Starostlivosť o nie vlastné dieťa
Ahojte,
nenašla som žiadnu vhodnú skupinu a ani kategóriu, ktorá by sa venovala tomu, čo prežívajú mamy - nemamy, teda nevlastné mamy či otcovia. Tak snáď úplne neprestrelím touto samostatnou vsuvkou.
Pred nejakým časom som začala boj so samou sebou a mám za sebou pár mesiacov zrelých na psychológa (čo, pravda, nepovažujem, za nič extrémne nezvyčajné ani poburujúce). Priateľ má syna a, napriek tomu, že s nami nežije, sama by som predtým nebola verila ako veľmi dokáže také škvŕňa (dnes už aj vyrastené) ovplyvniť môj vlastný život. Často sa jedná o situácie, ktoré snáď prežíva každý rodič. Či už milé a vtipné, alebo také, čo vás nútia zavrieť sa do izby a na chvíľu izolovať.
Potulujem sa tu po MK a je mi jasné, že fórum je zamerané na matky, resp. rodičov detí. Verím ale, že nie som sama jediná, ktorá dieťa vychováva aj nie, aj keď vlastne ešte žiadne nemá. Moja kamarátka má dvojročné dievčatko a veľmi mi pomohlo zistenie, že so svojimi "stavmi" nie som sama. Možno je nás takých viac.
V istom čase, trvalo to niekoľko týždňov, som vedela komunikovať len jediným smerom a spôsobom, a to smerom von "na papier".
Jednak mi to pomohlo a jednak ma to začalo baviť a tak vznikol môj malý blog venovaný úsmevným príhodám, ktoré som vďaka Kubkovi zažila, ale aj mojim vnútorným analýzam, o ktorých som inak nevedela hovoriť.
Rada by som vás týmto pozvala na jeho návštevu 🙂
Ak ste sa tu našli, alebo aj nie, ale máte čím prispieť a možno pomôcť iným pozrieť sa na veci inými očami, sem s vami! 🙂
Na FB stránke ešte pracujem, mám čo robiť, ale neváhajte navštíviť aj tú.
Ďakujem.
Áno aj nie. Ten blog vznikol z mojich vnútorných pohnútok. Začala som písať, lebo som potrebovala. A s odstupom času som si povedala, že by to možno mohlo pomôcť aj iným ženám, mužom, komukoľvek kto je nejakým spôsobom zainteresovaný v takomto vzťahu.
Ja ti totiž neviem pomenovať konkrétny problém. Niekedy mi z Kuba ide hlava tresknúť a mám chuť sa zavrieť niekam do čiernej diery. Inokedy som šťastná, keď s ním môžem stráviť deň. Uvedomujem si, že som vo vzťahu dobrovoľne, z času na čas sa už ale vo mne bijú dve osoby. Jedna je spokojná tak ako je a tá druhá by už chcela strácať nervy zo svojho vlastného dieťaťa. Kubko je dobré dieťa a mňa rešpektuje. Ale ako každé dieťa, aj on skúša vôľu. Ak by som mala pomenovať jednu konkrétnu vec, s ktorou sa neviem stotožniť, tak to, keď na neho vyletím. Keď odvráva, alebo jednoducho nespolupracuje a ja stratím nervy. Vtedy sa cítim naozaj úboho. Cítim sa ako zlý človek a doposiaľ som asi nezažila horší pocit.
@olina1th na to by som ti len povedala "vitaj vo svete matiek!"
Skocila si do toho sice rovnymi nohami bez 9 mesacnej pripravy a dalsej cca 2-3 rocnej otrockej starostlivosti, ale zaziva to uplne kazda matka. Na jednej strane je dobre ze sa to deje...to ze vyvelis myslim...lebo maly si uvedomi ze sa musi posluchat...na druhej strane ze dobre ze sa pri tom citis blbo, lebo to znamena ze chces byt dobrou matkou. Lebo ked sa citis blbo, snazis sa robit to nabuduce lepsie a reagovat menej prehnane a viac vychovne. S detmi je to system pokus-omyl. Deti hlavne potrebuju lasku, ale zaroven aj pevnu ruku a silnu osobu (nemusi to byt vzdy vlastny rodic), ktora ich bude zivotom viest.
Nemam sice nevlastne deti, ale rada si pozriem tvoj blog 😉.
Drzim palce!
@ewelyn3 Ďakujem krásne. Po dnešnom dni boli tvoje slová ako balzam na dušu.
Vážne baby, všimla som si, že je úplne jedno, akú tému pridáte, či je váš problém viac či menej závažný, často tu čítam vyslovene nenávistné komentáre a je mi z toho smutno. Mala som za to, že MK vznikol, aby si ľudia mohli navzájom pomáhať, nie zakopávať sa do hrobov.
Na dnes mi negativity stačilo, takže ešte raz, veľmi pekne ďakujme za milé a povzbudivé slová 🙂
Mala si napísat konkrétny problém, lebo takto to vyzerá ako reklama....Alebo je to reklama????