Prosím poradŤe mi som v neľachkéj situácií.
Potrebujem rady od tých ktoré bývajú s rodičmi. Môj muž rozhodol že ideme bývať k jeho rodičom hore do podkrovia má to byť samostatný byt, len sa toho strašne bojím aby boli dole svokrovci ani dvor nemajú majú tam obrovský skleník takže to není nič moc pre deti ja ich mám ešte malé.
Zatial sme v podnájme ale už mám plné zuby manželíka lebo sme mohli kupovať krásne domy, ale on nemá záujem ani sa nešiel pozriet furt či mám na to peniaze a nech ja idem zarábat ked som taká hrdinka a vybrat pôžičku lenže ked on začal počítat na to podkrovie tak to vychádza rovnako...
Ja keby som mala také možnosti kde by som zarobila ako on išla by som však aj chlap môže byť na MD ale tu u nás nič také není..
Takže poradťe mi prosííím dá sa to vydržat? 😖 😖
kika, ja som žila u svokrovcov 2 roky a to sme ešte boli len my dvaja s mojím bývalím. boli to ťažké dva roky, aj sme sa potom po osamostatnení asi pol roka so svokrovcami moc nestretávali. proste dosť silná ponorková choroba, pritom svokor bol v pohode, len svokra občas robila dusno. asi by som takto už nikdy nešla bývať, radšej podnájom. ale zase my sme boli v štvorizbovom byte so spoločnou kuchyňou a kúpeľňou. keby sme mali samostatné bývanie, iba blízko svokrovcov, mohlo to byť určite lepšie. máš sa kam stiahnuť, keď chceš mať kľud. len treba na začiatku určiť pravidlá, aby Ti tam nelozili, ako sa im zachce. držím palce, aby ste sa správne rozhodli. 😉
No práveže máme zo svokrovcami zatial dobrý vzťah ale myslím že doteraz nepoznám ich pravú tvár. My sme bývaliroky u mojej mami dalo sa to pekne však mame hned poviem ked sa mi niečo nepáči, ale na konci už z manželom nevychádzali preto som našla podnájom ale to není na trvalo škoda myslím že aj tak šancu inú nemám len tam mám íst on zarába ja nie..
Ja som mu dala podmienku že dobre pôjdem tam bývať ale kúpime nejakú chatu aby som mala kam utekat ked už budem mat nervy a mat dačo aj svoje...
s tou chatou je to dobré riešenie. hlavne nie niekde 300km ďaleko, aby ste tam mohli operatívne vybehnúť kedykoľvek. 😉
a ešte ma napadlo. skús manželovi pripomenúť, aké pocity mal on, keď ste bývali u Tvojej mamy a že sa obávaš toho, aby to nedopadlo rovnako u jeho rodičov. ale s tým, že Ty to budeš prežívať. možno ho to nakopne minimálne k tomu, predchádzať takým situáciám.
kika050 - ja tak byvam. No ak ti nevadia otazky typu: A co ste v noci robili? preco mala plakala? kam idete? a na co tam idete? a zasa tam idete? no ja by som nesla. A kedy ste vstavali? a preco tak neskoro? a co ides varit? a preco nejdes varit? a ty varis na tri dni? .....
ked je mala chora, je nasackovana kazdu chvilu. Ono to nevadi zo zaciatku. Skutocne. Ale ked su tieto otazky dennodenne, 365x do roka - poviem ti, adrenalin to dviha statocne...
Ale ako sa hovori, ak nemas vychodisko, da sa....mozno casom sa peniazky nazbieraju a pojdete stavat 😉
Aj ja tak dufam
My bývame s rodičmi, niekedy je to fajn, niekedy je to o držku....Všetko je o kompromisoch. Ale najlepšie je, keď má každá rodinka vlastné bývanie...- môj názor.
Keď už bývať s rodičmi, tak je to lepšie v dome, kde je možné si to bývanie aspoň ako-tak oddeliť. A najdôležitejšie - mať samostatnú kuchyňu. Dve gazdiné v jednej kuchyni, je najhoršia alternatíva aká môže byť.... 😒
ja som žila našťastie len 3 mesiace so svokrou, ale to nažívanie nedopadlo dobre. stále mi robila naprotiv, a tak som sa odsťahovala sj s deťmi ku našim a ex som na vybranie buď ona alebo ja a deti. rozhodol sa pre mňa ale to netrvalo dlho, po 1,5 roku som podala žiadosť o rozvod a za tým celým bola svokra. ex stále po robote chodil ku svojej mamičke riadiť, vešať, nakupovať... a na rodinu z zvysoka kašlal. takže so svokrovcami nikdy viac. ale záleží aj na povahách.
Ahoj, já osobně po své zkušenosti nikomu společné bydlení s rodiči partnera nedoporučuju...
Máme to podobně - oni bydlí dole v přízemí a my v patře máme takový menší 3+1. Manželova matka je hrozná, dělá přesně to, co nechci. Pořád se mi do všeho plete a když jí řekneme, aby to už nepřeháněla, tak se urazí, ale druhý den je to naprosto stejné. Už kvůli tomu bylo strašně moc hádek, a to hlavně mezi mnou a manželem. Já to s ním chci řešit, ale on si to nechce rozházet s rodiči... Nejvíc mi vadí telefonát jeho matky o půl desáté večer, když se vracíme i s naší malou z nějaké oslavy (a to je opravdu jen velmi vyjímečně):"No kde jste? Už je půl desáté!" To se většinou pohádáme docela hodně... Protože já nejsem zvyklá ani od svých rodičů, že by mi nějak organizovali život, natož pak od nějaké "cizí" baby...
Než jsme tu začali bydlet, bylo všechno v pohodě, měla jsem s nimi dobrý vztah. Jenže teď je to hrůza...
Bydlíme tady proto, že manžel chtěl "ušetřit". Když jsem byla proti, řekl:"A máš aspoň půl milionu? Nemáš. Tak nemůžeme bydlet jinde." Takže jsme do přestavby a vybavení dali asi 600.000, no a to už je zase důvod tady zůstat.
Teď už jsem smířená s tím, že pokud odsud jednou odejdu, tak jedině sama s malou, protože manžel odsud nepůjde.
olivova chytím sa tvojho názoru pretože som na tom podobne 😖
My sme u svokrovcov byvali cca 2 mesiace, ked sa narodil syn. Dovtedy sme aj ako manzelia zili kazdy u svojich rodicov. Nebola som nicim ani nikym nutena tam ist byvat, len som chcela byt za chutnu, ze nech je babo s tatom. Uz druhy krat by som sa tak urcite nerozhodla. Ked som svokru dovtedy mala celkom rada a svokra som moc nemusela, tak po tych dvoch mesiacoch mi svokra zacala liezt na nervy a svokra som znenavidela. My sme mali ale tu vyhodu, ze sme vedeli, ze je to len na par tyzdnov. Keby sme mali samostatne byvanie v nedohladne, neviem, ako by som rozmyslala
No po tých vaších skúsenostiach mám hrúzu s toho fakt aj ja si myslím že to tak isto u nás dopadne aj ked teraz tvrdia že nie že sa nebudú starat. Ale včera ma prekvapila svokra ked som povedala že chcem samostatný vchod a ten čo majú spoločný ten nechcem používat! A na to svokra však ked bude pršat tak čo budú deti ku néj chodit okolo? A tak zagúľala tými očami že som myslela že sa s nou na mieste povadím!!
Ale fakt je že na to potrebujem muža aby si to on uvedomil ale jemu bude dobre bude mat svoje však on je jedináčik a zdedí to a ešte k tomu nebude sa musiet s nimi dohadovat lebo je kamionista čiže mna tam zatvorí však budem mat dobrých strážcov..
☹ Neviem čo s toho bude, ale mi je ľúto že aj my vyhodíme do toho plno peňazí a na miesto toho sme mohli mat vlastný s krásou záhradou.Ale to môj muž nevidí lebo on jednoducho chce toto a hotovo. Vravela som mu není ti takto dobre ked sme sami a on na to že je to len podnájom a malý byt...Ked som mala dohodnuté íst pozriet obrovský dom s maklérom tak nešiel tak som musela rýchlo odvolávať schôdzku za pár týždnov bol dom predaný a tý čo ho kúpili sú z neho nadšený..
Kika to je fakt blbe, ze sa manzel k tomu takto stavia 😠 Svokra vyzera, ze ani z daleka nebude dodrziavat nejaku hranicu sukromia. Moja vyzerala ze bude. Hned na zaciatku som sa v dobrom snazila dohodnut nejake pravidla, aby nedoslo k nedorozumeniam. Prikyvli, ze jasne. Nedrzali sa ich ani dve hodiny 🙄 Moj muz bol tiez stale prec. Sice nie ako kamionista, ale snazil sa co najskor dokoncit nas dom a musel chodit aj do roboty, takze bol s nami asi 5 hodin denne v noci co sa prisiel vyspat. Drzim palce nech to dobre dopadne.
ahojte my tiez byvame zo svokrovcami.Oni dole na prizemi a my matma samostatne vsetko hore.Niekedy sa stava ze dostanem tzv.,,ponorkovu chorobu,, ale mam vybornych svokrovcov,a hlavne svokru. Velmi mi pomoze ci s detmi alebo okolo domacnosti,napr.mame rozdelene varenie-ja varim cez tyuden veceru-pretoze chodia neskoro s prace a ona zase vari cez vikend..cize ja mam o nieco lahsi vikend..taktiez vzdy rada krpcov postrazi,ked potrebujeme..a to je vyhoda ze ich nemusime nikam vozit,ked si chceme vyrazit s manzelom.Urcite zalezi na tom aky mate vztah, alebo aky ho mat budete. Ja osobne by som nemenila a neviem co by som bez nich robila..
Kika neviem ja osobne som proti bývaniu či už so svokrovcami alebo s rodičmi...bývali sme 3 roky so svokrom..svokru už nemám...ale poviem ti bolo to peklo ....preto sme sa po 3 rokoch trápenia odsťahovali do podnájmu...a tam je nám fajn...teraz staviame dom ..takže pohodka o chvíľku budeme mať aj vlastné bývanie....a to nás moja mama lanárila aby sme počas stavby šli bývať ku nim vraj viac ušetríme a pod. ..jasné ušetríme, ale nakoľko ju poznám aká je tak radšej budem platiť podnájom a nejako to vydržím....
Inak nie je správne od tvojho manžela že sa k tomu takto stavia.... a tá tvoja svokra nevyzerá že by sa do vás, keď tam budete bývať nestarala...podľa toho čo si o nej písala...
tak želám veľa trpezlivosti a hlavne pevné nervy 😉
ked nieje ina moznost,urcite treba osobitny vchod,ved neprsi 365 dni v roku,my sme sice len so svokrom vo velkom dome,ale aj tak mi niekedy neskutocne lezie na nervy,ale moja sestra byva so svokrovcami,ale v podkrovi a prve co pozadovala osobitny vchod 🙂
jaduska ja sa stotožňujem úplne s tvojím názorom..my bývame na dedine,vo velkom rod.dome s mojimi rodičmi,ale je to dosť o držku 😒 s mamou si často lezieme do"kapusty" a máme spoločnú kuxyňu,a hrôza keď varíme nedeľný obed,to si nexcite ani predstaviť 😖 sa tam len potkýname o seba... 😠
najlepšie je vlastné bývanie,ale nie vždy sa to dá...my máme možnosť si prirobiť kúpeľku +kuxyňu v podkroví...ale...ja xcem mať vlastné bývanie,a preto to stále odkladám do neurčita
okrem toho my mama moc pomáha s malou,robí v škôlke a ráno ju tam nosí a poobede tiež domov... 🙂
takže ono to spoločné bývanie má niekedy aj svoje plusy 😀 ale aj viac mínusov ☹
no,neviem ked je blba povaha/u cloveka/ ani osobitny vchod nepomoze...
my sme mali ist tiez byvat do rod.domu ked druhovi zomrela babka,tak jeho matka nam chcela predat dom po babke,tak my sme nejak suhlasili,a nas rod.dom sme chceli predat...ale Pan boh nas asi pred jeho matkou ochranil...nestihli sme ho ani predat a oni sa ku nam zasa tak zachovali,ze sme vtedy cuvli od kupy domu...a teraz ani nelutujem,lebo stale by bola ako doma a stale by nas otravovala...a nikdy by som sa ja necitila ako doma...lebo to bol jej dom,kde vyrastala ako dieta,tak myslim,ze by aj tak tak chodila a robila mi nadalej peklo...vobec si nevazila toho,ze som jej dala druhu sancu...je to povaha...a clovek sa len tak nezmeni...ja by som ani so svojimi rodicmi nebyvala...lebo mam svoju predstavu o zivote a oni su uplne iny ludia ako ja...teraz maldi maju velky problem z byvanim,preto niekomu nic ine neostava,len sa podriadit...ale potom to aj tak vyzera...
kika: Je fakt, že je něco jiného bydlet s vlastními rodiči a s partnerovými. Chlapi se většinou snesou, ale dvě slepice na jednom smetišti je horší než dva kohouti. A dvě ženy v jedné kuchyni a i v jednom domě, to nepřináší nic moc dobrého. My, stejně jako vy, bydlíme v bytě s mojí mamkou. My dvě spolu vycházíme pořád stejně, manžel není konfliktní typ a co by mohlo konfliktem zavánět, to já udusím hned v počátcích. Prostě si to s mamkou vyříkám a manžela se to nedotkne.
Ovšem stejně víme, že je to na určitou dobu. rozhodně chceme bydlet sami jakmile to půjde. Raději než dát 500.000 za přestavbu v domě jeho roičů, dáme 800.000 za byt, ale náš. Chápu, že tvůj manžel to vidí výhodně a taky jsou to jeho rodiče, ale myslím, že by měl dát zapravdu tobě a měl by vědět, že udržení samostatnosti a soukromí je pro rodinu životně důležité.
podla mna tiez ani vlastny vchod nepomoze
my bavme kazdy zvlast ale mame spolocnu stenu celou dlzkou bytu a to pocujes vsetko a ked niekam ides ako uz bolo spominne kam idete?co ste vcera robili?atd.
ked uz vrazit niekam peniaze tak len do vlastneho,radsej to skuste tak lebo skor ci neskor si isto budete liezt na nervy 😒
So svokrovcami? Nikdy......... ja s nimi bývam už pekných pár rokov a pekných pár rokov si denne tlčiem hlavu o múr ako som mohla byť taká naivná!!!!!!!! Bývali sme v paneláku a tak som si myslela, že keď sa znesiem na jednom dvore a v jednom vchode s vyše tridsiatimi ľuďmi všetkých vekových kategórií, tak s dvoma starkými to nebude problém. Ach, tá naivitaaaaaaaaaaaaaaa! A keďže chcem byť dobrá svokra, šetríme malému, aby mohol svoju ženu doviesť do vlastného a nemusel bývať s nami. 😉
A to bude tvoj muž stále preč... vieš si predstaviť ten svokrin (skrytý,či otvorený) výsluch, keď sa vrátiš večer z posedenia s kamoškou? Mne len pred vchodom vidí cudzie topánky a už je pod nejakou zámienkou u mňa. Bosorka jedna zvedavá 😠 . A to nehovorím, keď idem s malým von alebo sa vraciam a ona je na dvore... tie pripečené otázky akože malému typu, kde ste boli, a kam idete, kto to bol... mi idú totálne na nervy. Si myslí, že som ako jej dcéry, čo sa chodia "ondiaci" po baroch...
To ti mohol rovno spraviť betónový múr a k bráne postaviť štyri dogy. Nebudeš mať súkromie, ani slobodu. Len večne sliediacu svokru, čo sa bude hrať na detektíva.
A peniaze? Chodí do práce,tak nech sa stará. Chcel deti, musí počítať s tým, že ty ako matka s nimi ostaneš doma. Tým ťa nemôže vydierať. Ak áno, je to sebecký chrapúň. Toť môj názor.
Ak tam pôjdeš, podpisuješ si pomalú smrť svojho sebavedomia, sústavný stres a nervy v "kýbli".... hovorím zo svojej skúsenosti. Ale možno to budeš mať lepšie. Priala by som ti to 😔
...jankajs...presne tak,moj druh chodil na poobednajsie a jeho matka ho vzdy cakala kedy pride a vedel vsetko,este aj to, co som neurobila... 😝 vsetko mu vypovedala,ked sme niekam sli,stale mala pripomienky,niekedy nevedela,ze ideme na urad nieco vybavit,a ked sme sa vratili tak spustila taky krik...
alebo sa pamatam....urobila langose,ale len podla seba kolko chcela,nedala na nikoho aby sa ozval....potom niekde odisla na drby a ked prisla nebol ani jeden langos...tak zasa bola vojna... 😝
no hruza 😝 takze ak sa da, cim nadalej od svokrovcov....ale vzdy sa najdu aj CEST VINIMKY,ABY SME NEKRIVDILI VSETKYM SVOKROVCOM.../ja som mala kamosku a ona spomina na svokru zo slazami v ociach,lebo uz nezije,ako jej chyba a mala ju rada... 😢 🙂 /
Neodporučam 😖 my sme došli do takeho štadia že sme spolu rok nekomunikovali keby som tam ostala tak som rozvedena,naštastie manžel ma miluje a išiel so mnou,necchela som aby sa trapil tak som tam na vianoce šla i ked nie moc rada teraz je to už ok bavime sa spolu,vychadzame ale byvat by sme tam už nešli a ani oni by už asi nechceli,rodičia sa vždy budu starat čest vynimkam.My sme byvali aju našich a teraz sme sami a ideme stavat i ked vela neušetrime ale nieje nad ten klid že si sam 🙂maš sa kam vratit a nemusiš odpovedat zvedavym otazkam kde si bola..... určite presvedž manžela nech idete do kupy domčeku alebo stavby.
S exmanzelom sme takto byvali u jeho rodicov..bol to velky dom, mali sme 2 izby+ tam boli este 2 kuchyne a 2 obyvacky... Ale tiez tie otazky: A kde idete? A naco tam idete? A zasa? A mali by ste viac setrit...A preco ste tak neskoro vstali? A...A..A.... este stastie, ze som chodila do skoly a moji rodicia byvali len 10 min. cesty autobusom odtial... Viac som bola u nich ako u svokrovcov.
Ako som uz pisala v teme svokry, ja mam teraz dobru svokru, skvelu, perfektnu.. Ale som si ista, ze keby sme boli nuteni byvat s nimi, tak by to nedopadlo dobre... Proste kazdy ma vlastnu predstavu o domacnosti, o vychove deti a o traveni volneho casu.. Osobne nemam rada, ked sa mi do toho niekto miesa, rada si robim veci tak ako to chcem ja a nie iny... Takze pre dobre vztahy na vecnost je lepsie byvat samym..
Ja myslim, ze to dobrotu nedela nikde.
Kazda nova rodina by mela byt samostatna jednotka.
Mne napriklad staci, ze manzelovi rodice jsou u nas kazdorocne na nekolik tydnu na navsteve a uz mi z toho maximalne sibe.
Je to proste strasna ponorka a zasah do soukromi.
já jsem pro soužití s rodiči, dává to možnost se o ně postarat, když jsou nemocní a později staří, mohou být u toho, když vnoučata rostou, v ideálním světě je lepší mít SVOJE království, ale v reálu se musíme vyrovnat s našimi možnostmi, jaké jsou a není to tak hrozné, když je člověk tolerantní (občas nedoslýchavý 😀 )
ahoj kika...ja jsem taky bydlela s tchynovcama a musim rict ze mi dost pomahala,obcas byly dny kdy jsem ju nemusela,ale hned na zacatku nase spolubydleni mi rekla jestli semi neco nebude libit mam ji to narovinu rict...jak rekla jsem udelala a mame perfektni vztah uz s nema sice nebydlime ale rada tam jezdim na dovcu nebo vikend a ona malyho miluje a je stastna kdyz mame dojet..bydlime od nich asi 120km...a kdyz dojedou oni tak jsem rada ja...🙂takze to asi chce hned na zacatku urcit pravidla kterymi se ridit a dyz to nepujde tak si o tom promluvit vklidu...jasne ze vam to nemusi klapat jak nam ale prala bych to vsem...vsak uvidis jake to bude...treba te to mile prekvapi...🙂tak se drz a podavej zpravy jake to je(pokud uz s nema bydlite)...papa
Jde asi hlavne o to, jak si ti urciti lide sednou, pokud maji podobne povahy, podobne zvyky a styl zivota, jsou si vzajemne sympaticti atd., tak to muze klapat.
tak ja byvam s rodicmi,oni maju prizemie,ja poschodia-vsetko samostatne,dvor spolocny a este aj bracho tam ma tri izby v ktorej jednej je teraz priatelova mama lebo nam varuje mareka aby som mohla robit-takze plny dom ludi,ale ked clovek chce vie si uzit aj samotu-mozno preto ze je to moja rodina a nie svokrovci je to ok,ale asi to zalezi od povahy-segra by s rodicmi nebyvala za nic na svete a pritom su dost liberalny a chapavy. inak ked sme zacali byvat spolu este som netusila ze o par rokov mama dostane porazku a tak jej ma kto pomoct a je samozrejme ze sa o rodicov v starobe budem starat ja 😀 ,no akosi mi to navadi.
No my zatial nebývame tam zatial len zháname kolko by nás to vyšlo lebo to podkrovie není ešte fukčné čiže ideme vybavovat pôžičku a potom začneme stavat. Ja neviem furt mám také že ano bude to dobré po chvílke uvažovanie pre a proti si poviem že sa zbláznim s toho.. Ale uvidíme časom. Kedže manžel nechce o inom počut môžem tým čo bývajú sami len ticho závidiet ☹
vela rodin takto byva a zalezi iba od toho, aky mas ty vztah s jeho rodicmi a najma tvoje deti.. 😉 poznam vela rodin, ktore takto byvaju a su im svokrovci oporou, pomozu, postrazia, i ked vsetko ma svoje za a proti.. aj my s manzelikom zvazujeme moznost, ked sa svokrovci buduci rok prestahuju do domceku, ze si spravime nadstavbu a budeme teoreticky byvat s nimi, takze viem, ako sa citis, iba s tym rozdielom, ze nemam este detuse.. a tie deti podla tvojho prispevku asi nie su jeho, vsak? o to to bude asi horsie, nie? aby vam svokrovci zbytocne nepokazili vztah, ak ho mate pekny.. 🙂 drzim palceky
...zalezi aky su jeho rodicia...nie kazdy je rovnaky....ja by som osobne nesla takto byvat, a zvlast keby sa ku mne takto choval manzel...ako to opisujes ty...