Som príliš citovo nestabilná
Zijem v dlhoročnom zväzku polovicu svojho zivota. Cca raz za rok/dva sa mi stane, že sa poblaznim do iného muza (kolega, kamarat atd). Nikdy to nemá dlhšiu trvanlivosť ako cca mesiac. Vzdy obmedzím kontakt, aby to nezašlo dalej a viem, že to prejde. Rozmyslam, či to nie je nejaká psychická porucha, že sa mi to stava pomerne casto. Mám vedľa seba kamaratky, ktoré miluju svojich zivotnych partnerov dlhé roky, aj keď nie sú tie vzťahy ideálne. Nič podobné sa im nestáva, takže nemám pocit, že je to normálne. Na druhej strane, aj počas dlhoročného vztahu, som sa viackrát zamilovala aj do vlastného manžela. Rovnako to mám so svojimi deťmi, mojimi rodičmi. Jeden je mnou preferovaný a mám ho radšej ako druhého, to tiež neviem, či je úplne normálne. Máte aj vy svoje “obľúbené” dieťa či rodiča?
Prosím ťa, aspoň to tým deťom nedaj pocítiť a nerob medzi nimi rozdiely, keď už to máš takto. 🙄 K poblázneniu každý rok do iného chlapa poviem iba to, že áno, si citovo nestabilná a ľutujem manžela. Nechceš skúsiť zistiť príčinu u psychológa?
@lily246 no najprv hľadám radu tu, že čo je za tým. Či je to nejaká emočná/psychická porucha a prečo sa to deje.
Pri detoch, samozrejme, som spravodlivá. Paradoxne, za pôvodcu konfliktov medzi surodencami vidim “obľúbenejšie” dieťa, preto mám tendenciu viac chranit to druhé. Čo sa týka objímania, darcekov, pristupujem k ním rovnako. Ale k tomu jednemu má to tiahne citovo viac. Možno aj tým, že je prvorodené, viac som si ho užila, vacsia väzba sa tam stihla vybudovat.
Myslim si, ze si uplne normalna. A este aj fer, ked mas v hlave a v zivote upratane, ktori ludia su pre teba najdolezitejsi a chces si ich v zivote udrzat a nepodvadzas ich 🙂