Starostlivosť o psa

S priateľom sme si pred rokom zadovážili šteniatko. Ja som nikdy psa nemala (hoci som vždy veľmi chcela, no rodičia boli proti), takže som mala obavy aj rešpekt zo starostlivosti o psa, presviedčal ma par mesiacov a nakoniec sme sa zhodli. Oni mali doma od detstva postupne az troch psikov, takze som brala ze bude skuseny a keby som ja nieco nevedela co a ako tak ma to nauci a spolocne to zvladneme. Od začiatku je väčšina starostlivosti na mne, akurát venčíme spoločne alebo na striedačku, ale nezaujíma sa, či má pes v miske vodu, či máme kúpené mäso (krmime ho masom, nie granulami), či je maso uvarene, nikdy mu sam od seba rano alebo vecer nejde dat maso do misky, neriesi ockovania, odcervenia, pamlsky, mame civavu takze sme potrebovali kupit do zimy aj nejake oblecenie, podlozky na cikanie, atd atd.. mozno to znie ako vela malickosti, ktore by mi nemali robit problem a ani nerobia, ja nasho psika lubim a snazim sa starat najlepsie ako viem, ale nepredstavovala som si to tak ze ked mu nedam jest, tak by pes nejedol aj 3 dni. Ked mu neskontrolujem misku s vodou, tak proste tu vodu by nemal. Nebavi ma stale hovorit das prosim psovi vodu do misky? A on lezi a povie mi ze o chvilocku idem, a potom bud zabudne alebo sa tvari otravene akoze v ramci srandy ze zase musi nieco robit. Na vianoce sme boli kazdy u svojich rodicov a psa vzal on. Ked som sa pytala ci jedol, pil alebo boli von tak ze asi hej, ze jeho mama mu dala, mama mu kupila a uvarila maso, mama mu dala vodu, vzala ho von atd. Niekedy s nim siel von aj on ale nevedel ani ci jedol alebo co jedol alebo ci ma vodu. Nehovorim ze psika nema rad, to si nemyslim, stale sa s nim mojka a vyzera ze ho ma rad, ale ta starostlivost okrem vencenia 0 bodov. Pride mi to akoby mu nedochadzalo ze nemame len plysaka s ktorym sa pomojka ked ma chut a inak ho moze aj tyzden ignorovat. No a dnes ma dorazil. Rano ho vzal von lebo ja som uz zacala pracovať, a po 15 minutach sa vratil uplne nervozny a vykrikoval ze on si chcel ist autom do potravin kupit nieco sladke a pes nechcel sediet v klude na prednej sedacke a vystrajal, ze je ako debil, ze najblizsie s nami na ziaden vylet nepojde (mali sme ist na predlzeny vikend ako darcek k mojim narodeninam), ze jeho nebavi sa starat o to psisko. Tak som mu povedala nech sa raz dva ukludni, ze nikto nie je na toto jeho nervacenie od rana zvedavy, ze ho mohol teda po venceni vyniest hore - parkoval priamo pred branou takze by mi to zabralo asi 20 sekund, (o tych potravinach hovoril uz rano tak som mu povedala ze mozem so psom ist rano aj ja) a tak ist, alebo som mohla ist ja alebo mal ist druhym autom kde mame vzadu natiahnutu tu velku deku aj s pripinanim a stale ked niekam ideme ho tam vzadu pripnem a cestujeme kludne aj niekolko hodin. Ale ze teda neviem preco cakal ze rocna poplasena civava bude poslusne sediet na prednej sedacke lebo sa ide na sladkosti do potravin. Dobre ze sa na psa nevyvrieskal ak preto ze si sam od seba nepripol bezpecnostny pas. On len dalej pokracoval ze on sa nebude obmedzovat a prisposobovat psovi a vykrikoval ako zmyslov zbaveny a odisiel do obchodu. Mam ho plne zuby, pride mi ako rozmaznane decko, pritom sa nijako neobmedzuje, akurat na vylety ho berieme vzdy s nami lebo je nauceny spat v posteli a v pelechu nechce a to by mu moji rodicia nedovolili, a on sa svojej mamy nikdy neopytal ci ho na 2 dni nepostrazi. Ale to sme vedeli aj predtym nez sme sa pre psika rozhodli, ze pre neho nemame nejake strazenie a do toho sme s tym isli. Nenapadlo by mi teraz mu vykrikovat ze musi pes chodit s nami. Co by robil keby sa mal starat o dieta? Tiez by sa s nim raz denne pomojkal a hotovo aby neotravovalo a neobmedzovalo ho? Som zhrozena.