Staranie sa o staršieho človeka
Mam taky problem v rodine sa starame o babku ktora mala mozgovu porazku prebalujeme ju, polohujeme robime vsetko pre nu, Ide ale o to ze ona nam robi na prieky v noci je hore a cez den zase spi, vyzlieka nam plienky ktore potom trha a to iste aj podlozku ktoru ma pod sebou.Odmieta cvicit a velmi tazko jej vysvetlujeme ze je to dolezite a aj to ze nam nema takto robit zle nakolko plienky niesu lacna zalezitost.. Ona ale vzdy na to povie ze nevie co robi a ze to ma koli tomu ze jej nefunguje rozum ako ma, nevieme si s nou dat rady, a este stale je leziaca tento stav je dlhsi ako mesiac. mali ste aj vy niekedy taketo problemy so starsimi ludmi? a ak ano ako ste to riesili?
@zzuzana254 áno, mali. trvalo to rok, a bola to moja vlastná mama.
Nemôžem ti nič iné poradiť, iba pevné nervy a veľa veľa veľa pochopenia a empatie. Správanie babičky je dôsledok jej choroby, nie je to naschvál, aj keď vám sa to asi tak zdá. S istotou človeka, ktorý to prežil v celej hrôze, ti môžem povedať - či jej budete dohovárať, presviedčať ju, napomínať, hrešiť, či na ňu budete kričať, nič na jej správaní nezmení, môže to byť len horšie. Je to starý človek s naozaj vážnym ochorením, ktoré má zásadný vplyv na zmeny jej správania, sú to zmeny na mozgu, nie zmena povahy len tak bez príčiny zo dňa na deň.
Prosím ťa, buďte k nej láskaví, prejavte jej pozornosť, cit, pochopenie, lebo je to trpiaci človek. Asi sa ti zdá, že tí, ktorí trpia, ste vy - áno ste, celkom určite. Ale vaša babička trpí neporovnateľne horšie, tak prečo jej možno už nie mnoho času na tomto svete nespraviť tak kvalitným, ako len možné to je. Je to stále človek, bytosť, osobnosť, ktorá si zaslúži lásku, tak jej ju prejavte. Choroba človeka nerobí menejcenným, nepolnohodnotným.
Pri mojej mame som bola do jej posledného výdychu a hoci som presvedčená, že sme pre ňu robili to maximum, ktoré sme urobiť mohli, celý ten rok sme nežili vlastný život (peripetie nebudem popisovať, nepatrí to sem), napriek tomu v tých posledných hodinách, keď nás už nevnímala, som nemohla myslieť na nič iné, len na to, prečo som toho urobila tak málo, aby jej bolo lepšie, aby bola šťastnejšia a netúžila tak veľmi zomrieť. Zomrieť chcela preto, lebo videla a cítila, čo sil nás stojí starať sa o ňu, preto vzdala boj, aby nás ušetrila. Bola to jednoducho MAMA do posledného výdychu.
@lesanka845
@caoli dakujem obydve ste to napisali velmi pekne, ja tiez tazko znasam jej stav uz hned v nemocnici mi bolo tazke sa na nu pozerat lebo som si pripadala bezmocna ze jej nemozem pomoct. moje spravanie k nej sa nezmenilo mam ju stale tak rada stale tak isto komunikujeme ako predtym. len som chcela vediet co by pomohlo ako sa k tomu postavit ci si to nevsimat ze to mozno prestane robit alebo naozaj neviem,Horsie je to s mojou mamou lebo ona si berie vsetko osobne a dohovaram jej ze nech si to nevsima nech to berie tak ako to je. Ja mam babku rada a preto som si povedala ze si to vsimat nebudem naco jej budem dohovarat ked ona to nezmeni, tak naposledy ked to znova urobila roztrhala nam plienku po celej izbe tak som prisla upratala to a ona zacala vraviet ze bola nervozna ze musela to urobit, a ja ze v poriadku ze nevadi. uz nema vyznam s nou bojovat treba sa len s tym zmierit a zit tak ako to je.chceli by sme aby po case zacala aj chodit, ale fakt mi robi starost aj to ze nebude vediet co robi ako teraz a nieco v dome porobi ked zostane chvilku sama :/ neviem ci je to mozne ale mam pocit ze k lepsiemu to nepojde a nieje ziadna kniha na to co mame robit len si to prezit. Taktiez nam to poznacilo cely chod domacnosti ako aj financie.je to velmi velka zmena pre mna ale aj pre nas vsetkych doma.
Ahoj, úplne súhlasím so všetkým, čo napísali dievčatá predo mnou, ja som sa starala o babku s Alzheimerom 4 roky, najhorší bol ale posledný rok. Kto to nezažil, nepochopí, čo asi prežívaš. Je to fakt, naozaj to treba brať tak, ako to je. Žiadne dohováranie nepomôže, ona to nerobí napriek. celé správanie Tvojej babičky je ovplyvnené aktuálnym zdravotným stavom.Človek musí len vydržať. Mne najviac v tomto životnom období pomohla moja viera. Ja Ti zo srdca prajem veľa trpezlivosti, pozornosti a lásky. Aj to patrí k starostlivosti o starého človeka. Držím palce!
Ahoj, ja som sa starala 12 rokov o svoju babicku, leziaca bola len posledny rok. To co poisujes mozu byt uz prejavy stareckej demencie. Ona si asi naozaj neuvedomuje , co robi. Tiez som pri babicke zazila vselico, Chce to len pevne nervy a svatu trpezlivost.Ja som okrem babicky mala dve male deti a na vsetko som bola sama. Ale zvladla som to az do konca, takze da sa to, aj ked niektore chvile su velmi tazke. Boli aj take, ze som si od zufalstva poplakala, ked som uz nevedela ,ko dalej. Jedine, co mi vtedy pomahalo, boli sestricky z charity, ktore k nam chodili kazdy den na hodinu.S babickou pocvicili, so mnou porozpravali . Posledne mesiace si uz babicka nepamatala ani moje meno, vlastne som bola pre nu akoby cudzia osoba, uz si neuvedomovala , ktovlastne som a to bolo pre mna asi zo vsetkeho najtazsie.Na vs etko som si dokazala zvyknut, ci uz to bolo prebalovanie, umyvanie, krmenie, osetrovanie, prebdene noci. Len na ten pocit bezmocnosti, ze nemozem nic urobit, len sa zmierit so situaciou a snazit sa, aby co najmenej trpela, tak n to sa zvyknut nedalo.