Som v podstate spokojná, ale zamýšľam sa nad spomienkami na minulosť

Viem o com pises... Aj si často spominam na "mladí". Ale my aj s muzom spominame, aj tento víkend ...hlavne ma casy keď sme boli mladucki...😍

Aj ja niekedy tak spominam ake to bolo pocas strednej skoly, studia na VS a ze ako rychlo ten cas ubehol a chyta ma taka nostlagia. Ale nezmenime to, cas nezastavime, vekom mam pocit ze bezi stale rychlejsie, cize len si treba uzivat pritomnost 🙂

Nie nikdy 😀 Keďže mám dobrú pamäť, tak si spomínam aj na všetko zlé čo som zažila. Napríklad puberta hrozná skúsenosť človek nevedel kam patrí, bál sa každej hlúposti, že čo ak sa strapni, tie hlúpe hormonálne výkyvy atď. Potom keď si človek hľadal partnera aké to bolo ťažké, nájsť toho správneho a ak vám nejaký čo sa vám páčil nezavolal, tak sa zas človek cítil úplne neschopný atď. 😀 Čím som staršia, tým mi príde život krajší 🙂

Velmi rada spominam na detstvo,gymnazium,vysokoskolske studium,nastup do prace,svadba,dieta......tie zazitky a mladost,kamaratov/ky,uzasne casy....cas leti velmi rychlo zial.

ja na dobre rada spominam ale zle mi moct nerobia dobre ....ja si myslim ze za totality bolo podla mna lepsie ako je to teraz v tej dobe nebolo vsetko na dostac ale zilo sa mi lepsie ako teraz 🙂

My si s mužom zaspomíname na našu mladosť spolu. Sme už spolu 28 rokov, takze máme na čo. Nevidím na tom nič zlé. A tiež mi príde, že čas strašne letí. Ešte včera som bola teenager a dnes mám už po 40ke, pred chvíľou sa mi narodilo dieťa a už je dospelá ....

Rada si zaspominam na to ked som bola mlada a aj detom o tom porozpravam a niekedy sa aj cela rodinka nasmejeme, ake to bolo vtedy a ake je to dnes 🙂

Chcela by som aby sa vratili casy, ked sme mali bezstarostne detstvo, kamaratov, kde sme po zotmeni kricali "mamiii, este zostaneme vonku" ...ale len aby som ukazala dcere, ako sme sa hravali, ako sa pohadali, pobili a o hodinu boli kamarati. Nic ine mi z minulosti nechyba, uz vobec nie lasky.

ja ani tak nespominam na mladost ako taku....ani by som sa do nej nevratila,bola ok,ale stastna som aj teraz
skor na detstvo,na rodicov.....na tu rodinnu pohodu.
a taku otvorenu naruc,kde sa na nas niekto tesil......a kedze sa bizia Vianoce,tak clovek nad tym intenzivnejsie rozmysla

Zlaty socialimus v porovnani s dneskom.Aj vztahy medzi ludmi boli lepsie.Dnes je nervozita,zlost,stres.Kopu deti na dvore,hry,sport,nikdy sme sa nenudili.Ten argument ze sme nemohli cestovat je trapny.....

Nie život gombicka je aj teraz. Ked je clovek zdravy ma vsetko. Prve lasky no to nie to bol trapas plagat Mira Satana na stene😂inak sa citim stale mlada tak nemam az taku potrebu mysliet na minulost na to my stacia svokra a svokor 85 a 80 tych par prihod z mladosti som pocula 💯 x dookola. Je medzi nami skoro pol storocia rozdiel. Este ma Ta nostalgia za minulostou nechyta.

Človek si minulosť zidealizuje a preto nespomínam a som šťastná za danú chvíľu 🙂 vždy si hovorím, že to nebolo také ideálne, keď som dospievala. Nepamätám si to už až tak živo a citlivo, ale nebolo to o nič ľahšie ako teraz

Nostalgia ma chytá často, vtedy som taký spomínač-smuťko. Ale nezabúdam si tiež pripomínať, že raz bude práve dnešok tými starými zlatými časmi a nikto nemladne.😀 Čiže spomínať áno, ale viac žiť v prítomnosti a pre iných.😉

Nie, žiť sa má tu a teraz.Nejaky psychológ pisal, že minulosť prinasa ludom ľútosť a budúcnosť obavy, preto sa mame sústrediť čo je teraz.
Jediné čo mi je ľúto a nič s tým nespravím, že čas letí rýchlo teraz som mala 30 a už mám po 40 tke

Keď si spomeniem na minulosť tak si poviem.
Ďakujem za dnešok a ďakujem, že minulosť je už navždy preč.

ako keď sa nad tým aj zamyslím, tak by som nepovedala, že mi je za tým smutno, aj keď to boli super časy. ja sa snažím sa moc dozadu neohliadať a skôr myslím na budúcnosť

Mňa chytá dosť často smútok za detstvom, teraz po 40ke mi čas strašne beží, dve deti dospelé, ešte šťastie, že mám malého a čakajú ma odznova zúbkov vily, rodička, krúžoky atď. Ale minulosť.... Čím ďalej tým častejšie keď zaspávam spomínam a niekedy si poplačem, možno na hlavu, zomreli mi už starí rodičia, blízki ľudia, rodina sa nám vlastne rozpadla. Ja si predstavujem byt mojej mrtvejj tety, čo mi bola ako babka, v duchu chodím hore dole, spomínam na maličkosti, na vôňu a cítim neuveriteľné bezpečie a ani neviem co. Nechcem zabudnúť. To isté aj s babkou. Spomínam ako to bolo na Vianoce atď. Nevidím na tom nič zlé, som spokojná, ale detstvo mi chýba, ta bezstarostnost, iistota

Ja si na to spomeniem vela krat .
Nie koli frajerom a puberte atd...
Ale koli mojej maminke ktora uz nieje medzi nami
Spominam.na Vianoce a na vsetko krasne co nas naucila a cp sme spolu prezili😥

ano je 🙂 kolko mas rokov? takto sa prejavuje kriza stredneho veku, nie je to nic hrozne, zacalo mi to pred rokmi a posunuo ma to k lepsiemu, uz tak nespominavam 🙂

Mať terajší rozum v tých rokoch 😂😂😂 Neviem, či by som chcela vrátiť čas, skôr nie ako áno, ale sú okamihy, ktoré by som dnes chcela zažiť zas. Napríklad nudu 😂 alebo nenápadno-nápadné spiclovanie tajnej lásky na chodbe v škole 😜 ale múdre reči mojej mamy by som zas počúvať nechcela 😂 detto sklamania po prvých láskach 😭 jediné, čo mi chýba, je akýsi ten pocit bezpečia a bezstarostnosti, ktorý deti 6tie šťastnejšie) majú. Fantázia, ktorú som za tie roky stratila. Viera v dobro a v dobré konce.

Mam rada moje detstvo💗, moje spomienky, nostalgiu, vonu domova. Krasny predvianocny cas, 💖vonu snehu, mandarinok, chut kubanskych pomarancov😅. Luxus v Tuzexe😄.
V septembri vonu novych farbiciek a obalov do skoly🙂. Nase prazdniny, zvucka jarneho prazdninoveho vysielania, slub Iskier, slub Pionierov, rozne besiedky a karneval, branne cvičenie, plynne masky😄🤣😂.....ano nezabudnem na to.... ani na kopec zazitkov zo strednej skoly. Na to su spomienky.
ALE zivot ide dalej, som rada, ze mam muza, deti, moju rodinu💞🍀. Nemohla by som zit v minulosti donekonečna.... neda sa to...
ANO roky utekajú, zijeme v rychlej dobe.... NO nezabudajme, ze tu dobu, ten zhon si robime iba MY..... 🤔🙄😉

Ano, su chvile, kedy si ozaj zaspominam a pride mi clivo a chyti ma aj taka "depka", ze ako ten cas rychlo leti, ze ozaj zijeme len raz a aki sme pominuteľní 🙂

Ja neviem...ja som svoj zivot zila akosi uponahlane...stale som sa hladala a hladala som svojho muza...manzela...hladala som ho vsade....a doat dlho...nasla ho az v 24 a ten cas dovtedy si myslim,ze bol pre mna dost bolestivy....a po pravde ja som zacala zit az so svojim manzelom...takze vdaka Ti zanho Boze🙏🙏🙏🙏
Konecne zit,byt stastna, spomalit ,tesit sa z kazdeho dna...a uz nikam neutekat a necakat ci pride ten pravy...takze ja som nesmierne stastna,ze som kde som...

Ja sa viem casti vracat do tych teenege cias,casto aj vdaka mojim dennikom( pisala som si dennik od 14 do 28 rokov) a milujem to listovanie casom. Mam rada tie pribehy,tie zazitky,co som zazila,ja som bola teda sialena osoba v tych nastrocnch casoch,takze mam vela strelenych historiek a niekedy az nechapem,ze toto sa mi naozaj stalo;)) na druhej strane,nie ze som potom smutna,skor by ma zaujimalo,ako ziju teraz ti ludia z tej doby,ako vnimaju s odstupom casu niektore veci a podobne. Niekedy mi chyba ta bezstarostnost,az teraz si uvedomujem,ze naozaj bol vtedy svet gombicka,nebola som nikym a nicim viazana,takze v tomto smere mi je obcas tak zvlastne. Ale z celkoveho pohladu to vnimam tak,ze kazde jedno obdobie ma nieco do seba,ci uz to dobre alebo zle. Kedysi som sa trapila pre rozne prkotiny,kvoli chalanom a tak,teraz toto nemusim riesit,na druhej strane obcas by som chcela este zazit tie motyle v bruchu a podobne zalezitosti,ktore som kedysi prezivala;)))

Minulosť je minulosť, dávno pochované, prežité... Spomínam čo by nie, asi ako všetci...
Rada spomínam na detstvo, baví ma retro, mladosť, ale vrátiť by som sa za žiadnu cenu nechcela! Nikdy! Žijem v prítomnosti, našťastie som neuviazla ani v detstve ani v puberte (aspoň si to myslím).Užila si všetko čo k mladosti patrí a nemám pocit, že by mi niečo uniklo, alebo čosi som nestihla! Čas nezastavim s tým som sa naoko zmierila, že už pomaly starneme všetci... Som spokojná s tým co mám, nesmú tím za ničím, žeby som nestihla... Asi z jediného mám občas paniku, že v tejto rýchlejxa hektickej dobe, mám ešte odpracovať minimálne toľko co doteraz do dôchodku 🤯

Zaujimava diskusia. Ja vam poviem jedno. Mozete byt radi za take spomienky. Nesmutte. Nie kazdy ma stastie na krasne spomienky, bezstarostnost, pocit slobody a bezpecia. Niektori ludia zacnu zit az ako dospeli, a az po tom, ako spracuju udalosti z detstva a ich psychika sa uzdravi.

Mna chyta nistalgia ale z cias do max nastupu na strednu skolu to bolo skvele,pitom 6 rokov by som najradsej vymazala zo zivota a urobila inak...tazw do destva do 15tich nax by som sa vratila a potom aszpo 22jke 🙂 skor myslim na buducnost a posunula sa radsej o 5 r dopredu 🤷

Ja si často spomínam na detstvo a je mi niekedy za tým smutno. Som dieťa 80tych rokov, to či boli banány alebo či sme nemohli cestovať som nevnímala. Mala som rodičov,starých rodičov, kopec kamarátov, žiadne starosti. Aj malo nám stacilo. Ľudia boli ini. Teraz všade stres,nervozita, každý sa naháňa za peniazmi, deti majú 1000 hračiek ani to si nevážia. Rodinu okrem muža a mojich deti už nemám žiadnu, pociťujem celkovo niekedy takú prázdnotu a neistotu pracovnú či existencnu. Tento rok by som najradšej úplne vymazala zo života, práveže mám pocit že každý ďalší rok je len horší ako ten predošlý a to sa fakt snažím nebyť negatívna.