnuta uz deti nemat.. aj tak si daj tie vysetrenia urobit.. zmen lekara.. nemoze niekto iba tak mavnut nad tym rukou...