Vyrastala som v dobe, keď nebol internet a v našej malej dedine sme nemali ani TV signál. Mobil, tablet a TV teda neboli našou zábavou, a ako na MK čítam, dnes u mnohých detí jedinou. Spávať sme chodili okolo siedmej, po vypočutí si rozprávky z rádia alebo prečítanej otcom, bolo to jeho privilégium. Rodičia nevysedávali pred TV ani neboli zavesení na internete, čiže sa mohli venovať nám. Moja, hoci zamestnaná mama, si vždy našla pre mňa čas, za čo má dodnes moju úctu, vďaku a obdiv. Keď som bola maličká, skladali sme rôzne stavebnice, hrali sa s loptou, pokúšali sa o kreslenie, mali sme spoločenské hry od výmyslu sveta, neskôr šili pre bábiky, bicyklovali sa (otec ma naučil jazdiť na bicykli ako trojročnú)... Neboli nákupné centrá, preto sme víkendy často trávili na výletoch v prírode. Mali sme veľa aktivít, na ktoré s obľubou spomínam. Rozprávky, ktoré nám otec po večeroch čítal (moje obľúbené i opakovane), viem naspamäť dodnes. Keď som sa naučila čítať, pred spaním som si každý večer čítala už sama, občas aj s baterkou pod perinou. Príležitostne sme chodili do kina, divadla alebo na koncert. Po vyrastení "z plienok" bol náš dom, hlavne v čase nepriaznivého počasia, vždy plný detí. Rodičia mi nikdy nezakazovali sa s niekym kamarátiť, a už vôbec nie mi kamarátov vyberať, ako je dnes občas zvykom. Počas škol. dochádzky, teda na 1.stupni, nebolo nutné učiť sa aj doma, potrebné vedomosti sme nadobudli v škole a celé poobedie som mohla tráviť s rovesníkmi vonku. Domov som si odskočila len pre krajec chleba. Najčastejšie sme sa hrávali v lese - tvorili zvieratká a záhradky z prírodných materiálov, šplhali sa po stromoch alebo sa pri potoku kúpali, stavali hrádze a bazéniky, do ktorých sme si dávali ulovené žubrienky. Na dvore zase boli aktivity s loptou, skákali sme škôlku alebo na švihadle... Nechýbali tradičné hry s bábikami, na lekárov, školu... Samozrejme sme sa museli zapájať aj do domácich prác - umývať a utierať riad, upratovať si detskú izbu, povysávať a poutierať prach v celom byte, každú sobotu Diavou vyleštiť nábytok a dvere.
Nebol u nás žiaden obchod. Raz za týždeň prišla pojazdná predajňa, mama nakúpila chýbajúce potraviny a nám, deťom, kúpila vanilkové venčeky alebo esíčka. V nedeľu vždy upiekla koláč. Cez týždeň sme okrem už vyššie spomenutých keksíkov sladkosti nejedávali. Nahrádzali sme ich jablkami zo záhrady, malinami, jahodami a černicami z prírody alebo mrkvou zo záhrady. Sviatočne pomarančami. Občas sa jeden z rodičov vybral na nákup do mesta, no nás po obchodoch nevláčili. "Čaro" obchodov som spoznala až ako 7 ročná, keď som v meste začala navštevovať hudobku. Možno aj preto mi i dnes, už ako dospelej, chodenie po obchodoch príde za trest. "Stručne" som načrtla moje radostné detstvo zhruba do desiatich tokov. Ako si na svoje detstvo spomínate Vy?
Sranda akurat sa nadtym zamyslam... Moje take uzasne nebolo. Otec bol odjakziva zly. Uz,sa ani nestykame... Mala,som babiku Simonku a hralaxsom sa,s nou stale do 11 rokov... Mama sa velmi snazila... Nechcem na to spominat... Moje deti maju to co som ja nikdy nemala... Otca, ktory ich miluje a uplnu rodinu.
@novana mam podobne spomienky ako ty aj ked som tiez vyrastala v meste v panelaku... ten panelak bol ale priamo pri hore - cize zo skoly domov, taska niekde do kuta a von az pokial sme nepoculi ako nas mamy zvolavaju na veceru 🙂 tiez nas plavat, bicyklovat etc. Ucil ocino, kazdu sobotu sme travili u babky na poli...
Hm, vies - tato doba je ina a osobne nerada porovnavam - jadne ze sme neboli tolko pri tv kedze v nej nic nebolo, ani na mobiloch a nete, kedze este neboli🙂 moja dcera mi tak niekedy povie ze som vyrastala v inom storoci 🙂 a teda ma pravdu doslovne ale aj technicky - ten svet sa za poslednych 20 rokov pohyna technicky velmi rychlo... ja badam uz rozdiel v technickom rozmyslani medzi mojim synom a dcerou - akoby oni patrili roznym generaciam...
V kazdom pripade ja som nezanevrela na disciplinu, nerobim z dietata modlu ako je to aktualne moderne, deti maju povinnosti nielen prava u nas doma, chodime s nimi von a hlavne sa strasne vela doma rozpravame, snazim sa vysvetlovat - vcera chcela dcera instagram na mobil - mali sme 30 minut o tom - nakoniec uznala ze by tam naozaj travila bezduchy cas tak od toho upustila - je mi jasne ze pride zase - vsetci v triede ho maju, tlak tam bude - ale tak zas pokecame a uvidime🙂
Ja osobne som presvedcena ze pre kazdeho kto vyrastal v normalnej rodine je jeho detstvo top - uz je tam aj kus nostalgie, na zle sa zabuda🙂 a su tam aj ludia na ktorych teraz mozno uz len s laskou spominame... ja ked som bola malz som tiez pocuvala od rodicov ze ich detstvo bolo ine, a oni to iste od svojich🙂
No, tolko romantiky. Ja uz mam riadne po 40 a rodinu, kde by nemali televizor som nepoznala. Mala som spoluziacku, ktora sa pristahovala z Kysaku (som Bratislavcanka) a ked nam rozpravala, ako si rodicia konecne kupili pracku a mama uz nemusi prat v rukach, tak sme jej neverili, mysleli sme si, ze sa robi zaujimavou, lebo kto uz DNES nema pracku. Televizor mali aj oni. Behali sme po vonku volnejsie ako dnes, rodicia pracovali a druzina bola len do stvrtej triedy, chalani od 10 rokov bezne hulili na lavickach a maturitne tabla bez maslicky boli exotika (maslicku mali vydate - tj. tehotne alebo s dietatom). Nasi mali chalupu na dedine, tam sme chodili kazdy vikend (neznasala som to, dodnes hovorim, ze chalupu len cez moju mrtvolu), takze nase vylety a dovolenky boli z obrovskej casti pobyty v tejto krpatej, hnusnej diere, kde najvyssou kulturnou instituciou bola krcma, kde sa chlapi z celej dediny (a niektore zeny tiez) pravidelne chodili ozierat. Ale ani tam som nepoznala rodinu, kde by nemali televizor. Milovala som cesty do Banskej Bystrice. Otec robil vo firme, ktora tam mala detasovane pracovisko a mna bral so sebou na sluzobku vzdy, ked sa dalo. Pripadala som si strasne scestovana a skusena, ked som chodila na take daleke cesty 😍 Dodnes chodime lyzovat na Donovaly a potom sa rutim na Bystricu so zatajenym dychom 😉
@miku1 to bola ina doba🙂 ja som to kocikovanie neznasala ako dieta a mamky akoby s tym ratali🙂 mas 9rokov? Sup kocik s miminom do ruky a prechadzaj sa🙂 pamatam si ze ked sme pred obchodom cakavali na maminu tak tam vedla bicyklov bol vecne rad kocikov s detmi - aj 10🙂 nuektore sa rozplakalo a tie starsie to obiehdli aby hrkali🙂 teraz tak rozmyslam keby sa moja dcera takto dotkla nejakeho - tak v 90% by asi ani nepohrkala kedze stokke a pod. Nemaju perovanie a nechcem vidiet tu matku dietata - by mozno aj policiu na nu zavolala🙂
@vroni tak ba a zvysok sr bol rozdiel🙂 ja som bola prvykrat v ba ked som mala 12 rokov - boli sme dvere v petrzalke kupovat🙂 a tiez som sa citila ako naj cestovatel na svete🙂 potom sme sem uz chodili do divadla a tak zo skoly, tak uz to taka exotika nebola... ale viem ze farebnu tv sme mali az ked som mala 14 a to ja este 40 nemam🙂 a patrili sme medzi prvych ba sidlisku🙂 inak ja som to pole kazdu sobotu tiez neznasala, teraz ale robim na zahrade rada - aj ked jasne ze nie v tom rozsahu ako vtedy a nie tie ukony( to sme tdm manualne zemiaky ohrnali na are, zbierali mandelinky a pod. ...)
@novana nemam teraz cas, s mnohym suhlasim, zarazil ma vsak ten TV signal, lebo uz mam naozaj dost vela rokov, my sme sice zili v meste, ale starych rodicov z oboch stran som mala na malych dedinach a TV mali, je teda pravda, ze sa zapinali len vynimocne, nebol na o cas, ale fungovali, pisem o 70-tych rokoch a naozaj mini dedinkach.
@dai ale je to skoda... Dnes aj ked som ochotna pustit dcerku samu von pred panelak... Bude tam fakt uplbe sama. Volakedy sme tam bi 5-6 deti, aj keby sa nieco stalo hned mi pridu tie susefove povedat. Teraz ked ju pustim na 20 min vyvencit psa okolo panelaku, tak mi kamoska vynada, ze co som to za nezodpovednu matku... A tie tablety.. No neviem... My sme to nemali, tak neviem akoby sme to vnimali, ale ja to nebetiem az tak negativne... Nieje tam hodiby, ale ked potrebuhe nejaku informaciu... Hned ju ma.
@nelinka2009 tak my sme uprostred ba a ja sa ich bojim pustat von☹ ale malinka zacina pomaly sama ... ked sme napr. Uz mimo ba tak tam behaju sami...
@dai my sme Petrzalka... Strach mam, ale keby ich bolo viac, tak predsa len lepsie a aj by sa nenudila
Viaceré sa pozastavujete nad tým, že sme nemali TV signál. Naozaj nebol. 😀 Nepatrili sme medi boháčov, ale keď rodičia naškriabali na klavír, určite by sa bolo našlo i na televízor. 🙂 Bývali sme v horách, medzi kopcami... TV sme pozerali len cez prázdniny u babičky, ktorá, hoci tiež bývala na dedine, signál mala.
Výdobytky techniky sú určite veľkým prínosom, len ma zaráža fakt, že veľa dnešných detí už inú zábavu nepozná, event. odmieta.
@dai presne, koľko rodičov pozerá v telke stupidity, tak deti sa týmto životným štýlom radi inšpirujú.
@novana inak ja tiež nerada porovnávam, ale ľahko sa kedysi deťom žilo "romanticky v súlade s prírodou" keď nemali na výber. Som si istá, ak by si dala vtedajším deťom rozprávkové kanály, mobily, interntet, tablety, tak do toho čumia ako tie dnešné deti...
@0silvia0, jasné, že by som dala, vekuprimerane a s mierou, ale určite neposadila pred telku obložené vankúšmi polročné dieťa, dvojročnému nestrčila do ruky tablet... Myslím, že už som tu písala môj zážitok z tohoročnej dovolenky - matka prebaľuje dieťa držiace v ruke mobil, ďalšia pri stole kŕmi dvojročné, ktoré pre zmenu drží tablet, malý drobec o pol noci behá pred hotelom s mobilom, až kým sa neskotúľa zo schodov a záver - rozbitý nos i mobil. Som presvedčená, že svoj podiel na psychických chorobách, nervozite, agresivite či hyperaktivite majú páve tieto novodobé hračky pre deti i dospelých.
@novana ja mám zasa skúsenosť z čakárne u lekára. Taký malý chlapček sa mamy vypytoval rôzne detské otázky, bolo mu dlho a potreboval trošku maminej pozornosti aby mu prešiel čas, vôbec nebol otravný, asi bol zvyknutý na mamin nezáujem. A mama ho totálne ignorovala, len ťukala do mobilu a usmievala sa nad mobilom, lebo s niekým "dôležitejším" asi komunikovala. Bolo mi z toho smutno a bola som rada, že v čase keď som mala malé deti smartfóny neboli a ani sme nemali internet ani pc a preto som sa deťom mohla venovať, čitali sme, kreslili, chodili na prechádzky. Ktovie keby som mala vtedy v ruke takúto zaujímavú vecičku by som sa nesprávala k vlastným deťom ako táto ťapa...
@novana syn ma sice iba 3 roky, takze este uvidime ako sa to u nas vyvinie, ale u nas funguje nasledovne. Tablet moze iba cez vikend, na chvilku. Telku cez tyzden max 15 min denne - iba rozpravky, velakrat to vypne sam po 5 min a povie: mama pod sa hrat /kreslit...
Podla mna to nie je o tom, ze tie veci (tablet, mobil, kablovka...)su, ale skor o tom, ci su detom ponuknute alternativne/ atraktivnejsie aktivity. Jasne, ze dieta si vyberie telku/tablet ak ma moznost - nudim sa alebo pozeram telku. Ak je moznost idem do zoo, do lesa, na kolotoce, bicyklovat, plavat a pod, tak potom uz podla mna dieta viac zvazuje a sanca, ze si vyberie telku je ovela mensia.
Na druhej strane, svet sa zmenit a to ze dieta netravi tolko casu vonku nemusi nutne znamenat, ze nema stastne detstvo. Ja som tiez este od skolky behala po dedine sama, bez dozoru a domov som sa dostavila na veceru, ale povedzme si to po pravde, ktora matka to v dnesnej dobe detom dovoli? Co maju tie deti robit, ked ich von same nepustime?
krasne popisane, az som si sama zaspominala 🙂 Ja som vyrastala v meste v bytovke a ani babku som nemala na dedine, jednu na jednom sidlisku a druhu na druhom...ale vyrastali sme tiez samozrejme v tej dobe primerane a v rodine, v ktorej panovala pohoda a taky normalny rodinny zivot..tiez nam ocino vela toho cital, rozpraval..panelak sme mali hned pri lese, teda vyhlad s detskej na kopec, takze kazde rano cvirikanie vtacikov, srnky hocikedy..a vecne sme boli vonku, lozili po stromoch, hrali sa pri lese..alebo bicykel, neskor prechadzky s kamoskami pri rieke, sledovanie chalanov..klasika..chodievali sme tiez autom do Bratislavy, lebo otec studoval a robil doktrorandske ked som ja mala asi 6 -10 rokov, nasiel si tam aj kamaratov, tak sme sli niekedy na navstevu ci na promocie to Istropolisu a to bol vylet ako hrom..kedze som z vychodu, cesta do BA nam trvala tak 8-9 hodin, dialnica bola len okolo Lipt Mary kusok a potom stara za Nitrou smer BA..a to asi tak vsetko, cesta na Skodovke 100 cez Certovicu - to bol taky zazitok ze az..mama navyprazala kuracie rezne alebo nozky, este aj tranzistor sme si vzali, lebo ved prestavky...v aute sme so sestrou spali vzadu samozrejme bez autosedaciek, nasi nam tam spravili postel...to boli neskutocne zazitky a v skole som bola za hviezdu ako som ja cestovavala do Bratislavy 🙂 Otec nas ucil lyzovat, plavat, bicyklovat, chodili sme k babke na prazdniny..a vela dalsieho
Teraz - no ano, vieme, ze zijeme inak a v inom svete..ale zas nemozeme vidiet vsetko ruzovo ani ako bolo..samozrejme sa lepsie spomina tym, ktori sme mali usporiadanu rodinu a zazemie, ja poznam ale vela takych, ktori takto spominat nebudu....tak ako vtedy aj teraz su rozne rodiny, kde sa detom nevenuju a ja si skor myslim,ze vtedy takych rodin bolo viac...nemyslim tym len kvoli tomu,ze by ti rodicia neboli chceli, ale ono aj ta vychova bola ina, bolo normalne,ze sa vsetko sustredilo na to, aby doma bolo uptratane, navarene, samozrejme dobre znamky v skole a podobne, ludia chodili do prace, potom sa pracovalo doma, pripadne na dedine okolo domu, na poli a nejake velke venovanie sa detom nebolo..deti sa neriesili tolko ako teraz a aj tym, ze nebolo mozno az tolko pomocnikov v domacnosti ako teraz, tak aj udrizavanie poriadku si vyzadovalo viac casu..teraz je vela rodin co detom venuje ovela viac ako kedysi...vyperie pracka, vysusi susicka, umyje umyvacka,povysava roboticy vysavac...domy na dedinach uz nemaju okolo tolko sliepok, dobytka a policok...treba mozno pokosit...chodi sa s detmi do akvaparkov, do zoo, na wellness pobytu, na ihriska....veci sa pomenili...vsetko ma plusy aj minusy, lebo na jednej strane mozno to venovanie sa kedysi nebolo tak rozsirene, ale to mohlo byt aj na prospech veci - deti boli samostatnejsie, vedeli sa same zabavit..a hravali sa v prirode, boli tvorivejsie...teraz maju ovela viac moznosti, kopec ihrisk, kin, akvaparkov...co by sme my ako deti za nieco take dali..ale vypustis ho do lesa a nevie co tam ma robit..
Co sa tyka mobilov a tabletov-- toto ja jednoznacne vidim ako chybu rodicov...rodic nema cas alebo nechce sa venovat, sup do ruky tablet alebo posadim pred telku..aj tu casto pisu mamicky, ze uz som taka zufala a ked chcem aspon navarit, tak mu zapnem telku...pred telkou ucia deti jest, lebo inak mi nebude a podobne...neviem si predstavit ako to robili nasi rodicia, ked deti nechceli jest 🙂 Ja si v telke pamatamv tom rannom detstve tak v nedelu Kuka a v sobotu Matelka a Vecernicek...a ked som bola trosku starsia ako som zakukala za dverami ked isla Angelika alebo Chobotnica co boli filmy s hviezdickou vecer a taaaak sme boli zvedave preco to nemozeme pozerat 🙂 Je proste ina doba, vela maju na svedomi rodicia, ale aj to akym sposobom sa zije, co nas obklopuje...tazko je deti nechat vytrcat z davu, ze ini mozu a maju a my nemozeme a nemame ...aj vonku ich teraz poslat mozete, ale bude tam vase dieta samo...no kazda doba ma nieco do seba asi 🙂
INAK AK JE TU NIEKTO Z PETRZALky, KTO PUSTI SVOJE DIETA VON SAMe CCA 8-10 ROKOV NAPISTE MI. NOVYM KAMOSOM SA POTESIME. 😘😘😘
@novana myslim, ze si vymyslela velmi peknu temu, celkom som zvedava, ako dlho vydrzi ziva, potesilo by ma, keby vydrzala dlho😉 Z tych aktualnych sa mi paci asi najviac. Co sa tyka signalu TV, tak nemam dovod Ti neverit, ale ako som uz pisala, zaraziio ma to, mozno lepsi termin by bol, ze ma to prekvapilo-naozaj som si myslela, ze moja generacia uz tu (vtedy ciernobielu) telku mala a tipujem, ze si aj mladsia ako ja. V kazdom pripade, vtedy sa telka tolko nesledovala, takze toto je nepodstatne😉
Ja si ale myslim, ze aj vtedy boli ludia, ktori na tu telku cumeli viac, asi nie tolko ako teraz do mobilov a tabletov, ale aj vtedy boli tzv. gaucove typy😉 Jasne, deti vtedy boli viac von a rodicia s nami nemuseli chodit vsade, ja som bezne mala so sebou aj malu sestru a mama nas obcas skontrovala z okna. A to nehovorim o tom, ked som bola u starkej a na starost ma dostali bratranci, co sme my vsetko povyvadzali, obcas sa divim, ze sme to prezili🙂
Ale ani teraz to nemusi byt tragicke, aj tu sa mnohe kocky ozvali, ze su aj teraz rodiny, kde sa detom dost venuju. Samozrejme, vzdy sa da nieco zlepsit, klamala by som, keby som napisala, ze moje deti necumia do tabletu, ale da sa povedat, ze minimalne. Travia dost casu na kruzkoch, navyse su obe velmi tvorive, takze neustale maluju, kreslia, nieco vyrabaju a tesi ma, ze si vzdy radsej nieco taketo vyberu, ako ten tablet. Zrejme to suvisi s tym, ze vidia aj mna a manzela nieco robit. A teda my, ako rodina, travime dost casu v prirode, resp. snazime sa. Ine rodiny vsak ovplyvnit sotva mozeme, jedine ak tak, ze nase deti budu pred kamoskami zanietene o niecom hovorit a potom to budu aj tie ich kamosky doma vyzadovat🙂
Tak dam aj ja. Bratislavske dieta s babkami na inych sidliskach. Vlastne babka bola len jedna, druha bola babinka (aj vztah k nim bol podla oslovenia).
Doma (pred barakom) sme hrali doblba vybijanu, menej skakali gumu a lozili na stromy, na rohu domu sa "liepali" po prasiaku. Tiez sme uz v 8micke fajcili schovani kade tade a citili sa nesmierne dolezito.
Doma, doma sme sa s nasimi obcas hrali (hit boli dostihy, semtam karty), telku som pozerala (zo zaciatku ciernobielu) majora zemana, sandokana, my vsichni skoloupovinni,... potom na orf hitparadu wurlitzer (neviem, ci je to napisane spracne), tuttifrutti, miami vice (odtial pochadza moja skromna nemcina: hende hoch, keine bevegung - miami vice😀). A bola som strasny knihomol, citanie s baterkou bolo dennodenne/nocne az ma niekedy musela mama vyhanat von. A este som musela chodit doucovat spoluziacku.
Vylety boli: paberkovanie hrozna, "kradnutie" orechov a gastanov, kupaliska a tiez lyzovacie a plavacie dovolenky. Na velmi vynimocne nakupy v madarsku a v tuzexe spominam v dobrom. Vzdy sa nam usla nejaka zuvina, kinderko a tak. Tiez bolo zazitkom zaparkovanie auta v madarsku uz pri hraniciach v kukuricnom poli, kde raz otec odmontoval predne sedadlo v embecke, pod neho schoval pred colnikmi presivany kabat pre mamu a nasledny stres celej rodiny pri prechode hranic😀.
No a ja, znama na mk mojou nevychovou, zatial klop-klop znem uspechy. Podla mna, u nas ina cesta nebola, sme obidve spokojne, tak poprosim drzat palce. Dieta napriek tomu (alebo mozno vdaka tomu), ze mobil malo v rukach od malinkeho mala, beha rado po vonku. Pustam ju samu (ma 11) 3 roky, vacsinou ide s naj kamosom, brazdia sidlisko-obcas zabludia na vedlajsie (v case, ked chytali pokemonov😄), stromy. Nechodi zatial mhd. Posledne 2 roky uz boli sami aj u nas na hodoch, na kolotococh. Bojim, bojim, ale prekonavam sa - musim, do nekonecna ju za ruku vodit nebudem.
A k tomu, ze az take zle to s detmi nebude: teraz je dcera 6tacka a akurat v utorok citali turcina ponicana. Vraj plakala cela trieda, aj chalani😊. Normalne sa z toho tesim a oznamujem vsetkym okolo😁.
@novana krásne detstvo 😍, pekná téma.
Ja som vyrastala na dedine a mám pekne spomienky, fakt sme sa veľa hrávali vonku - ci už na ulici - futbal, vybijana, škôlka s loptou, švihadlom..., za dedinou bol pre nás deti raj na zemi - v lete skrývačky vo vysokej tráve, stavanie priehrad na potoku a potom kúpanie sa v nich, na jeseň zbieranie šípok, hranie sa v stohoch slamy, zbieranie zemiakov a opekanie v pahrebe, v zime korčuľovanie na potoku, sánkovanie, lyžovanie na malých kopcoch... Rodičia sa nám deťom ani zďaleka nevenovali tak ako ti tvoji, či ako ja mojim deťom - v zime nás brali na lyžovačku, v lete sem tam na kúpalisko, sem tam nejaký výlet, dovolenku som zažila za celé detstvo tak 3-4 krat, nie k moru, chodili sme sem tam na turistiku, do divadla, koncerty vôbec, kino tak asi 2x. Moji rodičia mali po práci čo robiť okolo zahrady, poli, domácnosti a pod. Žiadne dlhé rozhovory sa nekonali, ani iné rodinne sedenia nad spoločenskými hrami - oni mali svoj svet a my deti svoj - nebolo potrebné nás zabávať a vytvárať program - zabavili sme sa sami - hry sme sa hrávali s kamarátmi, von sme chodili s kamarátmi, do kina takisto... ak sa išlo ako rodinA, išli sme spolu a kamarátov sme do toho nezatahovali. Tak ako všetky deti museli sme doma aj pomôcť, ale potom bolo na nás ako sme trávili voľný čas.
Televízor sme mali, aj sme pozeravali, teda rodičia po večeroch, pre deti tam toho veľa nebolo, zväčša cez víkend, ale rodičia nám vždy dovolili pozerať ak nebol nejaký pre nich zaujímavý program v rovnakom čase.
Čo sa týka mojich deti, tak je to samozrejme iné, keďže žijeme v meste. Našťastie my sme v rodinných domoch a deti sa tu aj v tejto dobe stále hrávajú von- sú dni keď sa ich zíde aj 8-10 na ulici, hrávajú sa hlavne hokej, korculuju na kolieskových, behajú na kolobežkách, bicykloch, naháňajú a strieľajú sa s nerf guns (my sme sa hrávali na Nemcov a partizánov 😉) , navštevujú sa - skáču na trampolínach, hrajú sa mini hokej v dome, v lete predávajú okoloidúcim limonádu, hrajú sa s vodovými balónmi, schovávačku, naháňačky ale aj sa hrávajú na PS, čumia do ipads, hlavne keď je zle počasie. Možnosti mali moje deti vždy viac aj na športy aj na mimoškolske aktivity, precestovali toho a videli oveľa viac ako ja v detstve, viac sa im venujeme, mame bližší vzťah a deti sa nám zdôverujú (a to ma dcéra už 19)
Ja som s rodičmi nikdy nemala taký vzťah, žeby som im mohla čokoľvek povedať a dodnes im ani nehovorím. Ako žijú iné rodiny ma netrápi, je to ich život - vo všeobecnosti ale vidno, že rodičia su uzkostlivejsi, neustále majú potrebu deťom organizovať čas a zmysluplne ho vypĺňať a keď sa to nedeje deti nevedia čo so sebou a jednoducho si sadnú k telke či tabletu. Deti nie sú do ničoho nútene, všetko musí byt FUN, FUN, FUN , sú zvyknuté že sa všetko točí okolo nich a ich potreby sú na prvom mieste, ak vznikne nejaký konflikt medzi detmi, rodičia okamžite zasahujú a riešia za deti ...
Ako už niekto písal, každá generácia vzdychá, aké to bolo iné, lepšie, keď boli oni deti. Dokonca to hovorí aj moja dcéra jej bratovi, rozdiel 10 rokov. Dúfam, že aj môj syn tak bude raz hovoriť svojim deťom 😀
Ja som mala super dectvo.Ale take ako k moru to sme nemali....moja ma 2 a uz cestovala lodou lietadlom atd...snad jej to este doprajem ako aj ine ktore mam v plane. V blate sa uz hrala a zubrienky nahanat bude urcite. Na jesen chodievame do lesa pravidelne od mala( v nosici teraz po svojich) chystam sa urobit maximum. Je pravda ze tych deti z okien vidiet pomenej.
aj ja mam krasne spomienky na detstvo. Vyrastala som v malom meste, byvali sme v rodinnom dome, vecne sme lietali niekde vonku, lozili po stromoch, same aj do lesa....az do tmy.
Otec sa nam venoval viac - braval nas na huby, do lesa na jahody, maliny, cernice ci v lete kazdy podvecer nalozil mna, sestru a decka z ulice do auta a vyviezol nas k rieke okupat sa.
K moru sme nechodili, doma bolo vela prace na poli a okolo zvierat, otcovi rodicia zili s nami a babca bola take erdeg gazdina, ze proste nic ine neexistovalo. Pamatam ze dokonca ked sme boli na dovolenke na Sirave ci Domasi, tak kazdy druhy den oco musel ist domov na zopar hodin koli gazdovstvu.... ☹
Mama sa s nami nikdy nehrala, ani nikam nechodila. Nie je prave najtrpezlivejsia osoba.....
Telku sme mali, aj ked farebnu az niekedy zaciatkom 80tych rokov. Pamatam, ako som si podskrtavala programy ktore som chcela vidiet pocas jarnych ci vianocnych prazdnin....
Ale najviac si cenim tu slobodu, co sme ako deti mali.... a ze sa o nas rodicia nemuseli bat, kedze sme sa v susedstve vsetci poznali.....
@novana Prežila som ho podobne, akurát, že som nevyrastala v dome na dedine, ale v meste. Doteraz na to rada spomínam, a je mi smutno z toho, že naše deti takéto časy nezažijú, pretože teraz si fakt neviem predstaviť, že svoje 6,5 r. a 4,5 r. dievčatá pošlem vonku s kamarátkami samé. Keď si predstavím, ako som kočíkovala s kámoškami deti z bloku, pričom ja sama som mala tak 9-10 r., no musím uznať, že teraz obdivujem tie mamičky, že nám svoje poklady zverili. Pričom nás nemali ako skontrolovať, kde sa prechádzame, čo ich deti robia a pod., nakoľko mobily neboli. A hlavne, ako 13-14 ročná som sa max. prechádzala pred blokom, kde býval chalan čo sa mi páčil, aby som ho aspoň kútikom oka niekde zahliadla. Terajšie dievčatá vo veku 13-14 r. teraz vidím v parku fajčiť, chlastať a nalepené na chalanoch, ktorí by im najradšej mandle vyoperovali....