Som smutná, že nás vzťah sa nikam neposúva

S predoslym priatelom si sa za 6 rokov "nikam neposunula" a od tohto kamarata chces jasny nazor po roku a pol. Myslim, ze ak sa rozides aj s tymto priatelom mala by si si dat inzerat, ze 'hladas muza, ktory chce zalozit rodinu. Zn. vcera bolo neskoro!'

Niekto sa skratka berie v 20tich a niekto je cely zivot sam. Ja mam cez 30 a tiez este nemam na ruke prsten... ale velkost uz vie.

A este takto,nerob si o tej svadbe zase aaaaaz take iluzie.Ja chapem co znamena pre zenu byt vydata pani a vsetko vokol toho.Ale vies co,poznam vela zien ktore su dnes so svojimi muzmi naozaj len preto ze maju spolu deti,v opacnom pripade by ich davno poslali do prdele a mnohe povedia ze znova by sa nevydavali.Tolko mozno k inemu uhlu pohladu na svadbu.Svadba ti v zivote ziadne stastie nezaruci.Ak ma byt par stastni svadbu nepotrebuje,ak nie tak to ziadna svadba nezachrani.

Okolo 23-25 rokov som to vnímala podobne. Mala som dlhoročný vzťah, chcela som sa posunúť niekam, svadbu som mala vysnívanú. Teraz mam takmer 35 a vnímam to tak, že som príliš tlacila na pílu. Že sme mohli viacžiť, užívať si, cestovat. A možno by sme spolu už neboli, lebo ja som dobrodruh, muž je “domased”, ktovie... ale je to, ako je, nezamýšľam sa nad tym, mame nádherne relatívne zdravé deti a beriem, že všetko sa deje, ako sa ma.

ale len ti chcem poradit mojim obľúbeným citátom: netlač rieku, tečie sama. Užívaj si, čo máš, zi pre daný moment (jasne, že sa nedá žiť celkom zo dňa na den) a neries, čo by malo byt, keby... svadbou to celé nekončí, práveže ten den je to najmenej vzhľadom na to, co potom prináša život.

Ja len premyslam, ci to vobec ma zmysel v takzch vztahoch, kde sa nic v podstate neposuva a kde to nikam, da sa povedat, nevedia. Samozrejme, nechcem tlacit na pilu vo zväzku, ze to musi byt hned a teraz. Akle bojim sa opat stravit roky vo vztahu, kde by to k nicomu nedoslo. :/

oprava: kde by to k nicomu neviedlo

Mňa z tvojho popisu "problému" napadajú otázky: Čo znamená posun? Prečo chceš/potrebuješ byť zasnúbená, vydať sa? Chceš už deti? Alebo o čo presne ide? O status? Istotu? Bola si vo vzťahu, ktorý sa rozpadol, ale nenapísala si prečo ste sa rozišli. A zbytočne to nebolo, veď bola si mladá ešte, niečo si spoznala, naučila sa, nemusí hneď prvý vzťah vyjsť predsa a keď nevyjde prvý, to neznamená, že nevyjde žiadny.

Vyjasnila si s týmto priateľom hneď na začiatku, ako si predstavujete budúcnosť a čo je pre vás dôležité? Minimálne teda v tej všeobecnej rovine. Ak nie, tak s tým ďalším to urob, aby si nemusela potom takto dumať.
Ako jasné, tvoj problém sa dá pochopiť. Na druhej strane, nie vždy všetko v živote vychádza podľa plánov. Niekedy je potrebné priority prehodnotiť.

ja ťa úplne chápem...:D keď to tak čítam vidím v tom samú seba...:D ja som sa chcela vydávať už v 18.:D to sme s mužom chodili asi rok (aj to necelý:D) a popravde nás do tej svadby takým otvoreným šeptom, aj tlačili (z mojej strany- aj keď nie rodičia, ale zvyšok rodiny) ....vec sa ale má tak... na ,,svadbu" som si (napriek plánom v 18-tich) počkala až 7 rokov... do môjho som stále hustila, omieľala, ako chcem svadbu, akú ju chcem brutálnu...atď. hlava vo hviezdach.... nakoniec z mojej svadby bolo totálne fiasko o pár ľuďoch tých ,,najbližších" čo čas nechcel, netrvalo dlho a ľudia sa vyfarbili... ako aj moj manžel a dosť sa posekali kontakty (ale o tom nechcem) podstata je tá, že nech plánuješ čokoľvek, a akokoľvek krásne tie plány v tvojej hlave vyzerajú realita môže byť celkom iná.... Áno ja svojho muža milujem, aj keď nám ku šťastiu a spokojnosti chýba veľa (zásadných a pre mňa dôležitých vecí) ale som s ním preto, že viem, že na svete už druhého takého, čo by ma podobne miloval nenájdem... je to on, ktorý príde a zodvihne ma keď spadnem... keď som v depkách je to presne on, čo ma opráši, a potom nadhodí niečo zábavné, aby ma rozveselil a dodal iskierku nádeje.. a aj keď sme práve pohádaný, a držíme tichú domácnosť viem, je to on, čo aj napriek tomu príde a opýta sa ma aký som mala deň, aj keď vie že mu neodpoviem...:D Za seba ti preto môžem povedať... u nás sa veci po svadbe rapídne zhoršili.... a viem, že jeden papier a zmena priezviska mi šťastie nepriniesli... šťastie, radosť a pekné momenty si musím tvoriť sama.... tak ako aj ty.... neviem čo presne očakávaš -ako by si chcela aby sa váš vzťah posúval, a napredoval... ale ak si myslíš, že ti k tomu dopomôže svadba si na omyle...a ak sa chceš vo vzťahu posunúť... je toľko rôznych vecí ako k tomu dospieť, toľko príležitosti....
Na začiatok by to chcelo otvorenú debatu...možno by som sa ho to neopýtala otvorene- tak čo buran? máš v úmysle si ma niekedy aj vziať?:D ale šla by som na to sofistikovanejšie.... Napríklad kde sa vidí o 5 rokov, čo plány do budúcna, byt?. dom? záhrada? čo jeho pohľad na deti a rodinu?

To len mne príde divne mať s niekým 1,2,3...deti a nebyť manželia? Ženy, vám to ani trochu nepríde ponizujuce? Fakt sme klesli až tak, že si nevážime ani samé seba, sme ochotné mať deti s niekým, kto nie je ochotný vziať na seba záväzok manzelstva? A ešte sa utešovať, že hlavne, že sme spolu, na manželstve nezáleží? Tak buď chces byť so mnou v dobrom aj v zlom, prechádzať so mnou všetky prekážky a ťažkosti alebo nechceš. To nejde, že teraz som s tebou, tak buď rada a do budúcnosti uvidíme, ako mi to bude vyhovovať. Ak ti priateľ povedal, že sa ženiť nechce, odíď, lebo fakt stratis mladosť čakaním. A skôr, ako začneš s niekým chodiť, zisti, či chodenie berie ako obdobie spoznávania sa, ktoré má viesť k manželstvu alebo je to proste forma vzťahu, ktorá ho k ničomu nezaväzuje a jemu to tak vyhovuje.

Ja si myslím že moc vo svojej hlave riešiš nejaký posun. Posum čoho? Prečo? Posun je len niečo čo si vymysleli ľudia ale pokiaľ ti je s nejakým partnerom dobre a je to vzájomne tak sa vzťah vyvíja automaticky. A niektoré páry sú spokojné dlhé roky len tak. Tiež som mala 7 ročný vzťah a žiadne bývanie, deti atď sa nekonali. Teraz mám priateľa 2,5 roka, čakáme dieťa, kúpili sme byt. Už ako sme sa spoznali sme sa otvorene bavili o budúcnosti a o tom čo on od svojej budúcnosti s partnerkou očakáva. Vedela som že chce deti a aj svadbu a s tým nakladáme od začiatku. S chlapom ktorý takto neuvažuje by som si ani nezačala. Na čo? Veď ja to chcem tak hľadám niekoho kto chce to čo ja. Sám prišiel pred rokom s tým že už chce dieťa. Ak máš takto striktne určené čo od života očakávaš tak si mala vyložiť karty keď ste sa spoznali a spoznať aj jeho pohľad na vec. Je celkom dôležité aby mali muž a žena podobné vízie do budúcna. Môže to na tom totižto stroskotať. Svadba je len spečatenie toho čo už aj tak máte. Otázku detí ste riešili? To je podľa mňa to na čo sa skôr zamerať a nie svadba.

@gianna presne taký názor mám aj ja veď deti sú oveľa väčší záväzok ako manželstvo. To sa dá skončiť rozvodom to že mám s niekým dieťa sa len tak zrušiť nedá. Môj muz nemá rád svadby a podobne udalosti a zasnúbili sme sa a mali svadbu a prišiel s tým on sám pre mňa prekvapenie o to krajšie že som mu nemusela hovoriť že by bolo načase a tak ďalej. Už len kvôli deťom a rovnakému menu že sme rodina (alebo keby sa mne a jemu niečo stalo ako manželia je to iné ako iba druh a družka)... Prečo by ma v súvislosti s dieťaťom mali napr. U lekára oslovovať pani X keď by som stále bola slečna Y. Mám kamarátku má 33 chce deti a svadbu s tým chlapom je skoro 10 rokov a on ani svadba ani dieťa pritom ona by strašne chcela a tak len čaká na niečo čo asi nikdy nebude

@gianna no tak hlavne by som sa druhým ľuďom nemontovala do života. Je to vec daného páru či vychovávajú deti zosobášení alebo ako slobodní. Pre vašu informáciu poznám veľa žien čo takto žijú a je to ich voľba, nie mužova. Takže logicky sa asi ponížene necítia. Ja osobne som tiež za svadbu a chcem vychovávať deti vydatá. Teraz sme to zatiaľ nestihli ale plánujeme po pôrode. Ale určite mi nikdy nenapadlo riešiť životy iných ľudí a zaoberať sa ich svadbami alebo slobodnými životmi. Na to mám asi dosť svojich starostí a povinností.

@gianna ja aj priateľ síce so svadbou v budúcnosti rátame, ale ak niekto nie, tak mi na tom nepríde nič ponižujúce a nevidím žiadny súvis so sebaúctou.. Keby manželský záväzok znamenal naozaj v dobrom aj zlom pre všetkých, tak by štatistiky rozvodovosti vyzerali trochu inak

@44janica44 no to asi mňa si označiť nechcela, ja by som určite nepristúpila mať skôr dieťa ako byť v manželstve 😉

@kkovacovak však ja nikoho neriešim, ja som len vyslovila svoj názor ;)

@gianna ale o tomto otázka vôbec nebola

@lindous no no to záleží, čo si pod tým človek predstavuje 😉 ak niekto berie svadbu, ako možnosť cítiť sa ako princezná v paradnych šatách a mať mega super romantickú oslavu a potom sa už vznášať na oblacku a užívať si, ako má manžel miluje, tak áno, to končí často plačom, sklamaním a tvrdením, že svadba šťastný život nezaručí 😉 ale dostať si toho, čo človek sľubuje pred oltárom bez ohľadu na okolnosti, tak to je mega rozhodnutie a záväzok a celý život.

@gianna s tým súhlasím, že zle to končí často, keď do toho idú ľudia iba s romantickými predstavami, bez pohľadu na realitu, ale predsa len moja mamina nebola nikdy vydatá a je vo vzťahu šťastná, jej sestra vydatá bola a roky ju muž psychicky týral, kým sa odhodlala odísť, bohužiaľ dlho ju držalo, že však si to sľúbili a čo kto na to povie... Proste príbehy sú rôzne... A tvoj názor je samozrejme v poriadku, len sa dá vyjadriť aj bez toho, aby si zhodila iné ženy, ktoré sa s ním nestotožňujú akože si nevážia samé seba..

@gianna Mat deti a nebyt zobrati je ponizujuce a rozvod par rokov po svadbe uz ponizujuci nie je? Rozvod je vacsie zlyhanie, ako byt nezobraty v stastnom vztahu.

@liljana rozvod je zlyhanie, to áno.... A mať deti bez manželstva? Ak je ten vzťah taký šťastný,prečo je potom problém verejne vyhlásiť, beriem si ťa za manžela/manželku a sľubujem, že ťa nikdy neopustím... ?

@gianna a prečo niekto silou mocou potrebuje papier aby mohol ostatným ukazovať aký je šťastný. Prečo by nemohol byť vzťah šťastný aj bez svadby ak sa tak dvaja rozhodnú? A sľub že ťa nikdy neodpustím? 😄 Svadba je akože nejaká väčšia záruka šťastného života? No neviem o tom. Jediný dôvod prečo sa chcem ja vydať je ten že je to jednoduchšie v očiach úradov. Ak sa partnerovi niečo stane môžem nakladať s jeho majetkom a rovnako opačne. Môžem dostávať info o zdravotnom stave. Spoločne meno. To je celý rozdiel. Manželstvo vám šťastné a dlhotrvajúce partnerstvo nezaistí.

@gianna Kazdy si vyberie to, co potrebuje.
Ked stretnes niekoho fajn, kto manzelstvu po predoslej skusenosti neveri (rozvedeni rodicia, vlastny rozvod), tak sa na neho vykasles a najdes si nakoniec idiota, len preto ze je ochotny si ta zobrat?

@gianna Vždy ma prekvapí, keď niekto píše o nezosobášenom páre v zmysle, že to on nie je ochotný si ju zobrať za ženu. A čo ak je to jej rozhodnutie? Nie každá žena sa túži vydať, hoci všeobecná mienka je práve taká, že každá chce byť vydatá a len čaká, kým ju chlap požiada. Aj môj muž (naschvál píšem muž a nie manžel, lebo presne tak to je) sa už viackrát stretol s výčitkou rôznych ľudí, že prečo si ma ešte nezobral. Musela som sa ho zastať a vysvetliť, že to ja sa nechcem vydávať, hoci ho milujem, chcem s ním prežiť celý život a nikoho iného nikdy nechcem. Necítim sa preto ponížená. Ak by on svadbu veľmi chcel a bol by strašne smutný, že nechcem svadbu, dokázala by som sa kvôli nemu premôcť a urobiť to, ale som rada, že na to netlačí.

@h2 ak ho tak veľmi ľúbiš, prečo nie manželstvom? Len tak zo zvedavosti...

@gianna Mám na to viacero dôvodov. Nie som "svadobný typ", necítim sa dobre v centre pozornosti. Navyše, svadba má byť akt, ktorým mladá žena odchádza od rodičov a začína nový život po boku muža a zakladá si s ním rodinu, čo mi v našom veku (46 a 53) a situácii, keď sme spolu 17 rokov, bývame spolu a máme dieťa, príde smiešne. Ďalej, on už má jedno manželstvo za sebou, ženil sa mladý, lebo ona čakala s ním dieťa. Svadbu mali v kostole. Ďalší dôvod je tak trochu hnusný, tak ale napíšem to sem. Ide o to, že dom, v ktorom bývame, je len v mojom vlastníctve. Po mojej smrti ho zdedí môj syn. Ak by som bola vydatá a zomriem skôr, ako môj manžel, zdedí polovicu on. A po ňom všetky jeho deti. Okrem nášho má ešte 2 dcéry a hoci sú super a mám ich strašne rada, aj môj syn ich berie, ako svoje milované sestry, tak proste v tomto by to skomplikovalo situáciu. Dedičstvo a s tým súvisiace komplikácie už narušili veľa rodinných vzťahov.

Uplne ta chapem. Predstava ze s terajsim partnerom stravis 5 najlepsich rokov svojho zivota a nebude z toho seriozny vztah so svadbou a dietatom by desil aj mna. Tych 27 rokov sa mne zda takych zlomovych, kedy si clovek prestava nezavazne uzivat a zacne uvazovat o buducnosti.... hlavne ak zena chce deti... tam j to casoo ohranicene.
Hlavne ide o to ze ty sa citis na to ze zvtah by sa mal posunut na dalsi level a tak je nutne ho o tom informovat, aby vedel ake mysienky sa to honia v hlave.
1.5 roka je dostatocne dlha doba na to aby nastal posun.
Treba s priatelom dat debatu a povedat mu o svojich ocakavaniach.

Ahoj. Veľmi ti odporúčam skvelý podcast "ako si nezobrať teľa" - skús popocuvat, či tvoj priateľ je naozaj perspektívny a schopný hlbokého vzťahu. Každopádne - mnohí muži nemajú potrebu niekam posúvať vzťah, keďže spoločným bývaním už majú všetko, čo prvoplánovo potrebujú a to nezáväzne. Nie všetci sú takí - môjmu manželovi by napríklad chýbala práve tá hĺbka záväzku. Hoci ktovie, ak by sme boli spolu sexuálne žili a bývalí pred svadbou (čo nechcel on ani ja), či by sa aj on nebol posunul do roviny teliatka, ktorému stačí plný válov :D p.s.nepoznali sme svoje fyzické zákutia, ale po psychickej a vzťahovej stránke som mohla byť absolútne pokojná, lebo o to viac sme sa poznali tam a bola som si absolútne istá, že tento muž je schopný milovať (povýšiť moje dobro nad svoje) a že ma miluje. http://www.podcasts-online.org/ako-si-nezobrat-...

Ked stretneš toho pravého a on tú pravú,tak ten posun býva rýchly,u nás do 9mes. od prvej pusy bola svadba.Človek vo vzťahu musí vedieť,či s tým druhým ráta do budúcna alebo nie,vyhýbavá odpoved je pre mňa úplne jasná.Na tvojom mieste som s ním do Vianoc,potom rozhovor o budúcnosti a rodine a podla toho sa zariadim.Pouč sa na chybách iných,ktoré čakali a čakali,kým sa frajer dopracuje k "posunu" a nedočkali sa,len im utiekol biologický vlak na založenie rodiny.