Pekný deň všetkým, zaujímal by ma Váš názor. Som pomerne mladá (28) a neviem prečo, ale nerada niekam chodím. Myslím do spoločnosti. Trvalo mi dlho než som sa odhodlala nájsť a hlavne ísť do práce. Ale dokázala som to, prácu som potrebovala, nemam ju síce rada, ale čo narobím. No každý deň mám stres, že zajtra zase. To isté, keď som mala ísť na víkend domov za rodinou, nerada cestujem, vadia mi ľudia. Ísť do obchodu mi nerobí problém, ale akonáhle sa tam objavi niekto, napr pekný muž, tak sa hanbím a nejdem pred ním do radu na pokladňu, ale radšej za neho. Takisto sa hanbím pozerať v obchode pánske oblečenie, je mi to trápne. Akoby som bola neustále v strese, že sa strápnim. Neviem, niekedy sa premôžem a niekedy nie. Čo s tým? Máte nejaký nápad ako to zvládnuť?
socialna fobia, moze to byt docasne
Povedala by som, že to môže byť výrazná introverzia až sociálna fóbia. S týmto asi ťažko pôjdeš k psychológovi, keď máš s tým problém. Preštuduj si nejaké knihy z tejto problematiky a niekde sa nájdeš, potom uvidíš, či s tým sama dokážeš niečo robiť. Prípadne si vyhľadaj internetové stránky s online psychologickým poradenstvom.
@heln Je to ťažké, ale premohla som sa ísť do práce, zažívam nepríjemné stavy každý deň, ale chodím tam.
ja som mala take stavy obe moje tehotenstva, doteraz neviem preco, je to narocne tak zit, psycholog ti moze naozaj pomoc, prip. aj hypnoza
@brita7777 Musím to riešiť, necítim sa dobre, navyše s partnerom plánujeme rodinu a ja chcem byť silnou mamou o ktorú sa deti môžu oprieť. Na tú sociálnu fóbiu to sedí, až na to, že ja sa dokážem premôcť.
moze to byt uzkost tiez so socialnou fobiou..idealne sa ozaj tlacit do tych situacii, zazit ten pocit zahanbenia, tak to trenovat sa doporucuje, prip. si najst dake hobby kde mozes dako vynikat sama pre seba, napr. dake bojove umenie, zumbu, skusit sa premoct, suvisi to aj s nizkym sebavedomim resp. ak ta rodicia vychovavali striktne, nedoverovali ti ako dietatu prip. aj teraz v dospelosti.
zazivam to iste uz roky, lieky mi nerobili dobre naucila som sa s tym zit tiez sa dokazem premoct.. a to s tymi peknymi chlapmi ani nehovor, ked za mnou v pokladni stoji pekny chlap neviem ani zaplatit a ked ide oproti mne mam pocit ze mam miesto noh tazke kamene a spravit krok je riadna fuska 😃 skus lieky ale mozno si fakt taky introvert a taka povaha ze s tym v nejakej miere budes bojovat cely zivot, podla mna je normalne ze su ludia ktori sa necitia v spolocnosti inych ludi dobre, su hanblivi atd.
@w123 veď práve. Alebo keď cestujem vlakom a je tam plno ľudí a ja potrebujem cikať, tak to radšej zadrziavam aj keď mám mechúr na prasknutie. Je to veľmi nepríjemné, ale čo s tým? Mám to už odmalička ☹️
Opatrnosti nikdy nie je dosť 🙂 Svet je zlý a ani sa nepoberá tým najlepším smerom. Ale musíš myslieť aj na to, že možno nastane situácia v ktorej to bude pre teba veľmi ťažké. Preto by som si na tvojom mieste ... popros svojho muža aby ti robil sprievod , sprav si pár takých vychádzok medzi ľudí napr. niekam do mesta , na pláž , do reštaurácie, do tlačenice v autobuse atď. Také nenápadné štuchnutie mysle a neskôr už aj na wc v tom vlaku pôjdeš ( samozrejme , že to bude bez dotyku 🙂
Tak nie si spolocensky typ,preco rovno socialna fobia? Ja som tiez najradsej zalezena doma a cim som starsia,tym radsej. Odjakziva som taka bola,radsej doma ako po baroch,diskotekach. S tym panskym oblecenim to bude nejaky predsudok alebo co. Mam kamosku,ktora ma zo vsetkeho taketo "fobie" ma stres z cestovania,stres dat si sveter,ked ludia okolo nej su v trickach,v zime ma stres,ci uz je vhodny cas na zimnu budu,no co povedia ludia,ked ju zbadaju a neexistue,aby sadla na autobus a isla niekam....a mnoho dalsich
@marca12 Áno, lenže introvert z toho nemá stres a neprežíva takú silnú úzkosť. To je len povaha, že proste nemá rád spoločnosť. Je rozdiel, mať stres cestovať a nemať rád cestovať. Keď máš z toho stres, jasné, že to nemáš rád, ale keby ho možno nemáš, tak sa ti to zapáči. Ja to viem podľa seba, že som milovala cestovanie, ale odkedy mám úzkosť, tak sa do toho musím nútiť, ale to je tá úzkosť, nie ja. A to si myslím, že aj autorka má. Lenže tým, že to má od malička, tak to bude skôr úzkostná porucha osobnosti, než len nejaké prechodné obdobie. Ale to má strašne veľa ľudí, len to tak blbo znie. Mala by si skúsiť antidepresíva, nezmení ťa to, ale budeš smelšia.
Psychológ.